Včera od rána avizovali tlačové agentúry a médiá, že o 11:00 hodine vystúpi prezidentka Čaputová s vyhlásením o svojom postupe v súvislosti so schválenou novelou zákonov v oblasti trestného práva. Samozrejme, na to sa očakávali vyhlásenia ďalších politických aktérov, či už koaličných, alebo opozičných. Fanfáry zazneli, prišla jedenásta hodina a odznelo stanovisko Čaputovej. Tá podpísala novelu Trestného zákona a avizovala, že podá návrh na Ústavný súd SR a požiada o pozastavenie účinnosti tejto novely. Ide samozrejme o taktické rozhodnutie, ktoré je reakciou na návrhy zo strany premiéra a vládnej koalície, a ktoré jej určite poradili osoby, ktoré stáli za ňou počas toho ako čítala svoje stanovisko v prezidentskom paláci. Ako tradične si pomôžem citátom, ktorým vysvetlila svoj postoj: „Som presvedčená, že tento spor medzi vládnou koalíciou na jednej strane a opozíciou, mnohými odborníkmi a mnou ako prezidentkou republiky na druhej strane, už treba rozseknúť. A jediný, kto o tom môže kvalifikovane rozhodnúť, je Ústavný súd SR.“ Teda novelu napadla ako celok, čím dala najavo svoj postoj k návrhu premiéra Fica, aby pre ňu sporné časti vetovala, pričom koalícia tieto ustanovenia upraví. Na tento návrh nepristúpila, vyjadrila sa, že nebude naprávať chyby koalície a svoj postoj opakovane odôvodnila skráteným legislatívnym konaním, a údajne aj množstvom dôvodov, ktoré prikladá ako dôvod údajnej protiústavnosti. Podľa jej slov, konkrétne časti nevetovala preto, že podľa nej, by sa tým koalícia nezaoberala. Čo sa týka otázky majetkových trestných činov, tak prezidentka má pravdu, nakoľko vláda a predstavitelia koalície sa opakovane vyjadrili, že v tomto neuhnú a toto je pre nich prioritou a zmyslov navrhovaných a už aj schválených zmien. Čo sa týka zmien pri ochrane živote a zdravia, tak tam svoje nevetovanie odôvodnila slovami: „K takejto zmene však vôbec nepotrebujú moje veto, môžu to urobiť prakticky okamžite svojim vládnym, alebo poslaneckým návrhom. Jeden návrh od skupiny opozičných poslankýň už bol aj vláde doručený.“ Svoj postoj, respektíve svoju úlohu na politickom ,,bojisku“, aj voči týmto podľa mňa potrebným a racionálnym zmenám trestnej politiky odôvodnila slovami: „Je to jediný spôsob, ako umožniť, aby sa nespustili účinky novely ani na jeden deň“. Sú to samozrejme naschvál zvolené silné slová v postoji, aby najmä jej podporovatelia nadobudli presvedčenie, že čo i deň účinnosti tejto novely, by zlikvidoval právny štát a demokraciu na Slovensku.  Toto ešte výraznejšie podčiarkla svojím vyjadrením:  „Ak by čo i len na chvíľu vstúpila do platnosti, tak vy, občania, sa už nikdy nedomôžete škody, ktorú vám niekto spôsobil napríklad krádežou auta, vykradnutím bytu, alebo aj ukradnutím vašich celoživotných úspor, ak takýto skutok spadne do veľkého koša premlčaných trestných činov. Nehovoriac o tom, že takýto páchateľ nebude nikdy potrestaný a vy ho budete stretávať na ulici“. To len svedčí o tom, že tí, ktorí jej radia, prípadne tí, ktorí ju riadia, už stratili akékoľvek zábrany a tlačia ju do absurdných vyjadrení a postojov. Robert Fico mal v tomto pravdu, ak dlhodobo tvrdí, že dopadne ako Andrej Kiska, respektíve horšie ako on. Nebude už opätovne kandidovať, tak sa rozhodla celou váhou svojej funkcie brániť opozíciu, čurillovcov, Lipšica a jeho podriadených. Čo ma zaujalo pri počúvaní tohto prejavu, bola cítiaca, akoby až istota a predikcia o ,,správnosti“ rozhodnutia Ústavného súdu. Minimálne na mňa to tento dojem nadobúdalo. Samozrejme boli použité všetky tie tradičné opozičné argumenty a zaklínadlá, a za pozornosť stojí aj jej vyjadrenie smerom k zahraničiu: „Prehľad zahraničnej tlače, a to, ako sa o ňom v týchto dňoch píše o Slovensku, každého, kto má rád Slovensko, iba zarmúti“. Ako inak, perfektne to zhodnotil na európskom výbore Ľuboš Blaha: ,, Všelijakí Demirelovia a Lundgrenovia.“ Nič o Slovensku nevedia, tak nech držia ústa, a nech o nás nešíria klamstvá. My nie sme žiadna kolónia, na to zabudnite. Do you understand, Demirel? Musíme za Slovensko bojovať – doma aj v Európe. Za to, čo spáchal Európsky parlament, si zaslúži tvrdú odozvu“.

