Aktuálnou veľkou výzvou pre Slovensko je aj urýchlená transformácia tradičného uholného regiónu Horná Nitra. Prioritou bývalej i súčasnej vlády, za asistencie miestnych a regionálnych politikov Trenčianskeho samosprávneho kraja, je umiestnenie stále početných zamestnancov baníckeho priemyslu rôznymi podpornými mechanizmami na trh práce. Viac o tomto probléme prezradil primátor mesta Partizánke a podpredseda Trenčianskeho samosprávneho kraja Jozef Božik.
Región Hornej Nitry je predovšetkým známi ťažbou hnedého uhlia. To sa však čoskoro zmení. Aké opatrenia prijala vláda, resp. regionálna a miestna samospráva opatrenia, aby zamestnanci baníckeho priemyslu našli svoje uplatnenie v iných pracovných pozíciách?
Na začiatok treba povedať, že banícky priemysel v súčasnosti už nemá ani zďaleka toľko zamestnancov ako v čase najväčšej slávy. Podľa mojich informácií je ich niečo cez tritisíc, čo je samozrejme ešte stále veľké číslo. Pravdou je aj to, že to čo sa u nás ťaží ťažko nazvať uhlím. Je to lignit. Ako najnekvalitnejšie fosílne palivo z najväčším množstvom externalít najmä oxidu siričitého, je aj napriek všetkým opatreniam v desiatkach a stovkách ton emitované do ovzdušia, čo mimoriadne ničí životné prostredie. Preto aj Trenčiansky samosprávny kraj prijal opatrenia, že už nechce, aby sa otvárali ďalšie úseky. Životnosť našich baní sa tak skrátila o desať rokov. Ešte predchádzajúca vláda túto skutočnosť akceptovala s dodatkom, že treba sa pripraviť na transformáciu regiónu Hornej Nitry. Štát v spolupráci s regionálnou samosprávou a dotknutými mestami (Prievidza, Nováky, Handlová a z časti aj Partizánske) pripravuje programové priority. V najbližšom období má byť alokovaných niekoľko stoviek miliónov eur, pričom už aktuálne prebieha program, ktorý je zameraný na prípravu minimálne sedemsto pracovných miest pre doterajších baníkov na rekvalifikáciu. Je to projekt realizovaný v spolupráci Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a Trenčianskeho samosprávneho kraja, o ktorom spoločne informovali predseda Trenčianskeho samosprávneho kraja Jaroslav Baška a minister Milan Krajniak. Jeho cieľom je efektívna transformácia. Treba povedať aj to, že pred pár týždňami bolo v našom regióne rokovanie, ktorého som sa zúčastnil ako podpredseda Trenčianskeho samosprávneho kraja a primátor mesta Partizánske. Za prítomnosti eurokomisárky Elisy Ferreirovej a vicepremiérky Veroniky Remišovej sme hovorili o našich prioritách.
Akým spôsobom musia byť vynaložené finančné prostriedky z Európskej únie?
Počas nedávneho rokovania nám bolo jasne povedané, že zdroje prichádzajúce z Európskej únie musia byť alokované a využité na rozvoj nových zelených technológií s vysokou pridanou hodnotou. Našou úlohou je z týchto peňazí v čo najväčšej možnej miere zabezpečiť aj energetickú efektívnosť verejných budov, ktoré sú na území Hornej Nitry. Veľmi ma teší, že do týchto projektov sa môžu zapájať aj miestne firmy. Viem, že už v tom prvom balíku sa mohli uchádzať o desať miliónov eur a viaceré z nich boli aj úspešné. Takisto som rád, že bývalá, ako aj súčasná vláda, sa snaží v spolupráci s Trenčianskym samosprávnym krajom a dotknutými mestami Hornej Nitry, vytvoriť podmienky na to, aby sa celý náš región transformoval.
Dôležitou súčasťou úspešnej transformácie Hornej Nitry je aj ochrana životného prostredia..
Áno máte pravdu. Ja osobne do popredia dávam to, že by sme potrebovali oveľa viac zapracovať aj na zdravom životnom prostredí. Je to preto lebo celá Horná Nitra je postihnutá jednak ťažbou najnekvalitnejšieho fosílneho paliva, ale aj tým, že máme do značnej miery kontaminovanú pôdu. Napríklad Chemické závody Nováky nám na niekoľko desaťročí, možnože až storočí, poškodili rieku Nitra. Naša miestna organizácia Slovenského rybárskeho zväzu si dala urobiť na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre analýzu mäsa z rýb, ktoré plávajú v rieke Nitra. Samozrejme, že situácia už dnes nie je tak kritická ako v čase socializmu, ale stále nie je ideálna. Dokazuje to aj výsledok analýzy, ktorý ukázal, že už dvesto gramov mäsa z ryby ulovenej v toku rieky Nitra, trvalo poškodí zdravie človeka. Je tak znečistená, že jednoducho bude trvať veľa desaťročí, kým sa príroda spamätá z toho, čo tu ľudia narobili jednak z titulu ťažby najnekvalitnejšieho fosílneho paliva, ale aj z titulu činnosti Chemických závodov Nováky a nízkeho stupňa ochrany životného prostredia v minulom storočí.
