fbpx
- Reklama -
KomentáreFrantišek Škvrnda st.: Principiálne pokrytectvo proamerického neoliberálneho vedenia EÚ

František Škvrnda st.: Principiálne pokrytectvo proamerického neoliberálneho vedenia EÚ

-

František Škvrnda st.: Principiálne pokrytectvo proamerického neoliberálneho vedenia EÚ

Maďarsko dlhší čas spôsobuje v EÚ problémy. Európsky parlament (ďalej len EP) už 12. septembra 2018 prijal rezolúciu o návrhu vyzývajúcom Radu EÚ, aby v súlade s článkom 7 Zmluvy o EÚ určila, že v Maďarsku existuje jasné riziko vážneho porušenia hodnôt, na ktorých je Únia založená. Za návrh hlasovalo 448, proti bolo 197 a zdržalo sa 48 poslancov (vtedy ich bolo 751), pričom sa uviedlo až 12 hlavných obáv. Doplníme, že v článku 7 sa píše, že ak existuje jasné riziko vážneho porušenia hodnôt uvedených v článku 2 (úcta k ľudskej dôstojnosti, sloboda, demokracia, rovnosť, právny štát a rešpektovanie ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám) niektorým členským štátom, EÚ má konať. Môže ísť o preventívne opatrenia alebo sankcie. Celý proces však našťastie sprevádza zložitá procedúra, ktorá je aj zdĺhavá a nie je jednoduché uskutočniť ho. Budapešť sa dostala do zlého svetla aj v dôsledku toho, že v roku 2021 Súdny dvor EÚ rozhodol, že maďarské súdy svojvoľne ignorovali európske právo.

- reklama -

Aktuálne je v popredí mediálnej pozornosti návrh Európskej komisie (ďalej len EK) vziať Maďarsku 7,5 miliardy eur z úniových fondov pre porušenia princípov právneho štátu a korupciu. Tento mechanizmus je oddelený od ďalších konaní, ktoré EÚ s Maďarskom vedie.

Proamerické neoliberálne vedenie EÚ znovu pritlačilo na Maďarsku už v apríli tohto roku. Predsedníčka EK Ursula von der Leyenová, ktorej, zdá sa, že udalosti na Ukrajine pridali na agresívnosti a „posadnutosti“ sankciami, 5. apríla oznámila, že proti Maďarsku sa spúšťa konanie pre porušenia princípov právneho štátu. Možno len „zhodou okolnosti“ to bolo dva dni po parlamentných voľbách, v ktorých Viktor Orbán štvrtýkrát za sebou zvíťazil (a znovu dosiahol ústavnú väčšinu). V júli dala EK Maďarsku posledný mesiac na to, aby reagovalo na jej hodnotenia predtým, ako požiada vlády členských štátov o obmedzenie čerpania peňazí určených Maďarsku z fondov EÚ.

V uznesení Europarlamentu z 15. septembra sa ďalej pritvrdilo. Uviedlo sa, že Maďarsko už nie je plnohodnotne fungujúcou demokraciou, ale „hybridným režimom volebnej autokracie“. Odsúdilo sa „zámerné a systematické úsilie maďarskej vlády“ podkopávať európske hodnoty. Poukázalo sa aj na to, že štyri roky po správe, ktorá odštartovala proces podľa článku 7 Zmluvy o EÚ, sú poslanci EP naďalej znepokojení niekoľkými politickými oblasťami týkajúcimi sa demokracie a základných práv v Maďarsku. Ide najmä o fungovanie jeho ústavného a volebného systému, nezávislosť súdnictva, korupciu a konflikty záujmov a slobodu prejavu vrátane plurality médií. Problematická je aj akademická sloboda, sloboda náboženského vyznania, sloboda združovania, právo na rovnaké zaobchádzanie vrátane práv LGBTIQ (poznámka – ktovie koľko písmen k nim ešte pribudne), práva menšín, ale aj migrantov, žiadateľov o azyl a utečencov.

Správu o situácii v Maďarsku podporilo 433, proti bolo 123 a zdržalo 28 zo 705 europoslancov. Panuje väčšinový názor, že Maďarsko by malo byť potrestané za systematické porušovanie zásad právneho štátu a nedostatočný boj s korupciou. Tieto problémy sa prejavujú síce aj v iných členských štátoch, ale zdôrazňuje sa, že Maďarsko bolo na ne opakovane upozorňované a vyzývalo sa, aby prijalo opatrenia. Podľa názorov europoslancov sa však problémy neriešia. V Maďarsku sú stále systematické nezrovnalosti pri zadávaní zákaziek, u vládnych úradníkov dochádza ku konfliktu záujmov, vyšetrovanie a stíhanie v prípadoch problémov spojených s využívaním fondov EÚ je nedostatočné. Čerpanie peňazí z fondov EU v Maďarsku sa preto považuje pre úniový rozpočet za rizikové .

