Kráľ Gustav Adolf a jeho posadnutá manželka
Byť kráľovnou kedysi nebolo len o prechádzkach po záhrade a nosení drahých šiat. Hlavnou úlohou bolo priviesť na svet dediča trónu. Nič iné sa od nich neočakávalo. Švédska kráľovná Mária Eleonóra Brandenburská (1599-1655) tento účel brala smrteľne vážne. Ako životnú úlohu, ktorá sa menila v posadnutosť.
Mária Eleonóra bola opisovaná ako najkrajšia kráľovná v Európe, hoci s trochu nestabilnou povahou. Rýchlo sa ukázalo, že mierne obavy mali svoje opodstatnenie. Keď si v roku 1620 vzala Gustáva za muža, stávalo sa, že bola často nervózna, búrlivá a žiarlivá. Niet sa čo čudovať, videla to už doma, pretože vzťah medzi jej rodičmi Jánom Žigmundom Brandenburským a Annou Pruskou bol viac ako nestály: jej otec mal sklony k opileckému hnevu a jej matka údajne počas hádok hádzala po manželovi taniere a poháre.
A keďže Mária Eleonóra tieto kúsky povahy zdedila, jej manžel, kráľ Gustav Adolf (1594-1632) rád trávil viac času na poľovačkách a vo vojnách. Keď však už bol doma, jeho žiarlivá a panovačná žena ho neustále dusila svojou prítulnosťou. Takže bojisko mu neraz ponúklo viac pokoja ako vlastný palác.
Každý rok tehotná, ale kde je syn?
Gustáv bol teda ochotný chodievať na zahraničné výpravy, kde v hluku streľby našiel viac pokoja než doma. Za to Mária Eleonóra si podľa jej listov jeho neprítomnosť neužívala, pretože v strachu o jeho život nemohla jesť ani spať. No keď už bol konečne doma, bolo treba urobiť všetko pre to, aby zabezpečil dediča. Nanajvýš, keď v prípade jeho smrti bol aktuálnymi dedičom švédskeho trónu nenávidený poľský kráľ a jeho synovia.
Mária Eleonóra si aj preto pod ťarchou udalostí uvedomovala, že nič nie je dôležité, ako priniesť manželovi a kráľovstvu vytúženého potomka. Aj preto bola Mária Eleonóra v podstate každý rok tehotná, no vyvstal tu iný problém – nedokázala tehotenstvo aj úspešne zavŕšiť. Prvá gravidita sa skončilo predčasne a keď v roku 1623 priniesla na svet dievčatko, to o necelý rok zomrelo. Nasledujúci rok bola opäť tehotná a všetko sa vyvíjalo veľmi dobre. Lenže v jeden deň, keď oddychovala na jachte, prišla silná búrka, ktorá loď takmer prevrátila. Pri panickom úteku do zámku dostala predčasné kontrakcie, no na svet prišiel nanešťastie už mŕtvy chlapček. Kráľovná vo svojej túžbe nijako nepovoľovala a nasledujúceho roku 1626 bola znova tehotná. Celý dvor očakával s napätím, či svetlo sveta konečne uzrie zdravé dieťatko. Aby sa zabezpečila náklonnosť vyšších síl, do hry vstúpili aj astrológovia, ktorí sa zhodli na jednom – kráľovná tentokrát povinie zdravého syna…
Chlpaté prekvapenie
Keď to na kráľovnú prišlo, čakal na ňu veľmi ťažký pôrod. Počas dlhých hodín kráľ Gustav Adolf vo vedľajšej miestnosti netrpezlivo čakal, ako to celé dopadne. Konečne sa chodbami paláca ozval detský nárek. Malé bábätko bolo tak trochu divné. Jeho priveľký nos nebol problémom, no zároveň bolo pokryté hustými chĺpkami, ktoré pokrývali novorodenca od hlavy až po kolená.
Zarastená nebola len tvár, ramená a spodná časť nôh, preto sa okamžite oznámila kráľovi radostná správa: „Dieťa je chlapec!“ Bohužiaľ sa tak stalo ešte skôr, než skontrolovali aj predčasne ochlpené pohlavie. Zakrátko sa ukázalo, že pod páperím sa nenachádza očakávaný orgán a celá správa bola len kačicou. Našťastie Gustáv prijal zvrat udalostí celkom vtipne: „Bude to iste múdre dievča, keď nás všetkých takto dostala.“ Dali jej meno Kristína.
Kráľovnina hrôza a odmietnutie dcéry
Kráľovnej, ktorá bola tiež prvotne nesprávne informovaná, že sa jej podarilo priviesť na svet syna, to s ohľadom na jej zdravotný stav po komplikovanom pôrode dlho nechceli oznámiť. Až keď sa konečne zotavila jej po niekoľkých dňoch zvestovali celý ten omyl. Mária Eleonóra sa takmer zosypala: „Namiesto syna mám dcéru, tak tmavú a škaredú, s veľkým nosom a čiernymi očami? Berte ju preč odo mňa, nechcem takéto monštrum!“
V rozrušení sa pokúšala dokonca dieťa zraniť. Vysvetľovalo sa príznakmi popôrodnej depresie, lenže aj útle detstvo Kristíny sprevádzalo mnoho podivných incidentov, ktoré sa často spájajú ako následok činov sklamanej matky. Na kolísku záhadne spadol trám, dieťa spadlo zo schodov alebo spadlo na kamennú dlažbu, ktoré mu vykĺbilo rameno. Kráľovnej očividne po pôrode preskočilo, veď jej muž ju sám nazval „veľmi nemocnou ženou“.
Kráľova smrť a šialenstvo kráľovnej
Výchova dieťa jej bola pokiaľ možno čo najviac zamedzená, čo sa vyriešilo aj tým, že počas tridsaťročnej vojny sprevádzala svojho manžela na výpravách v Nemecku, kde si zriadila aj sídlo. V tú dobu bolo pre ňu najväčším šťastím, že má manžela v čo najväčšej blízkosti. Nanešťastie sa to skoro končí už v roku 1632, keď Gustav Adolf zomrel v bitke. Jej neuveriteľný priebeh popisujeme v osobitnom článku.
Vtedy sa kráľovnina myseľ nadobro zlomila. Gustava odmietla vyše roka nechať vôbec pochovať, navyše spala rovno pod visiacou schránkou, do ktorej nechala umiestniť jeho zabalzamované srdce. Keď konečne zvolila k pochovaniu kráľa, hrob sa stal jej útočiskom a dennodenne tam trávila celé hodiny strávila sedením u hrobu. Aj dcéra Kristína spomínala, že „sa topila v slzách a keď som ju objala na útechu, takmer ma zadusila“. Plakala veľmi dlho, pretože s manželom sa v smrti spojila až o 22 rokov neskôr.
Paradoxne sa však spočiatku nechcená a vykĺbená dcéra Kristína stala napriek drsným začiatkom jednou z najznámejších panovníčok Európy. Nikdy sa nevydala, ale žila slobodne. Stala sa patronkou umenia, vedy a filozofie. Mala široký okruh vplyvných filozofov a vedcov v jej dvore, medzi nimi aj René Descartesa. Jej dvor bol centrom intelektuálnych diskusií a nie hádok o tom, kedy už bude ten dedič 🙂
Autor: Marek Kurta
