Bratislava 4. septembra (TASR) – Pozícia ministra vnútra Romana Mikulca (OĽANO) sa po rozhodnutí policajného prezidenta Petra Kovaříka požiadať o uvoľnenie zo služobného pomeru mierne posilnila. Hoci opozícia bude aj naďalej v maximálnej miere tlačiť na jeho odchod, znížila sa motivácia koaličného hnutia Sme rodina tento tlak podporovať. V diskusii v TASR TV to povedal publicista Juraj Hrabko.
„Rozhodnutie hodnotím ako správne a prišlo relatívne včas. Nemôže byť tá istá osoba aj obvinená, aj policajným prezidentom. Pán Kovařík to pochopil a zariadil sa podľa toho,“ povedal Hrabko. Dodal, že toto rozhodnutie policajného prezidenta nesúvisí s tým, či sa v budúcnosti obvinenie ukáže ako relevantné alebo nie.
Opozícia bude podľa Hrabka odchod ministra požadovať aj naďalej, nemá však dosť poslancov na to, aby takúto zmenu presadila. Koalícia sa podľa Hrabka sústredí už skôr na otázku, kto Kovaříka vo funkcii nahradí.
Poslednú novelu zákona, ktorá ministrovi vnútra vzala právomoc samostatne vyberať a odvolávať policajného prezidenta, považuje Hrabko za nešťastnú. „Ak má byť minister vnútra zodpovedný za prácu polície, musí mať páky na policajného prezidenta. To znamená, že by si ho mal vybrať a mal by mať právo ho aj odvolať. Teraz je to zbytočne dlhá a komplikovaná procedúra,“ poznamenal.
Keďže dnes do výberu policajného prezidenta vstupuje aj parlament, mala by sa koalícia vopred dohodnúť na spoločnom postupe. Alternatívou k dohode je totiž spontánny politický vývoj. „Vtedy je to však v prospech opozície a neprospech vládnej koalície,“ upozornil Hrabko.
Na margo rozhodnutia generálnej prokuratúry zrušiť obvinenia bývalému riaditeľovi Slovenskej informačnej služby (SIS) Vladimírovi Pčolinskému Hrabko povedal, že generálna prokuratúra iba využila svoje zákonné oprávnenie. „Nemusíme s tým súhlasiť, ale musíme to akceptovať. Presne tak, ako keď sme hovorili o rozhodnutí Ústavného súdu, ktorý neumožnil skrátenie volebného obdobia referendom,“ pripomenul.
Argument, že dôkaznú situáciu už hodnotili súdy pri posudzovaní opodstatnenosti kolúznej väzby bývalého riaditeľa SIS, označil Hrabko za irelevantný. „Keď o vzatí do väzby rozhodujú súdy, posudzujú celkom iné veci ako generálna prokuratúra, keď skúma zákonnosť postupu vo veci samotnej,“ konštatoval.
Každý, vrátane generálneho prokurátora Maroša Žilinku, je podľa Hrabka kritizovateľný, mnohé politické vyjadrenia na jeho adresu však vníma publicista ako nešťastné. „Toto rozhodnutie sa nedá napadnúť, čo však neznamená, že sa nemôže ísť od začiatku. A tentoraz už zákonným postupom, aby potom generálny prokurátor nenašiel dôvody na jeho zrušenie,“ naznačil Hrabko.
V súvislosti s očakávaným odchodom časti poslancov zo strany Za ľudí Hrabko hovorí o možných ďalekosiahlych dôsledkoch tohto rozhodnutia. „Môžu otriasť vládnou koalíciou alebo ju, naopak, istým spôsobom upevniť,“ povedal Hrabko s tým, že kľúčovou otázkou nie sú samotné počty poslancov, keďže koalícia by mala v parlamente väčšinu, aj keby ostala iba na báze OĽANO, Sme rodina a SaS.
Ak by však chcela skupina poslancov okolo ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej pôsobiť ako piaty koaličný subjekt, vyžiadalo by si to zmenu koaličnej zmluvy. Druhá možnosť je, že by poslanci prestúpili do iného koaličného klubu, a tretia, že by išli do opozície.