Podobnou transformáciu prešli alebo prechádzajú napríklad aj niektoré regióny na území Nemeckej spolkovej republiky a Českej republiky. Snažíte sa nejakým spôsobom čerpať určité skúsenosti, ktoré môžete následne použiť v prípade Hornej Nitry?
Jednoznačne samozrejme. Len rozdiel je v tom, všetky lokality v týchto krajinách zväčša ťažili podstatne kvalitnejšie fosílne palivo s nižším množstvom externalít a s nižším dopadom na životné prostredie. Spomínate regióny, v ktorých sa väčšinou ťažilo čierne uhlie.
Vráťme sa ešte k finančným prostriedkom zo strany Európskej únie. Z akého operačného programu sú čerpané?
Toto je samostatný projekt. Sú to zdroje Európskej únie na tzv. spravodlivú transformáciu. Podľa eurokomisárky Elisy Ferreirovej je sto takýchto regiónov v rámci celej Európy. Horná Nitra je relatívne jeden z tých menších. Preto jeho transformácia by mohla byť relatívne najlepšia. Treba povedať ešte jednu zásadnú vec. Mesto Partizánske muselo prejsť transformáciou obuvníckeho priemyslu. A tu nám ani štát, ani Európska únia vôbec nepomohli. A počet obuvníkov bol minimálne taký, ako počet baníkov v čase najväčšej slávy.
Do akej miery ovplyvňovala banícka činnosť zdravie a bezpečnosť obyvateľov Hornej Nitry?
Zásadným spôsobom. Celé baníctvo totižto fungovalo tak, že my všetci sme sa skladali na najnekvalitnejšie fosílne palivo. A to už nebudem hovoriť o alobalových kauzách. Však to všetci občania veľmi dobre vedia. Boli na to aj právom nahnevaní. Ja osobne ako aj všetci naši občania sa radšej budeme skladať na to, aby tí baníci zostali doma, než ťažili niečo, čo nemá zmysel. Radšej budem platiť drahšiu elektriku, ako aj ostatní občania, len nám tu nepúšťajte oxid siričitý. Spôsobuje rakovinu. Je to dokázané exaktne. Tí čo tu nežijú to nevedia, ale tí čo tu žijú to vedia.
Dôležitou súčasťou transformácie je aj tvorba nových pracovných miest a príchod strategických investorov. Do akej miery je región Hornej Nitry v tomto smere úspešný?
Celkom dobre. Do Prievidze sa nám podarilo pritiahnuť nemeckú firmu Brose, ktorá sa stále rozrastá. U nás v Partizánskom, v Malých Bieliciach, niekoľko rokov pôsobí dánska firma Velux. Dnes k nám prichádza aj veľká americká spoločnosť MEDLINE. Ako mesto rokujeme aj s rakúskou spoločnosťou Pretinger. Okres Partizánske mal po reprivatizácii počas vlády Mikuláša Dzurindu nezamestnanosť dvadsať percent. Dnes po pandémii sme sa dostali po tých všetkých opatreniach na úroveň 4,6% a máme voľných 254 pracovných miest. Dnes firmy naopak hovoria, že nevedia nájsť zamestnancov. Prednedávnom som sedel s jedným podnikateľom v stavebníctve, ktorý si myslel, že po pandémii si bude môcť vyberať zamestnancov. Mýlil sa. Zamestnanci jednoducho nie sú. Išli pracovať do fabrík, dokonca aj tí, čo pracovali v gastrosektore. Preto aj reštaurácie majú u nás problém s pracovnou silou. Som presvedčený, že ako región sa bez problémov dokážeme vyrovnať transformáciou. Jednak preto, že sem neustále prichádzajú noví investori, ale aj samotné bane čerpajú európske peniaze. Dokonca aj baníci prichádzajú s námetmi strojárskej výroby a podobne. Týmto spôsobom si dokážu nájsť nové uplatnenie napríklad pri výrobe podvozkov pre vagóny, chovom sumčeka afrického alebo pestovaním rajčín s využitím geotermálnej energie, ktorá sa uvoľnila po ťažbe atď. Aj manažment baní sa o to pokúša. Takže ide tu o symbiózu všetkých a všetci sa snažia pomôcť. V súčasnosti už v baníckom priemysle nepracuje jedenásťtisíc ľudí. Len niečo cez tritisíc. Pričom už tento prvý projekt počíta s rekvalifikáciou prvých sedemsto zamestnancov.
