NázoryJudita Laššáková: Nechápem, prečo toľko váhajú! Veď môžu pokojne...

Judita Laššáková: Nechápem, prečo toľko váhajú! Veď môžu pokojne dať ľuďom na výber, ako filipínsky prezident Duterte: „buď vakcína, alebo väzenie“

-

Judita Laššáková: Nechápem, prečo toľko váhajú! Veď môžu pokojne dať ľuďom na výber, ako filipínsky prezident Duterte: „buď vakcína, alebo väzenie“

Nech to dopadne akokoľvek, nikdy nebudem súhlasiť s povinným očkovaním experimentálnou vakcínou

Na Slovensku sa ako huby po daždi objavili právnici, ktorí obhajujú možnosť zavedenia povinného očkovania proti Covid-19. Nechápem, prečo toľko váhajú! Veď môžu pokojne dať ľuďom na výber, ako filipínsky prezident Duterte: „buď vakcína, alebo väzenie“. To je také demokratické a také moderné. Nepochybne to bude aj v súlade s právnou kultúrou vyspelej Európy, ktorá na všetky svetové strany rozdáva pokarhania, že sa nikde nedodržiavajú princípy ochrany ľudských práv. Často sa to stáva, keď si niekto nevie poupratovať pred vlastným prahom a v domácnosti nemá zrkadlo.

Takých právnikov, ktorí by sa postavili na stranu vládnych agresorov s vysoko vyvinutým inštinktom diktátorstva, potrebuje každá autoritárska vláda trpiaca spasiteľským komplexom. Takýto prístup totiž nikdy nie je o samotnej profesii, ale o charaktere daného človeka. Niekedy je veľmi ťažké zachovať vernosť celoživotným princípom. Hlavne v dobe, keď je jedinec za názor ostrakizovaný. Filozofické úvahy o tom, že na sociálnych sieťach sa každý vyjadruje k všetkému, sú jalové a nikam nevedú. Problém nie je vyjadrenie názoru, nech už je akýkoľvek. Ani forma by nemala byť problémom. Urážky nie sú obrazom toho, komu sú adresované. Sú zrkadlom duše toho, kto ich píše. No vyjadrovanie sa k témam, v ktorých dotyčný tápe, nemá jasno alebo jasno má a schválne zavádza, je možné označiť rôzne. Od babráctva, cez truhlíkovský syndróm, až po účelové rozkladanie demokracie a zavádzanie neslobody. Citovanie Carla Schmitta, jedného z najbrilantnejších právnikov so zameraním na ústavné právo, je v poriadku. No len dovtedy, keď dnes poniektorí použijú jeho slová, ktorými pomohol nacistom zmeniť Nemecko na ríšu zla. To už v poriadku nie je.

Rovnako, ako nie je v poriadku, ak niektorý právnik vypisuje siahodlhé traktáty o tom, že „právo na súkromie“, ktoré chráni aj integritu ľudskej bytosti, jej tela a možnosti o ňom slobodne rozhodovať, má podľa takýchto právnikov ustúpiť „právu na život“, ktoré oni označujú za absolútne – teda také, z ktorého nie je možné urobiť výnimku. Právo na život nie je absolútne a existujú z neho výnimky. Povolené výnimky. Napríklad policajt nebude súdený a súdom odsúdený na doživotie za to, že pri policajnom zásahu oprávnene použil zbraň a agresora ohrozujúceho deti v škole usmrtil. Alebo chcú títo páni právnici povedať, že agresor má nedotknuteľné právo na svoj život a policajti sa majú nečinne prizerať tomu, ako bude pred ich očami zabíjať jedno dieťa po druhom?! Áno, určite majú urobiť zásah tak, aby nedošlo k zbytočným úmrtiam. No v prípade detí ohrozených jednou osobou, spacifikovanie ktorej nie je možné dosiahnuť iným spôsobom, sú policajti zo zákona oprávnení použiť aj zbraň.

Možno len ja a podobne zmýšľajúci ľudia to vidíme takto. A hoci nám medzinárodné dohovory dávajú za pravdu, elitní experti na Slovensku majú iný názor. Nech sa každý sám rozhodne, do ktorej kategórie chce patriť. A ak by aj každý obyvateľ Slovenska, prípadne sveta patril do inej skupiny než ja, môj názor na vraždenie detí v škole a záchranu agresorovho života to nezmení. To však neznamená, že súhlasím s tým, aby sa jednotlivec podriadil celku len preto, lebo to od neho celok vyžaduje. Pretože celok si práve myslí, že ním stanovená cesta je tá jediná správna. Opak je pravdou. Celok (aspoň zatiaľ) nepovažuje vraždenie detí za normálne. A rovnako nepovažuje za normálne ani to, aby sa každý jednotlivec podriadil vládnej moci. Kto takto zmýšľa, môže sa odsťahovať do Severnej Kórey.

Je ťažké zostať nad vecou a správať sa podľa vlastných princípov. Vytrvať na tejto neľahkej ceste však môže pomôcť opakovať si vetu, ktorú vraj svojho času vyslovil Václav Havel. A je mi úplne jedno, kto to povedal! Je dôležité, čo povedal: „Nádej neznamená presvedčenie, že niečo dobre dopadne, ale istotu, že niečo má zmysel, nech to dopadne akokoľvek.“ A pre mňa má zmysel nastavovať vládnej moci aj v otázke povinného očkovania proti Covid-19 zrkadlo, nech to dopadne akokoľvek. Lebo názor na povinné očkovanie s experimentálnou vakcínou, ktorá má iba podmienečné schválenie, nezmením!

Zdroj: FB, Judita Laššáková

Podporte nezávislé spravodajstvo a pomôžte zvýšiť pluralitu médii na Slovensku. Spravodajský portál Veci Verejné prináša overené agentúrne správy a vlastné komentáre naších autorov.

Podporiť nás môžete jednoduchou formou cez platobnú bránu buď pravidelnou mesačnou sumou alebo jednorázovým príspevkom.

Pravidelná mesačná podpora

Jednorázová podpora


Alebo prevodom na náš účet: SK72 8330 0000 0028 0108 6712

Newsletter - Veci verejné

Prihláste sa na odber článkov. Dva krát do týždňa Vám zašleme zhrnutie najpodstatnejších komentárov a názorov, ktoré vyšli na našom webe :)

*Po vyplnení formuláru Vám zašleme potvrdzujúci email, ktorý je potrebné potvrdiť.

Podporte spravodajsko-názorový portál Veci Verejné

Vychádzať môžeme len vďaka vašej pravidelnej podpore. Ak považujete našu činnosť za dôležitú a potrebnú, podporte náš spravodajsko-názorový portál pravidelnou mesačnou sumou 5, 10 či 15 eur, prípadne podľa vašich možností na číslo účtu IBAN: SK7283300000002801086712

Ďakujeme. Aj vďaka vám môžeme robiť sociálne a vlastenecky orientovanú žurnalistiku.

spot_img

ZANECHAJ KOMENTÁR

Zdaj komentár
Zadajte svoje meno

- Reklama -

Mohlo by Vás zaujímaťČLÁNKY
Odporúčane pre Vás