Na vyhlásenie prezidentky medzi prvými zareagovala strana Hlas, podľa ktorej uprednostnila svoj politický záujem, pred záujmami ľudí a použila na to metódy strašenia. Ak si pozriete mnou uvedené citácie z jej prejavu, tak s tým možno len súhlasiť. Konkrétne to strana Hlas vyjadrila stanoviskom: „Prezidentkine vystúpenie nemožno vnímať inak, ako v kontexte blížiacich sa prezidentských volieb, v ktorých zjavne má svojho favorita. Svojím postupom znemožnila Národnej rade SR prípadnú opravu ustanovení, ktoré by mohli priniesť vyšší pocit bezpečnosti ľudí, zneistených neustálym strašením a zavádzaním zo strany opozície.“ Prirodzene iná bola rekcia opozície, kde Kolíková zo SASKY hneď prišla a vyjadrila všetku podporu a vďaku za Čaputovej kroky. Podobné argumenty a stanoviská, ako by ich spolu aj tvorili vyjadrila slovami: „Je to jediná cesta, ako môžeme včas zabrániť tomu, aby tento hanebný zákon vstúpil do účinnosti. Osobne som presvedčená, že tento zákon má v sebe mnoho úskalí pre spravodlivosť, a je tam veľa dôvodov nielen pre pozastavenie účinnosti, ale aj pre samotné rozhodnutie, že tento zákon je v rozpore s ústavou a mal by byť zrušený.“ To sebavedomie a presvedčenie o budúcom ,,správnom“ rozhodnutí Ústavného súdu. Veľmi by ma zaujímalo, odkiaľ berú tú skoro až istotu.  Pridám ešte aj vyhlásenia nového lídra liberálov Gröhlinga : „Premiér Fico na ňu tlačil, aby zákon vetovala, lenže to by pomohlo iba jemu. Vetovaný zákon by sa totiž vrátil do parlamentu a bol by schválený tesne pred vstupom do platnosti, čo znamená, že Ústavný súd by ho nestihol posúdiť ani zastaviť. „Smer ju bude síce kritizovať, pretože im prekazila plány, ale aj kriminálnikom. Urobila ale dobre. Hovoríme o zákone, ktorý radikálne znižuje tresty zločincom a skracuje premlčacie doby, a to aj pri znásilnení. Páchatelia sa vďaka nemu nedočkajú trestu, a obete sa nedočkajú náhrady škody. Takýto zákon nikdy nemal byť schválený. Vládni poslanci ale rozhodli a na ťahu je Ústavný súd.“ Teda aj tento novodobý ,,tribún“ ľudu sa zbožne pozerá smerom do Košíc, kde má Ústavný súd svoje sídlo.

