Keď sa povie Mongolská ríša, väčšina ľudí si predstaví Džingischána – neúprosného bojovníka, ktorý na koni preletel Áziou a nechal za sebou len spúšť. Málokto však vie, že skutočnú nočnú moru pre stredovekú Európu predstavoval až jeho syn a nástupca, Ögedej Chán. Tento muž vládol impériu, ktoré siahalo od Číny až po dnešné Maďarsko, a jeho rozbehnutá armáda mala namierené priamo na Viedeň.
Európu však nezachránili udatní rytieri v lesklej zbroji, ale panovníkova nekontrolovateľná vášeň pre alkohol a jedna neuveriteľne kreatívna diera v zákone.
Synovec s diabolským plánom a brat s alkotesterom
Ögedej bol na nomádske pomery celkom bystrý manažér. Založil hlavné mesto Karakorum, zaviedol dane a vybudoval poštový systém. Mal však jeden obrovský problém – pil tak extrémne, že to šokovalo aj samotných Mongolov, ktorí pritom na oslavách alkoholom rozhodne nešetrili.
Jeho brat Čagataj sa na to už nemohol pozerať. Keďže mal o chánovo zdravie strach, nasadil naňho osobného strážcu (oficiálneho dvorného „alkotestera“), ktorý mal za úlohu kontrolovať, aby Ögedej nevypil viac ako určený počet pohárov vína denne.
Socha Ögedejana námestí Suchbátar v Ulánbátare (Mongolsko)
Keď pravidlá hovoria „pohár“, ale ty si chán
Čagatajov plán bol logický, no podcenil bratovu kreativitu. Ögedej protestoval len naoko. Sľub, že neprekročí stanovený počet pohárov, slávnostne dodržal.
Išiel však za kováčmi a nechal si vyrobiť nové poháre a krígle veľkosti menších sudov. Technicky vzaté bolo všetko v poriadku.
Keď večer vypil svoje dva povolené poháre, v podstate do seba obrátil niekoľko litrov čistého alkoholu. Strážca len bezmocne krútil hlavou a čiarkoval splnenú kvótu.
Osudový decembrový žúr
Tento geniálny, no pre pečeň likvidačný trik fungoval až do zimy roku 1241. Mongolské vojská pod vedením generála Subutaja a chánovho príbuzného Batua v tom čase doslova valcovali Európu. Po bitke pri rieke Slaná bolo Uhorsko v troskách a mongolské hliadky už obhliadali predmestia Viedne. Európski králi sa modlili k Bohu o zázrak, pretože vojensky ríšu nedokázal zastaviť nikto.
Zázrak prišiel 11. decembra 1241. Ögedej sa vrátil z poľovačky a usporiadal divoký pitný maratón so svojím kumpánom menom Abd al-Rahman. Kombinácia obrovských pohárov, vyčerpania a pravdepodobne totálneho kolapsu orgánov urobila svoje. Veľký chán uprostred noci spadol zo stoličky a už sa neprebral.
Podobizeň veľkého chána (pravdepodobne pred svojím pravidelným dúškom)
Ako jedna opica prepísala mapu sveta
Podľa prísnych mongolských tradícií sa po smrti vládcu museli všetci kráľovskí princovia a vojenskí velitelia okamžite zbaliť a vrátiť tisíce kilometrov späť do Mongolska na snem (Kurultaj), kde sa volil nový chán.
Keď táto správa dorazila k európskym hraniciam, bleskovo otočili kone. Armáda, ktorá mohla kompletne podrobiť západnú Európu, odišla tak rýchlo, ako prišla, a v takejto sile sa už na naše územie nikdy nevrátila.
Západná civilizácia bola zachránená. Nie vďaka taktickej genialite vtedajších kráľov, ale vďaka tomu, že druhý najmocnejší muž planéty jednoducho nevedel, kedy má dosť a vynašiel ten najvtipnejší spôsob, ako oklamať vlastného brata.
Čo si z toho vziať pre dnešok? (okrem ibalginu)
Príbeh nám potvrdzuje, že keď vám brat hovorí, že už máte dosť, asi má pravdu. Ak by Ögedej poslúchol Čagataja a nenechal si vykovať tie obrie poháre, dnes sme v strednej Európe možno všetci povinne stepní lukostrelci.
Ale nezabudnite: Keď vám nabudúce šéf alebo lekár povie, že máte obmedziť kávu na jednu šálku denne, spomeňte si na Ögedeja. Stačí si kúpiť pollitrový hrnček a technicky ste úplne čistí.
Autor: Marek Kurta
