V rámci včerajšej rozpravy k návrhu novely Trestného poriadku na rokovaní 90. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky okrem iného taktiež odznelo, že „stále sa tu opakuje tá nezmyselná veta, že trestné stíhanie by malo byť zákonné“, ako aj, že „hovoríte, že trestne stíhajte kohokoľvek, ale musí to byť v súlade so zákonom. A o tom, či je to tak, rozhoduje kto? Ten kto má stíhať? Nie súd.“
Vzhľadom k tomu, že tieto zásadné tvrdenia, spôsobilé ovplyvniť právne vedomie občanov, prezentoval podpredseda Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, považujem za potrebné na ich margo uviesť nasledovné:
- ZÁSADA STÍHANIA LEN ZO ZÁKONNÝCH DÔVODOV A ZÁKONNÝM SPÔSOBOM, je najdôležitejšou základnou zásadou trestného konania (§ 2 ods. 1 Trestného poriadku), ktorá má aj ústavnoprávny základ (čl. 17 Ústavy Slovenskej republiky).
- ZÁUJEM NA ZÁKONNOSTI TRESTNÉHO KONANIA MUSÍ BYŤ NADRADENÝ AKÉMUKOĽVEK INÉMU ZÁUJMU. Ani záujem na naplnení účelu trestného konania (náležité zistenie trestných činov a spravodlivé potrestanie ich páchateľov), nemôže byť nikdy nadradený zákonnosti trestného konania.
- Z ustanovení Trestného poriadku (§ 230 ods. 1) JEDNOZNAČNE vyplýva, ktorý orgán verejnej moci vykonáva DOZOR NAD DODRŽIAVANÍM ZÁKONNOSTI pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní. Tým orgánom je PROKURÁTOR.
- V prípravnom konaní je dominus litis PROKURÁTOR, čím nie sú dotknuté zákonné rozhodovacie právomoci SÚDU, ktorý NIE JE orgánom činným v trestnom konaní a NEDISPONUJE právomocami dozor vykonávajúceho prokurátora.
Zdroj: Maroš Žilinka – generálny prokurátor SR