Pre agentúru SITA sa vyjadril ústavný právnik Vincent Bujňák, podľa ktorého slov je Ústavný súd pri vetovaní zákonov veľmi zdržanlivý, a za dve dekády vyhovel 25 návrhom zo 105 podaných. Teda viera a presvedčenie Čaputovej a opozície je síce jedna vec, tieto čísla však hovoria podľa môjho názoru celkom jasnou rečou. Ústavný právnik Bujňák nám to aj rozobral na drobné: „V rokoch 2001 až 2011, teda za prvých desať rokov od získania tejto právomoci, vyhovel z 32 takýchto návrhov len v ôsmich prípadoch. V druhom desaťročí, teda od roku 2012 do roku 2021, mu bolo predložených 73 návrhov na pozastavenie účinnosti a súd vyhovel 17“. O takomto návrhu podľa jeho slov rozhoduje plénum  Ústavného  súdu, teda všetci jeho členovia. Ak plénum Ústavného súdu príjme takýto návrh na konanie, tak môže z podobných dôvodov ako parlament pri použití skráteného legislatívneho konania, pozastaviť účinnosť schválených zmien. Vincent Bujňák ako príklad uvádza: „Príkladom z nedávnej minulosti je pozastavenie účinnosti ustanovenia Zákonníka práce, ktoré by umožňovalo zamestnávateľom dať zamestnancovi výpoveď, ak tento dovŕši 65 rokov veku a vek určený na nárok na starobný dôchodok. Toto ustanovenie malo byť účinné od 1. januára 2022, ústavný súd rozhodol o pozastavení účinnosti 15. decembra 2021, a jeho uznesenie bolo v zbierke zákonov publikované 29. decembra 2021“.  Podľa Bujňáka, prezident nemusí využiť právo veta a Čaputovej krok porovnáva s paralelou z Českej republiky slovami: „Zákon mal veľkú podporu parlamentu a bolo zrejmé, že prezidentovo veto bude prelomené. Prezident preto zákon podpísal, aby nezdržiaval jeho vyhlásenie, a aby mohol Ústavnému súdu podať návrh čo najskôr. Ústavný súd neskôr jeho návrhu vyhovel“. Len čas ukáže nakoniec, ako Ústavný súd rozhodne. Rozhodnutie Ústavného súdu treba samozrejme rešpektovať, avšak nerobím si ilúzie, pamätám si, ako hľadal materiálne jadro ústavy pri referende, či ako nezrušil covidové ,,opatrenia“.

Samozrejme Progresívci okrem toho, že vychválili postup prezidentky, uviedli tiež, že premiér Fico sa má údajne báť Ústavného súdu a tiež to, že chystajú vlastný podnet na Ústavný súd. Prečo by sa mal premiér báť Ústavného súdu mi jasné nie je, jedine, že by Progresívci vedeli niečo, čo verejnosti zrejmé nie je. Ďalší, ktorý Čaputovú podporuje je samozrejme Korčok, ktorý to hneď využíva vo svojej kampani slovami: „Práve teraz majú občania možnosť vidieť, na čo máme hlavu štátu. Toto je príklad rovnováhy moci, o ktorej hovorím, a ktorej predseda Hlasu nechce rozumieť. Rovnováhy v čase, keď vládnuca moc pošliapava legislatívny proces, keď vychyľuje trestnú politiku tak, že slúži jej záujmu a nie občanom. Skúsme si teraz spolu predstaviť, či by sa Peter Pellegrini vo funkcii prezidenta bol schopný zastať občanov, konať nezávisle a bez príkazov, ako to od prezidenta chce naša ústava. Presne o toto pôjde vo voľbách, o nezávislosť prezidenta a o rovnováhu. Nie o šírenie prázdneho hesla pokoja, pod ktorým sa budú diať takéto veci“. Ľuboš Blaha hovorí pri podpísaní zákona, s ktorým Čaputová nesúhlasí, o politickej  schizofrénii. Minister Taraba to vyjadril slovami: „Pani prezidentka povedala, že sa jej trestný zákon nepáči, ale podpísala ho. Ak sa niekomu niečo nepáči, nezvykne to podpísať. Verím, že Ústavný súd zohľadní to, že ak niekto niečo podpíše, nie je to také zlé ako tvrdí“. Očakávať pri takomto niečom principiálnosť  od Čaputovej je samozrejme minimálne trúfalé. Jednoducho kalkul a taktika zvíťazila. Premiér Fico vo videu, ktoré zverejnil, uviedol podobne ako ja vyššie, že Čaputová má svoje úlohy a tých sa drží. Konkrétne si pomohol slovami: „Tak, ako prezidentka robí všetko preto, aby novelizácia Trestného zákona a zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry nenadobudli účinnosť, my urobíme všetko preto, aby sa obdobie temna rokov 2020 – 2023 na Slovensku už nikdy nevrátilo, a aby schválená trestnoprávna legislatíva vstúpila do platnosti a účinnosti“. Obdobne to neprekvapilo ani ministra Suska, ktorý uviedol: „Postoj pani prezidentky nás vôbec neprekvapuje, lebo je iba pokračovaním jej ochrany špeciálnej prokuratúry a trestne stíhaných vyšetrovateľov, pričom v tejto téme pani prezidentka už dávno stratila nadhľad, nadstraníckosť a snahu o objektívnosť.“

Tak nám tento príbeh ohľadom zmien vstupuje do ďalšieho dejstva, uvidíme, ako rozhodne Ústavný súd a ako bude mať toto celé pokračovanie. Budem to samozrejme sledovať, a prinesiem ďalšie postrehy.

Autor: Dušan Deák