Predloženie Programového vyhlásenia vlády (ďalej len PVV) patrí k ústavným povinnostiam novovymenovanej vlády a je spojené s vyslovením dôvery vláde. Zložitosť jeho politickej analýzy spočíva v tom, že samotný dokument je koncentrovaným vyjadrením línie strán, ktoré ho pripravili. Pokúšať sa ho podať v zostručnenej podobe je náročné a asi aj málo efektívne.
V našom príspevku poukážeme preto len na vybrané časti programového vyhlásenia súčasnej vlády s dôrazom na jeho zahranično- a bezpečnostnopolitickú časť. Vybrané myšlienky budeme charakterizovať v niektorých prípadoch aj v širšom kontexte súčasnej situácie na Slovensku i v medzinárodných vzťahoch.
Trochu z dejín Programových vyhlásení vlád
Ide už o piate PVV, ktoré bolo predložené pod vedením Smeru. Predtým to bolo v rokoch 2006, 2012, 2016 a 2018. S výnimkou roku 2012 išlo o koaličné dokumenty. Pri skúmaní politických dejín Slovenska by sa teda už mohli porovnávať nielen všetky PVV, ale aj samostatne len tie, ktoré predložili vlády vedené Smerom a na základe toho charakterizovať vývoj jeho vládnej politiky. Bolo by to však príliš akademické, lebo politické a sociálno-ekonomické podmienky na Slovensku, v EÚ i vo svete sa veľmi menili. Okrem toho PVV odchádzajú do minulosti ukončením mandátu vlády, ktoré ich vytvorili a nie je nijaký mechanizmus ich záväzného hodnotenia. Zmysel preto má len pohľad na ne ako na víziu vládnutia.
Predsa však len začneme stručným pohľadom na vybrané formálne ukazovatele PVV predchádzajúceho „matovičo-hegero-ódorovského vládneho trojobdobia“, ktoré devastovalo Slovensko a doviedlo ho na okraj politickej, právnej a sociálno-ekonomickej priepasti. Je len historickou iróniou, že dve z týchto vlád nedokončili svoj mandát. Tretia v poradí nezískala ani dôveru poslancov na vládnutie, ale rovnako ako dve predchádzajúce arogantne uplatňovala svoju moc do poslednej možnej chvíle.
Koaličná vláda vedená Igorom Matovičom predložila PVV, ktoré malo 121 strán. Jeho „hlavné“ časti neboli číslované. Bolo ich 17, pričom väčšina z nich sa delila na „menšie“ celky. Bez ďalšieho delenia boli „hlavné“ časti Obranná politika a ozbrojené sily, Zmysluplnou informatizáciou premeniť Slovensko na inteligentnú, inovatívnu a transparentnú krajinu a Tvorba strategickej vízie. Menších častí bolo dobre vyše 100, pričom viaceré z nich mali len rozsah niekoľkých viet. Niektoré názvy „hlavných“ častí mali opisný názov, ktorý sa viac hodí do slohovej úlohy ako politického dokumentu. Z formálneho hľadiska neboli jednotlivé časti dokumentu spracované jednotným spôsobom, čo vytvára dojem, že ich autori dodali podľa zásady „Čo máme (a potrebujeme), to predložíme a musíte to zobrať“. Súhrnnou úpravou, „dotiahnutím“ PVV do zladeného celku sa asi nikto príliš nezaoberal. Stačilo, aby sa dokument nejako dal dokopy a „presvedčil“ o sile koaličnej vlády, ktorá mala byť najlepšia v dejinách Slovenska. Myslíme si, že o tom svedčí aj fakt, že PVV nemá samostatný názov a je bližšie definované len rokmi mandátu.
Koaličná vláda vedená Eduardom Hegerom predložila PVV, ktoré malo síce už 130 strán, ale z hľadiska členenia bolo úplne rovnaké ako PVV vlády vedenej I. Matovičom. Ani na obsahovej stránke sa za rok toho takmer nič nezmenilo. O intelektuálnej ani riadiacej kapacite ľudí spojených s týmito vládami si nerobíme ani najmenšie ilúzie, ale použijeme aspoň jeden príklad. V „hlavnej“ časti Tvorba strategickej vízie bolo uvedené, že „Úrad Vlády SR bude koordinovať strategické plánovanie prostredníctvom priamo riadených útvarov na Úrade Vlády SR, bude zabezpečovať aj ďalšie činnosti v oblasti stratégie a právnych služieb a to najmä…“, kde bolo 8 „položiek“ a jedna z nich bola vydávanie Zbierky zákonov Slovenskej republiky (s. 79 v PVV vlády I. Matoviča, s. 81 v PVV vlády E. Hegera). Iste ide o právnu službu, ale aby išlo o opatrenie súvisiace so strategickou víziou, na to treba zvláštny druh „strategického“ uvažovania, ktorým títo predsedovia vlád nadmieru disponovali.
