- Malá krajina ukázala, že rozhodnutie patrí občanom
- Island nechce zostať izolovaný. Chce spolupracovať bez toho, aby sa vzdal samostatnosti
- Rybolov a národné záujmy zostali kľúčovou otázkou
- EÚ už nie je pre každého automaticky symbolom budúcnosti
- Európsky projekt sa mení
- Nie je to koniec vzťahov s Európou
- Le Penová a Farage výsledok privítali
Islandskí občania vyslali Bruselu jasný signál. V referende odmietli obnovenie prístupových rokovaní s Európskou úniou, ktoré boli prerušené pred viac ako desiatimi rokmi. Proti obnoveniu rokovaní hlasovalo 52,8 percenta voličov, zatiaľ čo 47,2 percenta bolo za. Mimoriadne vysoká bola aj účasť, ktorá dosiahla 82,5 percenta.
Islandská premiérka Kristrún Frostadóttir napriek tomu, že sama podporovala obnovenie rokovaní, výsledok prijala a označila ho za prejav fungujúcej demokracie.
„Nevnímam to ako neúspech. Považujem to za víťazstvo demokracie. Na hlasovaní o takejto otázke sa zúčastnilo viac než 80 percent obyvateľov krajiny,“ povedala Frostadóttir na tlačovej konferencii.
Zároveň potvrdila, že jej vláda nebude počas súčasného volebného obdobia pokračovať v prístupových rokovaniach s Európskou úniou. Otázka vstupu Islandu do EÚ sa tak minimálne do roku 2028 odkladá.
Malá krajina ukázala, že rozhodnutie patrí občanom
Práve reakcia islandskej premiérky patrí k najpozoruhodnejším momentom celého referenda. Frostadóttir presadzovala opačný výsledok, napriek tomu však po porážke svojho tábora nespochybňovala rozhodnutie občanov.
V čase, keď sa v mnohých európskych krajinách vedú spory o tom, do akej miery majú o zásadných otázkach rozhodovať občania a do akej miery nadnárodné inštitúcie, Island ukázal iný prístup. O budúcnosti krajiny rozhodli voliči v referende s účasťou, ktorá výrazne presiahla 80 percent.
Výsledok bol síce tesný, no jednoznačný: vláda dostala odpoveď, ktorú sa rozhodla rešpektovať. Aj premiérka, ktorá sama podporovala obnovenie rokovaní, priznala, že krajina môže pokračovať ďalej aj bez členstva v Európskej únii.
Island nechce zostať izolovaný. Chce spolupracovať bez toho, aby sa vzdal samostatnosti
Dôležité je, že islandské „nie“ neznamená odmietnutie Európy ani izoláciu krajiny.
Island už dnes patrí do Európskeho hospodárskeho priestoru a má prístup na európsky jednotný trh bez toho, aby bol členským štátom EÚ. Zároveň je súčasťou schengenského priestoru. Referendum preto neznamená, že Island prerušuje väzby s európskymi krajinami. Naopak, Reykjavík chce v existujúcej spolupráci pokračovať.
Práve tento model môže byť pre mnohé krajiny zaujímavý: obchodovať, spolupracovať a byť súčasťou spoločného európskeho priestoru, no zároveň si zachovať čo najväčšiu mieru rozhodovania o vlastných záležitostiach.
Rybolov a národné záujmy zostali kľúčovou otázkou
Jednou z hlavných tém kampane bol rybolov, ktorý má pre Island mimoriadny hospodársky význam. Odporcovia vstupu do EÚ upozorňovali najmä na možné oslabenie islandskej kontroly nad vlastnými rybolovnými zdrojmi.
Pre ostrovný štát, ktorého hospodárstvo bolo historicky úzko späté s morom, nejde o nepodstatnú otázku. Rybolov predstavuje významnú časť islandského hospodárstva a exportu, a preto sa obavy z možného presunu rozhodovania o tejto oblasti mimo Reykjavík stali jedným z rozhodujúcich argumentov odporcov vstupu do EÚ.
EÚ už nie je pre každého automaticky symbolom budúcnosti
Výsledok islandskeho referenda je zároveň ďalšou pripomienkou, že Európska únia už automaticky nepôsobí ako politický projekt, do ktorého chcú všetky európske krajiny čo najrýchlejšie vstúpiť.
Pre Island je situácia o to zaujímavejšia, že nejde o chudobnú alebo geopoliticky bezvýznamnú krajinu hľadajúcu ekonomickú záchranu. Island patrí medzi vyspelé európske štáty a už dnes má prostredníctvom Európskeho hospodárskeho priestoru rozsiahly prístup na európsky trh.
Otázka preto znela jednoducho: čo by Island získal členstvom navyše a čo by naopak stratil?
Tesná väčšina voličov dospela k záveru, že obnovenie prístupových rokovaní za to momentálne nestojí.
Európsky projekt sa mení
Kritici EÚ zároveň čoraz častejšie upozorňujú, že únia sa mení. Kým v minulosti bol európsky projekt vnímaný predovšetkým ako priestor hospodárskej spolupráce, voľného pohybu a mierovej integrácie, dnes EÚ čoraz výraznejšie kladie dôraz aj na obranu, bezpečnosť a posilňovanie vlastných obranných kapacít.
Práve tento vývoj vyvoláva medzi časťou verejnosti otázku, akým smerom sa má Európska únia v budúcnosti uberať. Kritici sa obávajú rastúcej centralizácie a presunu ďalších právomocí na nadnárodnú úroveň, zatiaľ čo podporovatelia tvrdia, že Európa musí reagovať na zhoršenú bezpečnostnú situáciu.
Pre časť Európanov však už vízia stále tesnejšej politickej integrácie nemusí byť taká príťažlivá ako v minulosti. Islandské referendum ukázalo, že aj malý štát môže zvoliť inú cestu: úzku spoluprácu s Európou, ale bez plného začlenenia do jej politických štruktúr.
Nie je to koniec vzťahov s Európou
Výsledok referenda neznamená rozchod Islandu s Európou. EÚ zostáva pre Reykjavík dôležitým partnerom a islandská vláda deklarovala záujem pokračovať v spolupráci prostredníctvom existujúcich dohôd.
Island tak odmietol predstavu, že existujú len dve možnosti: buď úplná integrácia do Európskej únie, alebo izolácia.
Medzi týmito dvoma pólmi existuje aj tretia cesta – spolupracovať tam, kde je to výhodné, obchodovať so susedmi a zároveň si ponechať čo najväčšiu možnosť rozhodovať o vlastných národných záujmoch.
A práve túto cestu si Island teraz zvolil.
Le Penová a Farage výsledok privítali
Výsledok referenda privítali aj viacerí euroskeptickí politici v Európe.
Líderka francúzskeho Národného združenia Marine Le Penová označila hlasovanie za pripomienku toho, že v Európe je podľa nej možná aj spolupráca suverénnych štátov bez neustáleho presúvania ďalších právomocí na európske inštitúcie.
Islandu k rozhodnutiu zachovať si nezávislosť zagratuloval aj líder britskej strany Reform UK Nigel Farage.
Islandské referendum tak môže mať význam aj ďaleko za hranicami tejto približne 400-tisícovej ostrovnej krajiny. Ukázalo, že otázka európskej integrácie nie je uzavretá a že aj v 21. storočí zostáva pre mnohé národy kľúčová téma suverenity, kontroly nad vlastnými zdrojmi a práva rozhodovať o svojej budúcnosti.
-rvv-
