Ako dva osudové okamihy s jediným šípom napísali dejiny Anglicka.
História má zmysel pre iróniu – stačí jeden zblúdený šíp a zmení sa osud celého kráľovstva. Bitka pri Hastingse a smrť Viliama Ryšavého sú dôkazom, že stačí jediný okamih nešťastia, aby mocní padli a slabí povstali.
Šíp, ktorý „daroval“ Anglicko Viliamovi Dobyvateľovi
13. októbra 1066 – deň, ktorý zmenil Anglicko. Normanský vojvoda Viliam (neskôr známy ako Dobyvateľ) sa stretol s anglosaským kráľom Haraldom v krvavej bitke pri Hastingse. Normanské šíky sa márne snažili prelomiť pevné anglosaské línie. Všetko nasvedčovalo tomu, že Viliam bude musieť hľadať nový domov – možno vo Francúzsku, medzi vinicami…
A potom to prišlo. Jeden šíp. Jeden z tisícov, ktorý našiel svoj cieľ – kráľovo oko. Harald padol a s ním aj anglosaské vojsko. Normani triumfovali, Viliam si nárokoval korunu a Anglicko sa ocitlo na prahu novej éry.
Čo nasledovalo? Anglosaské drevo nahradil kamenný luxus Normanov. Nová šľachta, nové zákony, nové spôsoby vládnutia. Jediný šíp premenil Anglicko na nový svet.
Lov na jeleňa, ktorý sa zmenil na lov kráľa
O 34 rokov neskôr sa história opakuje. Tentokrát to však nie je bitka, ale obyčajná poľovačka. 2. augusta 1100 sa Viliam Ryšavý, syn Viliama Dobyvateľa, vybral na lov so svojím verným kamarátom Walterom Tyrrelom. Kráľ, známy svojou krutosťou a ľahostajnosťou voči vláde, si aspoň v prírode oddýchol od svojej „neobľúbenosti“.
A práve tam, uprostred lesov, sa osud opäť zahral na režiséra. Viliam sa s Walterom oddeľuje od skupiny spolulovcov, vraj idú na jeleňa. Viliam dáva 6 šípov Walterovi, tie najlepšie šípy, práve vyrobené. V streleckých pozíciách čakali na svoju korisť. Dva jelene vyrazili zo svojho úkrytu a prebehli práve medzi Tyrrelom a kráľom. Walter Tyrrel vystrelil… Ale zapadajúce slnko, ten najstarší podvodník, mu oslepilo zrak. Šíp minul cieľ, ale trafil niekoho omnoho dôležitejšieho – kráľa. Viliam Ryšavý padol, lenže jeho telo nechal Walter na mieste, ležiace v kroví. Prečo?
Kráľ, ktorého nikto nechcel oplakať
Mŕtveho Viliama Ryšavého našli až na druhý deň miestni vidiečania, ležiaceho v kroví so šípom zabodnutým v hrudi. Tyrrel zmizol ako gáfor, údajne do Francúzska. Vedel, aký osud ho môže čakať. A sprievodná šľachta? Tá sa rozutekala na svoje panstvá, ktoré si chceli zabezpečiť pred novým kráľom, lebo ešte nebolo isté, kto si moc udrží. Viliam Ryšavý totiž nezanechal ženu ani potomkov, o čom kronika čudesne píše: „líhaval si so súložnicami, a preto potomkov nezanechal“… No a dvaja zostávajúci bratia Henrich a Robert bojovali proti sebe – bolo treba teda popremýšľať, ku komu sa pridať, nech je to výhodné. A napokon, skonaný kráľ nebol práve populárny – anglosaská kronika ho ďalej opisuje ako „nenávideného všetkými ľuďmi.“ Tak čo tam po jeho mŕtvole?
Dodnes však história s určitosťou nepozná odpoveď na hlavnú otázku: Bol to naozaj len nešťastný výstrel, alebo plánovaná vražda? Tak či onak, jedno je isté: ten štíhly, elegantný a tichý posol, vystružlikaný z dreva a zakončený kovou špičkou, veru vedel meniť dejiny. A nielen tie anglické…
Autor: Marek Kurta