Myslíte si, že počas tejto vlády budú európske peniaze použité efektívne?
Vláda sľubuje, že bude celý proces debyrokratizovaný. Držím im v tom palce. Ja si to veľmi želám. Lebo sú štáty, ktoré čerpajú európske peniaze ďaleko efektívnejšie bez všelijakých agentúr. Poviem úprimne. Najefektívnejšie sa dajú použiť peniaze z úrovne regionálnej a miestnej samosprávy. Je tu najvyšší stupeň kontroly z hľadiska občianskej verejnosti a volených zástupcov. Sú tu niekoľkostupňové kontroly od stupňa hlavného kontrolóra cez prokuratúru až po Najvyšší kontrolný úrad. Myslím si, že pod najväčším drobnohľadom sú samosprávy. Bratislava je ďaleko. To by bola moja predstava. Ale je naivná. To nedosiahneme. Lebo každá vláda, či je pravá alebo ľavá, sa snaží trošku tie veci centralizovať. Každá vláda sa snaží o to, aby ona bola nositeľom toho, že oni pomohli nejakým spôsobom. Ja to rešpektujem. Lebo každý má svojim spôsobom zodpovednosť za rozvoj územia, či už ide o štát, kraj alebo mesto a obec. Tu ide o to, aby sme našli spoločnú reč. A zatiaľ ten dialóg prebieha. Nemôžem povedať, že by nebol otvorený a korektný. Všetky mestá sú prizvané, aj keď naše mesto bolo trošku opomínané. Ja som sa musel dožadovať toho, aby Partizánske bolo zapracované ako mesto, lebo odtiaľto bola vždy preferovaná len jedna politická strana a starostka neďalekej obce, ktorá je jej členkou. A musím povedať, že na Slovensku bohužiaľ nefungujú štandardné politické strany. Funguje všade vodcovský princíp, menovací princíp krajských a okresných predsedov atď. A preto ten politický systém nie je dobre fungujúci. Osobne si myslím, že práve dochádza k tomu, že občania sa môžu viacej dozvedieť a dostať sa k informáciám cez samosprávu. Za kľúčový rozmer považujem efektívne využitie peňazí na území samosprávy jednotlivých miest a obcí okresov Prievidza a Partizánske.
Tepelná elektráreň v Zemianskych Kostoľanoch je závislá práve od ťažby fosílnych palív tohto regiónu. Akým spôsobom sa pripravuje pološtátna spoločnosť Slovenské elektrárne na transformáciu?
Pokiaľ viem tak elektráreň má svoj vlastný plán. Uvažujú nad viacerými alternatívami ako ju udržať a vyrábať.
Jedným z plánov transformácie Hornej Nitry je aj rozvoj miestneho cestovného ruchu. Dôležité je však dobudovanie dopravnej infraštruktúry najmä rýchlostnej cesty v úsekoch Nitra – Bánovce nad Bebravou a Trenčín – Prievidza…
Môžem povedať, že toto maximálne zdôrazňujem na každom jednom fóre. To je moja doména R2 a R8. Samozrejme, že k tomu sa pridáva aj spoločný tlak všetkých primátorov. Momentálne z hľadiska analýzy Útvaru hodnoty za peniaze sa tieto cesty nachádzajú v prvej päťdesiatke priorít. Pri takomto tempe sa môžeme tešiť, že budú hotové najneskôr do roku 2065. Samozrejme hyperbolizujem. Bol by som rád, ak je nejaký plán obnovy a možnosť zainvestovať, tak aby sa na tento región nezabúdalo. Treba povedať, že tu máme Bojnické kúpele, krásnu zoologickú záhradu a najnavštevovanejší zámok a to Bojnický a v neposlednom rade aj termálne kúpele v mestskej časti Partizánske Malé Bielice. Cestovný ruch je veľký potenciál pre náš región. Cesty by nám výrazne pomohli. Aj o to žiadame. Bohužiaľ z fondu transformácie nie je možné žiadať na túto infraštruktúru. To je zlé. Ale plán obnovy, ako aj štandardný systém programovacieho obdobia Európskej únie, to umožňuje. Nám by výrazne pomohlo, keby sme dali do normálneho stavu aj existujúce cesty. Pomohol by istotne aj obchvat Partizánskeho a Prievidze aj bez rýchlostných komunikácií.
