K dňu konania volieb do Európskeho parlamentu bol počet zapísaných voličov v zoznamoch voličov s právom voliť:

4 429 801 (slovom štyrimilióny štyristodvadsaťdeväťtisíc osemstojeden).
Platných hlasov bolo odovzdaných 985 680, čo je 22,25 percenta voličov.

Zuzana Čaputová sa hrdí tým, že pomáhala zozbierať podpisy pod petíciu za zrušenie takzvaných Mečiarových amnestií. Vraj sa im podarilo získať okolo 120 000 podpisov od občanov. To je cca 2,71 percenta všetkých voličov zapísaných v zoznamoch voličov.

Strana, ktorej je produktom, sa hrdí tým, že zbiera podpisy pod petíciu za dekriminalizíciu marihuany. Už ďakujú za 15 000 podpisov. To je zhruba 0,34 percenta voličov. Áno, nula celých tridsaťštyri.

Zuzana Čaputová a aj Ústavný súd SR spláchli do kanála vôľu asi 585 000 občanov, ktorí sa podpísali pod petíciu za vypísanie predčasných volieb. To predstavuje 13,21 percenta všetkých voličov zapísaných v zoznamoch voličov ku dňu konania volieb do Európskeho parlamentu. Čo je viac ako polovica tých, ktorí sa zúčastnili a odovzdali platné hlasy v eurovoľbách.

S číslami sa dá efektívne manipulovať a zavádzať nimi verejnosť. To je fakt. O prezidentských voľbách koluje legenda, ktorá tvrdí, že Zuzana Čaputová má legitimitu pre to, lebo ju volilo 58,40 percenta voličov. Toto je hrubé zavádzanie a politicko-mediálna manipulácia. Číslo 58,40 je len štatistickým vyjadrením toho, koľko platných hlasov získala kandidátka Čaputová zo všetkých platných odovzdaných hlasov v prezidentských voľbách. V jej prípade išlo o uvedených 58,40 percenta a zvyšných 41,60 percenta dostal druhý kandidát Maroš Šefčovič.

Pozrime si však celkový počet odovzdaných hlasov pre Zuzanu Čaputovú. Bolo ich 1 056 582, čo z celkového množstva zapísaných voličov v zoznamoch voličov predstavuje iba 23,85 percenta.

Porovnajme teraz 23,85 percenta hlasov všetkých oprávnených voličov zapísaných v zoznamoch voličov s 13,21 percentami ľudí, ktorí podpísali petíciu za vypísanie referenda o predčasných voľbách. Rozdiel medzi ziskom kandidátky Čaputovej a občanmi požadujúcimi referendum je 10,64 percenta v prospech súčasnej hlavy štátu, ktorá však mala v kampani podporu nielen svojej strany, ale aj obrovskej koalície iných politických subjektov, tretieho sektora a bývalých médií hlavného prúdu. Asi sa nemusíme presviedčať o tom, aký je teda vzťah Zuzany Čaputovej k vôli 13,21 percenta voličov a k ich ľudskej a občianskej dôstojnosti.

Má však význam pripomínať si, že politická legitimita pani prezidentky sa neopiera o hlasy viac ako polovice národa, ale iba o necelú jeho štvrtinu. Presnejšie – platilo to za starých dobrých čias. Pretože dnes už mnohí, ktorí ju volili, ľutujú, že jej odovzdali hlas. S tým sa však musí vyrovnať ona. Nebude na to sama. Výdatne jej pomáhajú bývalé médiá hlavného prúdu, ktoré jej robia propagandu v štýle straníckej tlače niekdajšieho ústredného výboru. Potrebujú ju totiž udržať v kresle aj budúce volebné obdobie, aby sa podarilo zbaviť Slovensko práva veta v rozhodovaní na úrovni Európskej únie. Uvidíme, či kreslo obháji, či si dokonca trúfne, tento boj odstúpiť. Cynik by povedal, že ľudia s teflónovým ksichtom a ohybnou chrbticou sú schopní všetkého. My ostatní sa necháme prekvapiť.

Isté je však jedno. Pani prezidentka oslnivo skúša svoju volebnú kampaň rozbehnúť už teraz. Je síce pravda, že sa tvári ako spiaca kráska, keď jej pod oknami protestujú nahnevaní občania, ale v jej prípade asi platí, že „čo nevidí, to sa nedeje“. Hovorí sa tomu aj pštrosia politika. Určite bude musieť zabrať. Občania sú nahnevaní. A právom! To, že Zuzana Čaputová sa nezachovala ako štátnik a referendum nevypísala (a prosím, nechoďte mi sem s tým, že mala „právo“ opýtať sa ÚS SR – to robia politici, nie štátnici), jej na dôveryhodnosti nepridá. A ona naozaj má čo robiť, keďže 1 056 582 hlasov v jej prospech v druhom kole je číselne menej, ako počet hlasov, ktoré dostal Ivan Gašparovič vo voľbách v roku 2009. A nie o málo! Jeho vtedy volilo 1 234 787, čo je o 58 000 hlasov viac, než sa našej spanilej prezidentke podarilo vyzbierať na podporu zrušenia amnestií…