Úradnícka vláda Ľudovíta Ódora pripravila PVV, ktorému dala už aj samostatný názov Len spoločne môžeme čeliť výzvam 21. storočia. Bolo oveľa stručnejšie a malo 28 strán. Bolo pripravené tak, že každý minister si určil tri krátkodobé a tri strednodobé priority, ktoré chce počas svojho pôsobenia splniť. Otázne je, čo sa chápalo pod „strednodobosťou“, keď pred vládou bolo len niekoľko mesiacov pôsobenia. Pokračovalo sa aj v kvetnatých názvoch jednotlivých častí PVV. Poslanci však dokument neprijali a prezidentka SR sa nechala počuť, že to považuje za veľmi nezrelý postoj. S jej politickými skúsenosťami hovoriť o zrelosti v tomto ohľade je na pováženie, ale zrejme sa jej zase raz dotklo, že v niečom bola odmietnutá „jej“ vláda.
Všeobecná charakteristika Programového vyhlásenia 4. vlády Roberta Fica
Názov PPV Lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žiť výstižne vyjadruje hlavnú líniu problémov, ktoré stoja pred kabinetom. Oceňujeme aj formálnu stránku dokumentu, ktorý má 88 strán a jeho jasnú a prehľadnú štruktúru. Iste je nielen pre politikov a médiá, ale najmä pre občanov a voličov zrozumiteľnejšia ako v spomínaným troch predchádzajúcich PVV.
Vstupná časť PVV zvýrazňuje, že má ambíciu reagovať na okolnosti a udalosti, ktoré výrazne ovplyvňujú politickú, ekonomickú, finančnú, sociálnu a právnu situáciu a postavenie SR vo svete. Sú uvedené v 10 bodoch, ktoré sa označujú aj za výzvy.
PVV má 5 častí. Prvá časť je nazvaná Návrat k štandardnému prostrediu demokratickej spoločnosti a je stručná, na necelých dvoch stranách. Vnímame ju ako náčrt zdôvodnenia hlavnej línie pôsobenia vlády, ktorá vychádza z dvoch strategických pohľadov. Prvým je potreba napraviť deformácie, diletantské a arogantné zneužívanie práva, politiky a ekonomiky v predchádzajúcom „matovičo-hegero-ódorovskom vládnom trojobdobí“. Druhým je potreba obhajoby národných záujmov. PVV v tomto ohľade „… prináša koncept suverénnej slovenskej zahraničnej politiky pri plnom rešpektovaní členstva Slovenskej republiky v Európskej únii, NATO a ďalších významných medzinárodných organizáciách.“ (s. 5)
Najrozsiahlejšou je druhá – hospodárska – časť PVV s názvom Podpora trvalo udržateľného hospodárskeho rastu a konkurencieschopnosti hospodárstva. Pozostáva zo 7 oblastí: Hospodárska politika, Cestovný ruch, Oblasť dopravy a výstavby, Pôdohospodárska politika, Finančná politika, Plán podpory obnovy a odolnosti, znalostná ekonomika a Informatizácia – digitálna dekáda Slovenska.
Tretia časť so zameraním na sociálne, resp. celospoločenské aspekty politiky vlády sa nazýva Udržanie sociálneho štátu a posilnenie hospodárskej, sociálnej, environmentálnej a územnej súdržnosti spoločnosti. Je v nej 8 oblastí: Vzdelávacia politika, Sociálna politika, Zdravotná politika, Kultúrna politika, Environmentálna politika, Politika v oblasti športu, Politika odstraňovania rozdielov medzi regiónmi a Politika podpory národnostných menšín.
Štvrtou časťou je politicko-právna dimenzia pôsobenia vlády, ktorá má názov Posilnenie úlohy demokratického štátu. Obsahuje 5 oblastí: Trestná politika štátu, Súdnictvo a prokuratúra, Politika prevencie proti korupcii, integrity verejného sektora a transparentnosti, Verejná správa a Vnútorný poriadok a bezpečnosť.
Piatou, poslednou časťou je trochu menej rozsiahla problematika vplyvov vonkajšieho prostredia, v ktorej sú zvýraznené dve oblasti: Zahraničná a európska politika a Bezpečnostná politika.
Vo väčšine oblastí sa vymedzujú ešte ďalšie parciálne prvky, ktoré sú v nej významné. Takmer vo všetkých oblastiach, príp. prvkoch, sú uvedené krátkodobé a strednodobé priority. Niekde sú stanovené aj dlhodobé priority.