V nadväznosti na správu o situácii v Maďarsku, sa už 18. septembra uverejnil návrh EK, ktorý tiež zdôrazňoval nedostatočné potieranie korupcie a problematické prideľovanie verejných zákaziek (prejavuje sa vraj najmä tak, že o peniaze z fondov EÚ sa uchádza len jeden subjekt, spravidla napojený na vládnu stranu Fidesz-MPP, že tendre sú šité na mieru jednému uchádzačovi a pod.). EK od Maďarska požaduje viaceré konkrétne kroky napr. úpravu trestného zákonníka, zavedenie elektronického verejného systému zadávania verejných zákaziek, školenie pre malé a stredné podniky o postupe pri zadávaní verejných zákaziek a pod.

Maďarsko sa môže stať prvým členským štátom EÚ, ktorý príde o peniaze kvôli pravidlám podmieňujúcim čerpanie z rozpočtu Únie dodržiavaním princípov právneho štátu. Nie je to však také horúce, lebo Budapešť má do 19. novembra lehotu, aby stav napravila. Má predložiť zmeny a zaviesť ich do praxe. Maďarsko komisii už doložilo, ako plní svoje záväzky a čo podniká. Poukázalo na sedemnásť zákonov a opatrení, ktorými chce situáciu zlepšiť a boli zaslané do parlamentu. Výsledok týchto aktivít Brusel vyhodnotí a ak to bude v poriadku, návrh na odobranie peňazí sa môže stopnúť.

Sú však aj niektorí europoslanci, ktorí nie sú až takí nedočkaví trestať a poukazujú na to, že by sa so sankciami nemalo ponáhľať, najmä v súčasnej zložitej politickej i ekonomickej situácii. EÚ má dostatok mechanizmov na ochranu hodnôt, na ktorých je založená a existuje viacero nástrojov, ktorými sa dá presadzovať dodržiavanie zásad právneho štátu. Otázkou je, ako efektívne sa dosiaľ využívali. Možno by sa malo viac dohliadnuť na ich dôkladné a dôrazné uplatňovanie v praxi. Niekedy sa poukazuje aj na to, že členský štát by mohol najprv dostať pokutu a až potom sa mu má zastaviť financovanie. Obmedzením prístupu k európskym zdrojom sú „potrestaní“ najmä občania dotyčného štátu. Okrem toho aj Rada EÚ by mala vypracovať pre Maďarsko odporúčania, ako tieto nedostatky odstrániť.

Návrh na odobranie 7,5 miliardy eur Maďarsku musí schváliť väčšina členských krajín, ktoré majú najviac tri mesiace na prijatie rozhodnutia. Organizačne je vec v prvom rade v rukách českého predsedníctva, akým spôsobom sa tento proces uskutoční. Z procesných dôvodov sa problém nebude riešiť na schôdzke  ministrov financií, ktorá má byť 4. októbra, lebo to najprv musí prejsť pracovnými výbormi EÚ. Podľa hovorcu ministerstva financií ČR sa však chce dať Maďarsku šanca dokázať, že to s protikorupčnými reformami myslí vážne.

Súhlasíme s tým, že politike V. Orbána možno kdečo vyčítať. Ide totiž o výrazne kapitalistickú politiku, ktorá sa opiera o veľkých vlastníkov a financie ako „pohonnú hmotu“ ekonomiky získava za každú cenu „osvedčenými“ spôsobmi, pričom sa na následky neprihliada. Okrem toho viaceré prvky jeho nacionalistického populizmu spôsobujú komplikácie vo vzťahoch najmä so susednými štátmi, vrátane Slovenska.

Zhoršenie sociálno-ekonomickej situácie v Maďarsku (ako aj v celej EÚ) však priviedlo V. Orbána ku krokom, ktoré sa do určitej miery snažia pomôcť obyvateľstvu. Je samozrejme otázne, ako dlho môže takáto politika v podmienkach neoliberálno politického a sociálno-ekonomického chaosu vydržať. „Principiálna“ EÚ ani neoliberálni „guruovia“ totiž zatiaľ  nijaký recept neponúkli. Poznamenáme, že v niektorých štátoch sa uvažuje dokonca aj o doteraz neoliberálne nemysliteľnom znárodnení a posilňovaní úlohy štátu.

