Nemecká trofej, na ktorú sa nezabúda
Dejiny poznajú množstvo vojnových trofejí, no len máloktorá je taká bizarná ako príbeh lebky afrického náčelníka, ktorá sa po desaťročia stala symbolom koloniálnej arogancie.
Na konci 19. storočia ovládalo Nemecko časť východnej Afriky, dnešnú Tanzániu. Miestnym obyvateľom tam vládol obávaný náčelník Mkwawa, vodca kmeňa Hehe, ktorý sa stal doslova nočnou morou nemeckých koloniálnych úradníkov. Mkwawa totiž nepatril medzi tých, ktorí by sa pred európskou mocnosťou ochotne poklonili.
Obr. 1: Náčelník Mkwawe v predmuzeálnej dobe
Náčelník, ktorý ponížil cisárovu armádu
V roku 1891 utrpela nemecká koloniálna armáda jednu z najväčších porážok v Afrike. Mkwawovi bojovníci prepadli nemeckú jednotku pri Lugale a z vyše tristo vojakov ich veľká časť padla.
Pre Berlín to bola hotová potupa. Predstava, že africký náčelník dokázal rozdrviť jednotky mocnej Nemecká koloniálna expanzia vo východnej Afrike, bola pre cisárske úrady takmer neodpustiteľná.
Mkwawa sa cez noc stal legendou odporu.
Nemci chcú hlavu: doslova
Nemci sa rozhodli, že sa pomstia. Po rokoch prenasledovania bol Mkwawa v roku 1898 obkľúčený. Aby nepadol do zajatia, podľa dobových správ si radšej vzal život vlastnou zbraňou.
Lenže tým sa príbeh neskončil. Koloniálni vojaci mu údajne odrezali hlavu a lebku poslali do Nemecka ako vojnovú trofej. Vtedajším úradníkom to zrejme pripadalo ako vhodný suvenír z Afriky.
Dnes by to znelo ako morbídna scéna z hororu. Vtedy to bola realita impéria.
Versaillská zmluva a jedna veľmi zvláštna požiadavka
Po prvej svetovej vojne prišla porazenému Nemecku tvrdá rana v podobe Versaillskej zmluvy.
Medzi množstvom sankcií sa objavila aj kuriózna požiadavka: Nemecko malo vrátiť lebku náčelníka Mkwawu späť do Afriky.
Znie to neuveriteľne, ale naozaj sa to dostalo do medzinárodných rokovaní. Nuž, nie každý deň sa v mierovej zmluve rieši, kam zmizla lebka jedného afrického vládcu.
Obr. 2: Údajná lebka náčelníka
Stratená lebka a veľké pátranie
Problém bol v tom, že keď prišiel čas na vrátenie, nikto presne nevedel, kde lebka vlastne je.
Nemecké múzeá prehľadávali zbierky a medzi policami plnými kostí z kolónií zrazu nastala nepríjemná situácia: nájsť jednu konkrétnu lebku nebolo vôbec jednoduché.
Niektorí historici dokonca tvrdili, že sa stratila. Iní naznačovali, že ju možno niekto jednoducho nechcel vydať.
Celé to začalo pripomínať detektívku s veľmi temným pozadím.
Návrat po desaťročiach
Až v roku 1954 sa jedna lebka označená ako Mkwawova vrátila do vtedajšej Tanganiky.
Dodnes však niektorí odborníci pochybujú, či išlo skutočne o jeho ostatky. Niektorí tvrdia, že Nemci, aby splnili dohodu, vybrali už hocijakú lebku afrického muža.
Kto vie. Pravdu vie už len Mkwawa. A ten už neprehovorí.
Príbeh, ktorý znie neuveriteľne aj dnes
Lebka ako vojnová trofej. Mierová zmluva, ktorá ju žiada späť. A desaťročia trvajúce pátranie. Príbeh náčelníka Mkwawu ukazuje, že história vie byť niekedy absurdnejšia než akýkoľvek román – a že niektoré staré koloniálne hriechy sa nedajú len tak zamiesť pod koberec.
A čo si z toho môžeme zobrať dnes? Nestrácaj hlavu kvôli politike, pretože dejiny ukazujú, že niekedy ju mocní dokázali zobrať aj doslova.
Autor: Marek Kurta
