Pokiaľ ide o ekonomické otázky, nepovažujem sa ani za ľavičiara ani za pravičiara. A neviem, či najlepšie slovo na opísanie toho, čo som, je jednoducho „centrista“ (lebo celkom dobre sám neviem, čo by malo vlastne znamenať toto slovo).
Pri ekonomike ma zaujímajú názory a podnety tak ľavičiarov, ako aj pravičiarov, pokiaľ sú podľa mňa v zhode so záujmami jednotlivých národov – a predovšetkým toho môjho – a v súlade so zdravým rozumom.
Preto ani nechcem silou-mocou deliť osobnosti na pravicové a ľavicové. V prípade Slovenska používam keď tak ideologické rozdelenie na katolícky, evanjelický a ľavicový prúd, ktoré sa mi zdá podstatnejšie.
Spisovateľ Jozef Banáš sa vo svojej tvorbe venuje tak osobnostiam, ktoré by sme mohli označiť za ľavicové, ako aj skôr pravicovým. Tomáša Baťu, o ktorom mu vyšiel najnovší román, by sme mohli označiť skôr ako pravičiara. Štefánik bol taktiež skôr pravičiarom. Alexander Dubček, o ktorom má Banáš taktiež knihu, bol zase silným ľavičiarom. Práve on má dnes 100. výročie narodenia.
Pre mňa osobne sú všetky tieto tri osobnosti zaujímavé a inšpiratívne. Baťa dokonca urobil niečo podstatné pre Slovákov, hoci sám Slovákom nebol.
Hoci nie som ľavičiarom, uznávam, že väčšmi svetovo uznávanej osobnosti zo Slovenska ako Alexandra Dubčeka asi niet. Preto, hoci sme aj iného politického vyznania – ako aj ja sám som – napriek tomu by sme mali odkaz Dubčekovej osobnosti pestovať.
Jeho koncepcia socializmu s ľudskou tvárou asi nebola veľmi premyslená a asi nemal ani dobrú stratégiu v jej presadzovaní. Napriek tomu sa stal v určitom čase zdrojom nádeje pre Slovákov aj Čechov a inšpiráciou aj pre iné národy, ktoré boli trebárs v úplne inej situácii, než v akej bolo v roku 1968 Česko-Slovensko.
Týmto teda vyjadrujem rešpekt osobnosti Alexandra Dubčeka a verím, že jeho odkaz bude zo strany Slovenskej republiky a slovenského národa ďalej rozvíjaný.
Ladislav Kováčik