Aký potenciál má Váš región z hľadiska rozvoja poľnohospodárstva a rozvoja vidieka?
Je pravdou, že po transformácii poľnohospodárstva v deväťdesiatych rokoch aj v Hornej Nitre nastali problémy. Ale máme družstvá, ktoré sa rozvíjajú veľmi expanzívne napríklad Veľké Uherce. Myslím si, že aj pre rozvoj poľnohospodárstva je tu široký priestor. Je to tiež potenciál, ktorý treba využiť a na ktorý sa treba zamerať, ale samozrejme to nemôžeme určovať my z úrovne samosprávy. O tom rozhoduje vláda.
Súčasťou rozvoja vidieka a cestovného ruchu je aj výstavba cyklotrás. V akej fáze sa momentálne nachádzate?
Mesto Partizánske bolo úspešné v rámci cezhraničnej spolupráce s mestom Valašské Meziříčí, kde sme získali šesťstotisíc eur na projekt cyklochodníka spájajúceho Vodný hrad Šimonovany s kúpeľmi Malé Bielice. Česká strana si mala riešiť zase svoje problémy. Bohužiaľ ale Valašské Meziříčí nakoniec od projektu odstúpilo, čo bolo veľká rana pre nás, lebo všetka naša práca vyšla nanivoč. Ale musím povedať a poďakovať sa predsedovi Trenčianskeho samosprávneho kraja Jaroslavovi Baškovi, s ktorým sme okamžite našli spoločnú reč. Mesto Partizánske následne pripravilo kompletnú projektovú dokumentáciu až po stavebné povolenie. Stálo nás to viac ako 35 tisíc eur. Za euro sme to odovzdali kraju, ktorý v krátkom čase spracoval projekt tak, že dnes by sme mali byť už v štádiu odsúhlasenia. Od budúceho roka by mali vzniknúť prvé štyri kilometre cyklomagistrály medzi Partizánskym a Prievidzou. Aj z pozície podpredsedu Trenčianskeho samosprávneho kraja je mojou ambíciou za čo najkratší čas spojiť tieto dve mestá súvislou cyklomagistrálou pozdĺž rieky Nitra. Osobne si viem predstaviť nádhernú cyklomagistrálu spájajúcu mesto Nitra s Prievidzou. Je to však beh na dlhé trate.
Aké ďalšie problémy v regióne Hornej Nitry momentálne riešite?
Je ich mnoho. Spomeniem preto len niektoré z nich. Ako mesto Partizánske momentálne bojujeme napríklad za zachovanie okresného súdu. Ale čo je dnes pre Hornú Nitru problém číslo jedna, je zachovanie plne funkčných všeobecných nemocníc v Bojniciach a Partizánskom. To je alfa omega. My tu môžeme mať smart technológie, vodozádržné projekty a zamestnávateľov, ale pokiaľ nám tu bude niekto z titulu nejakého politického rozhodnutia likvidovať gynekologicko-pôrodnícke oddelenia, novorodenecké oddelenia, následne detské oddelenia a budovať z plne funkčných nemocníc komunitné nemocnice, ktoré sú paškvilom, či hybridom bez akýchkoľvek akútnych lôžok a akútnej činnosti, tak jednoducho je to cesta, ktorá nepomôže tomuto regiónu. My nemôžeme hovoriť o transformácii a pomoci, a tými istými ústami tej istej vládnej moci na strane druhej likvidovať komplexnú zdravotnú starostlivosť. Je to cesta do záhuby. Je to cesta späť o osemdesiat rokov. Ľudia sa budú sťahovať do miest, kde sú koncové nemocnice. Horná Nitra tým bude len trpieť.
Otázka na záver. Akým spôsobom sa dokáže presadiť primátor, ktorý nie je napojený na vládnu garnitúru ako člen koaličnej politickej strany?
Bol som len v jednej politickej strane, kde som svoje členstvo ukončil v polovici roka 2012. Už do žiadnej inej strany vstúpiť nechcem. A najvýhodnejšia pozícia pre primátora je byť nezávislým. Ak sa správate korektne a slušne ku všetkým predstaviteľom ktorejkoľvek vládnej moci ale najmä k predstaviteľom demokratických politických strán, sú ochotní načúvať požiadavkám a návrhom prichádzajúcim zdola od občanov reprezentovaných samosprávou.
Zhováral sa: Matej Mindár