Prehľad obsahu PVV zakončíme konštatovaním, že ide skutočne o premyslený, koncepčný dokument, ktorý nie je len jednoduchým zhrnutím predstáv koaličných strán a rezortov. Podáva relatívne komplexný pohľad na to, ako koaličná vláda vníma problémy, v ktorých sa nachádza štát a spoločnosť na Slovensku a na spôsob, ako ich chce riešiť.
Podrobnejšie o časti PVV venovanej vplyvom vonkajšieho prostredia
Už názov PVV Lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žiť naznačuje, že sa v ňom bude venovať otázkam bezpečnosti zvýšená pozornosť. Necháme bokom nekonečné akademické i politicko-mediálne diskusie na tému, čo je vlastne v súčasnosti bezpečnosť a s čím všetkým súvisí.
Na koncepčný pohľad na tému bezpečnosti ukazuje aj to, že na konci časti o politicko-právnej dimenzii pôsobenia vlády je uvedená oblasť vnútorného poriadku a bezpečnosti. Nejde však o to, že táto oblasť by bola na chvoste úloh, ale skôr o to, že sa v nej koncentrujú aj ďalšie právne, politické a sociálno-ekonomické podmienky spoločenského života. Na ilustráciu tohto pohľadu vyberieme záver: „Pocit bezpečia aj reálna bezpečnosť sú hlavným predpokladom hospodárskeho a sociálneho rozvoja krajiny.“ (s. 75).
Do popredia v tejto oblasti vystupujú procesy spojené s masovou migráciou občanov mnohých štátov Ázie a Afriky do Európy, vývojom konfliktu na Ukrajine a dodávkami životne dôležitých surovín, najmä energetických nosičov. Predstavujú dôležité úlohy, ktorými sa treba zaoberať a byť pripravení na ich riešenie.
Z vnútorných záležitostí aj v súvislosti s chaosom, ktorý tu zanechalo predchádzajúce, už spomínané „trojobdobie“, sa poukazuje na význam rozvíjania komunitnej bezpečnosti, aby boli občania dostatočne chránení pred antisociálnym správaním zo strany jednotlivcov aj komunít. Za potrebné sa považuje preveriť pripravenosť prostriedkov civilnej ochrany a krízového manažmentu.
Ministerstvo vnútra bude zodpovedné za obnovenie komunikácie bezpečnostných zložiek štátu, ktorá bola v rokoch 2020–2023 výrazne oslabená. Bude pripravený nový koncept riadenia núdzových situácií, ktorý bude pokrývať nielen celý cyklus od riadenia rizík, kríz a sanáciu i obnovu, ale aj integrované zapojenie všetkých potrebných zložiek štátu, samospráv a komunít v jednotlivých regiónoch.
Samotná časť o vplyvoch vonkajšieho prostredia sa začína vstupom, kde sa zvýrazňujú medzinárodnoprávne otázky na základe Ústavy SR. Doplníme, že vlády vedené Smerom v minulosti viackrát poukázali na nevyhnutnosť dôsledného dodržiavania medzinárodného práva, ktoré patrí k hlavným nástrojom zaisťujúcim bezpečnosť najmä malých štátov.
V oblasti zahraničnej a európskej politiky poukážeme na záver, ktorý považujeme aj za východisko: „Vláda sa bude riadiť heslom „Slovensko na prvom mieste“, čo znamená byť solidárni, zodpovední a predvídateľní v zahraničnej politike so zreteľom na národnoštátne záujmy Slovenskej republiky. Zahraničná politika Slovenskej republiky bude dôsledne plniť svoje základné poslanie, a to starostlivosť a ochranu jej občanov, vrátane ochrany záujmov slovenských podnikateľov v zahraničí.“ (s. 81)
V PVV nie je nič, čo by spochybňovalo členstvo SR v EÚ, NATO, V4 či v niektorej medzinárodnej organizácii, čo šíria najmä neoliberálni odporcovia vlády. EÚ je v tejto časti venovaná pomerne rozsiahla pasáž. Zaslepeným eurooptimistom, ktorých rady kvôli politike súčasného vedenia EÚ čoraz viac rednú, iste však nie je po chuti konštatovanie, že právom slovenskej politickej reprezentácie a občanov SR je mať kritický názor na fungovanie a činnosť orgánov EÚ a že mnohé rozhodnutia orgánov a aparátu EÚ vyvolávajú na Slovensku verejný nesúhlas. Zvýrazníme aj to, že vláda bude presadzovať a podporovať iniciatívy návratu k mierovej podstate EÚ. Všetko toto by, podľa nášho názoru, iste prispelo k lepšiemu fungovaniu EÚ, voči pôsobeniu ktorej je čoraz viac výhrad v mnohých štátoch a zvýšilo by to aj jej autoritu medzi slovenským obyvateľstvom.
