Europoslanec Martin Hojsík opäť vytiahol do boja proti klimatickej zmene. Tentoraz upozorňuje na sucho, nedostatok vody a rastúce teploty na Slovensku. A priniesol aj jeden mimoriadne odvážny vedecký záver: vyššia teplota prináša viac horúčav. Objav, ktorý by zrejme zaskočil aj teplomer.
Áno, čítate správne.
„Vyššia teplota prináša viac horúčav a rýchlejšie vysušuje pôdu, lesy aj rieky,“ upozornil Hojsík. Znie to síce trochu ako veta z učebnice prírodovedy pre základnú školu, europoslanec však svoje varovanie myslí úplne vážne.
A aby toho nebolo málo, upozorňuje aj na ďalší fascinujúci jav: keď je teplejšie, voda sa viac odparuje.
Hojsík ako klimatický Nostradamus
Hojsík pritom neostáva iba pri súčasnosti. Už pred časom sa pustil aj do predpovedí ďalekej budúcnosti a upozorňoval na to, čo môže Bratislavu čakať v roku 2100.
V jednej zo svojich klimatických analýz sa zaoberal scenármi, podľa ktorých by hlavné mesto mohli v budúcnosti zasiahnuť extrémne horúčavy.
Takže zatiaľ čo Nostradamus predpovedal veľké vojny, katastrofy a koniec sveta, Hojsík ide modernejšou cestou: predpovedá nám, že bude v lete teplo.
A pozor – nie je to veštenie z krištáľovej gule. Ide o klimatické scenáre, teda modelovanie možného budúceho vývoja podľa rôznych predpokladov. Rozdiel medzi vedeckou projekciou a veštbou je, samozrejme, pomerne zásadný.
Ale titulok „Hojsík predpovedá počasie na rok 2100“ znie predsa len o čosi zábavnejšie.
Dva stupne? Málo na teplomere, veľa pre krajinu
Hojsík argumentuje, že Slovensko sa od konca 19. storočia oteplilo približne o dva stupne Celzia, pričom globálne priemerné oteplenie je podľa jeho údajov približne 1,2 až 1,3 stupňa.
Jeho hlavná pointa však nie je úplne absurdná. Priemerná teplota totiž nie je údaj o tom, že každý deň bude o dva stupne viac. Ide o dlhodobú zmenu priemeru, ktorá môže ovplyvňovať výskyt extrémov, odparovanie vody či pôdnu vlhkosť.
Hojsík preto tvrdí, že problémom nie je iba množstvo zrážok. Ak je krajina teplejšia, z pôdy, rastlín a vodných tokov sa môže odparovať viac vody. Zároveň môžu prichádzať dlhšie obdobia bez dažďa a potom prudké lejaky, pri ktorých veľká časť vody jednoducho odtečie.
To už je podstatne zaujímavejšia téma ako samotné konštatovanie, že keď sa oteplí, človeku je teplejšie.
Riešenie? Nechať vodu tam, kde spadne
Europoslanec preto volá po opatreniach, ktoré majú podľa neho pomôcť krajine lepšie hospodáriť s vodou.
Dažďová voda by podľa neho nemala okamžite zmiznúť v kanalizácii a následne odtiecť preč. Lepšie by bolo, keby zostala v krajine – vsiakla do pôdy, zachytila sa v mokradiach alebo sa udržala v prirodzenejších vodných tokoch.
Navrhuje obnovovanie mokradí, prirodzenejších riek, brehových porastov a ďalšie opatrenia na zadržiavanie vody v krajine.
S tým sa dá polemizovať o konkrétnych opatreniach, ich nákladoch či spôsobe realizácie. Ťažko však polemizovať s tým, že voda, ktorá zostane v krajine, môže byť počas sucha užitočnejšia ako voda, ktorá skončí čo najrýchlejšie v Dunaji.
Od rúžu až po koniec storočia
Hojsík sa pritom klimatickými a environmentálnymi témami nezaoberá iba v súvislosti s počasím.
V minulosti sa objavil aj v kampani venovanej bezpečnosti kozmetických výrobkov. Spolu s českou europoslankyňou Danušou Nerudovou vzniklo video, v ktorom Hojsík poslúžil ako názorný „model“ a nechal si na tvár nanášať kozmetické produkty. Pri rúži, špirále a púdri upozorňovali na možné nebezpečné chemické látky a potrebu pravidiel, ktoré majú spotrebiteľov chrániť.
Takže program je široký: raz rúž, inokedy sucho a popritom klimatická prognóza na rok 2100.
A treba uznať, že Hojsík má environmentálnu agendu pomerne konzistentnú. Na svojej stránke medzi hlavné témy zaraďuje ochranu klímy, pôdy, biodiverzity a zdravia a dlhodobo sa týmto otázkam venuje.
Zostáva otázka: čo bude o 74 rokov?
Hojsíkovo varovanie pred suchom nemožno zredukovať iba na vtip o tom, že „teplo znamená horúčavu“. Klimatické modely skutočne pracujú s možnosťou ďalšieho rastu priemerných teplôt a zmenami v režime extrémov počasia.
Na druhej strane, keď politik začne verejnosti rozprávať o tom, čo presne bude v konkrétnom meste v roku 2100, človek si prirodzene položí otázku, či už nemáme trochu priveľa dôvery v schopnosť ľudstva predpovedať počasie o tri generácie dopredu.
Veď ešte stále máme problém presne povedať, či bude pršať vôbec zajtra.
Isté však je jedno: ak bude v roku 2100 výrazne teplejšie, podľa všetkého bude aj viac horúčav.
A za tento prelomový vedecký objav môžeme Martinovi Hojsíkovi aspoň symbolicky zatlieskať.
-rvv-
