Píše sa rok 1821. V Grécku to vrie. Nie v kastróle s olivovým olejom, ale v srdci Európy – v revolúcii proti Osmanskej ríši. Gréci si povedali, že po stáročiach pod tureckou čižmou by už aj stačilo, a tak začína dlho očakávaný boj za slobodu.
Bitky prebiehajú naprieč celou krajinou, ale jedna z najpodivnejších scén sa odohráva na samotnej Akropole v Aténach, kde sa stretáva história, vojna… a brutálna dilema o prioritách.
Turci vs. Stĺpy: Bitka, ktorú nik nečakal
Turci (a teraz pozor na paradox) zabarikádovaní na Akropole, sa ocitnú v zúfalej situácii – dochádza im munícia. A ako vieme, bez guliek sa vojna nevyhráva. Ale čo robiť, keď najbližší sklad je kto vie ako ďaleko a Amazon ešte neexistuje?
Odpoveď osmanského génia? Rozobrať stĺpy starovekých chrámov! Veď predsa v tých mramorových kusoch gréckej histórie je olovo – vedenie – ktoré sa dá pretaviť do striel! Áno, naozaj začali demontovať Parthenón, túto bájnu stavbu, aby mali z čoho strieľať.
Gréci: Hrdí, odhodlaní… a milovníci architektúry
Keď sa to dozvedeli Gréci, ostali v šoku, ale nie z nadšenia. Naše kultúrne dedičstvo má dopadnúť takto? Rozhodli sa pre úplne nevídaný krok: Poslali svojim nepriateľom pušný prach a guľky. Áno – nepriateľovi, ktorý ich ostreľoval, poslali muníciu, len aby prestali ničiť stĺpy Parthenónu. A k tomu pridali aj odkaz, hodný starogréckeho dramatika:
„Tu máte guľky. Len nechajte tie stĺpy na pokoji!“
Nie, nie, to sa nestalo v žiadnej paródii, ale v skutočných dejinách.
Keď je stĺp dôležitejší ako život
Táto udalosť nie je len bizarne vtipná – je hlboko symbolická. Ukazuje nám, že grécka identita bola natoľko prepojená s ich antickou minulosťou, že aj uprostred krvavej vojny boli ochotní pomôcť nepriateľovi len preto, aby uchránili dedičstvo svojich predkov.
Veď čo je sloboda, ak nemáš chrám, v ktorom si ju uctíš?
Záver: Stĺpy, ktoré prežili viac než len počasie
Parthenón síce odvtedy ešte zopár rán dostal (najmä od „zberateľov umenia“ z Británie), ale túto historku prežil – a spolu s ňou aj duch národa, ktorý si cení svoje korene viac než život samotný.
Takže keď nabudúce uvidíš nejaký mramorový stĺp, spomeň si: Možno niekde v ňom chýba kúsok, z ktorého bola vyrobená guľka… ktorú Gréci radšej sami darovali nepriateľovi, než by mali prísť o ďalší kameň svojej civilizácie.
Autor: Marek Kurta