Širší význam má stanovenie dobudovania a skvalitnenia ekonomického pilieru zahraničnej politiky SR za strategickú kľúčovú prioritu vlády. Ďalšia pasáž v nadväznosti na to poukazuje aj na význam ekonomickej diplomacie.
Zo zahraničnopolitickej oblasti vyberieme ešte jeden dlhší citát, ktorý koncentrovane charakterizuje jej líniu: „Vláda so znepokojením vníma pokusy postaviť medzi Západom a Východom novú železnú oponu. Slovenská republika mieni suverénne, v kontexte členstva v Európskej únii a NATO, pokračovať v zahraničnej politike na všetky štyri svetové strany. Berúc do úvahy presun geopolitického a ekonomického ťažiska do indo-pacifického regiónu vláda prehĺbi a výrazne posilní diplomatické a ekonomické aktivity v tejto oblasti. Dôraz bude venovať krajinám globálneho juhu a osobitne oblastiam s tradičnými politickými a ekonomickými väzbami na Slovensko. Uvedomujúc si hrozbu globálneho konfliktu vláda podporí všetky projekty na mierové riešenie konfliktu na Blízkom východe.“ (s. 83)
V oblasti bezpečnostnej politiky sa na začiatku poukazuje na to, že v kontexte medzinárodného ukotvenia SR bude vláda presadzovať a zohľadňovať v prvom rade bezpečnostné záujmy SR, a to ako na domácej, tak na zahraničnej pôde. Vláda má záujem vytvoriť čo najlepšie podmienky pre realizáciu suverénnej obrannej a bezpečnostnej politiky, ktorá bude postavená na pilieroch presadzovania národných záujmov SR. (s. 85)
Zdôrazňuje sa, že vláda bude jednoznačne presadzovať mierové riešenie sporov. V tejto súvislosti sa poukazuje aj na to, že vojna na Ukrajine, podľa dostupných informácií, nemá vojenské riešenie. Preto okamžité presadzovanie prímeria a začiatok mierových rokovaní považuje vláda za jediné správne riešenie. (s. 85)
Medzi krátkodobé priority je zaradené o. i. zabránenie nelegálnej a nekontrolovateľnej migrácii a zvrátenie momentálneho nepriaznivého stavu. Dôjde aj k prehodnoteniu zmluvnej základne uzatvorenej predchádzajúcim vedením Ministerstva obrany SR tak v komerčnej, ako aj v politickej sfére s dôrazom na vyváženosť spoločných záväzkov. Otvoria sa rokovania so zahraničnými partnermi na odstránenie nevýhodného postavenia SR z takýchto zmlúv.
Z dlhodobých priorít zvýrazníme prehodnotenie a prispôsobenie jednotlivých strategických dokumentov v kontexte rýchlo sa meniaceho bezpečnostného prostredia. Dodáme, že Bezpečnostná stratégia SR sa v roku 2021 prijala značne nekultivovaným spôsobom – príznačným pre štvorkoalíciu a jej predstaviteľov na čele Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a Ministerstva obrany SR.
V týchto prioritách pôjde aj o podporu presadzovania návratu EÚ k mierovému nastaveniu ako základnému kameňu jej vzniku.
Záver
PVV je, ako sa uvádza na jeho konci, strategický dokument. Bol pripravený s ohľadom na rozvoj Slovenska v období zložitého spoločenského, politického, ekonomického a medzinárodného vývoja. Nejde preto o štvorročný plán práce vlády s detailnými úlohami s konkrétnou zodpovednosťou a termínmi, čo nedokázali pri jeho prerokovávaní v NR SR pochopiť viacerí opoziční poslanci s mentalitou osôb, ktoré pre stromy nevidia les.
Pri takýchto dokumentoch, ktoré majú predovšetkým politický charakter, sa iste o niektorých veciach dá diskutovať, tobôž ak ide o koaličný dokument. V situácii dnes na Slovensku komplikovanej aj pokračujúcim umelým rozdeľovaním spoločnosti silami, ktoré vo voľbách neuspeli, však toto zameranie a obsah PVV treba privítať a aj občiansky podporiť.
Zakončíme znovu raz netradične. Z osobného presvedčenia postaveného aj na poznatkoch a skúsenostiach z desiatok rokov pôsobenia v oblasti spracovávania politických a bezpečnostných analýz poprajeme vláde SR vedenej R. Ficom veľa síl a úspech pri realizácii jej programového vyhlásenia a riešenia problémov štátu, spoločnosti i ľudí na Slovensku v nasledujúcich rokoch.
Zdroj: noveslovo.eu