Odobranie 7,5 miliardy eur by spôsobilo maďarskej vláde vážne starosti. Zrejme aj vedenie EÚ sa preto domnieva, že Maďarsko urobí všetko preto, aby splnilo požiadavky a nakoniec sa ukáže „sila“ Bruselu, ktorý je často kritizovaný. Doplníme, že aj v diskusii po prejave U. von der Leyenovej o stave Únie 2022, ktorá bola prednesená 14. septembra, odznelo na adresu EK i jej predsedníčky znovu veľa kritiky. Jeden z poslancov dokonca uviedol, že si myslel, že už nemôže byť horší predseda EK ako bol Jean-Claude Juncker, ale že sa veľmi mýlil.  

V EÚ sú aj kruhy, ktoré s V. Orbánom v mnohom súhlasia, lebo špecificky poukazuje na nebezpečenstvá bezbrehého posilňovania neoliberalizmu. K zosilňovaniu nacionalizmu, ktoré je jednou z možných reakcií na tento proces a v súčasnosti má predovšetkým pravicový, niekedy aj radikálny charakter, dochádza vo viacerých štátoch. Prejavilo sa v tesnom volebnom víťazstve pravice vo Švédsku 11. septembra. V Taliansku sa 25. septembra však očakáva výrazné víťazstvo nacionalistickej pravice.

Možno poukázať aj na širšie súvislosti vzťahy Maďarska a EÚ, ktorá sa dostala plne do područia USA a NATO. V prvom rade ide o to, že nezmyselné opatrenia EK, neraz vykonané aj pod vplyvom (tlakom) Washingtonu prispeli k ekonomickej i energetickej kríze v členských štátoch. Už viackrát sme uviedli, že konanie  Európskej centrálnej banky niekedy vyvoláva dojem, že pod vedením jej prezidentov po štrukturálnej kríze Maria Draghiho (2011 – 2009) a Christine Lagardovej od roku 2019, sa viac bojí krachu dolára ako eura. Nečudo, veď obaja roky pôsobili v nadnárodných finančných kruhoch anglosaského sveta, pričom C. Lagardová bola v rokoch 2011 – 2019 dokonca šéfkou Washingtonom riadeného Medzinárodného menového fondu. Jeho rozhodnutia vyžadujú 85 % väčšinu, pričom podiel USA je 16,51 % hlasov, čo znamená, že môžu blokovať všetko, čo im nevyhovuje.

Hodnotenie Maďarska ako enfant terrible EÚ (Západu) zosilnelo po začiatku ruskej špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine. Maďarsko malo dlhší čas spory s Ukrajinou, najmä kvôli národnostnej politike, ktorá sa prejavuje v Zakarpatskej oblasti, kde sa viac ako 12 % obyvateľstva hlási k maďarskej národnosti. V súvislosti s tým bránilo aj niektorým prvkom spolupráce NATO s Ukrajinou. Tieto spory sa momentálne odsunuli do pozadia. Budapešť sa podieľa na politickej podpore Kyjevu a poskytuje mu humanitárnu pomoc.

Konanie Maďarska sa však minimálne v troch oblastiach odlišuje od línie zjednoteného Západu, ktorú praktizuje aj vedenie EÚ. Ako jediný štát EÚ a NATO sa nepodieľa na dodávkach zbraní na Ukrajinu. Viackrát sa postavilo proti sankciám, ktoré EÚ uvalila na Rusko. Ide aj o jediný štát EÚ, do ktorého stále prúdi bez obmedzenia ruský plyn i ropa, údajne aj za výhodných cien pre Budapešť. V. Orbán sa preto podľa názorov rusofóbov považuje za predĺženú ruku Vladimira Putina v EÚ.

Bruselský establišment začína čoraz viac nadobúdať diktátorské črty a vyzerá to tak, že čoskoro začne vyžaduje absolútnu poslušnosť členských štátov vo všetkom. Varovným signálom je snaha zmeniť systém jednomyseľného rozhodovania v Rade EÚ na väčšinový, ktoré by malo platiť už všeobecne a všade. Ide o výraznú zmenu najmä v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky a daňovej politiky. Došlo by tým k umlčaniu hlasu jednotlivých,  predovšetkým malých štátov. V súčasnej situácii to kritici vidia aj ako ďalší spôsob podriadenia sa EÚ predstavám zjednoteného Západu pod vedením USA, ako aj zvýšeniu vplyvu NATO.

Na záver niečo, o čom sa v súčasnosti má mlčať a súvisí s podivným ale „principiálnym“  pokrytectvom EÚ. Hoci súhlasíme s tým, že časť kritiky na adresu V. Orbána je oprávnená, zaujímavé je, že nevadí evidentné porušovanie princípov právneho štátu na Slovensku, ktoré má aj obete na životoch. Dôvodom je zrejme úplné podriadenie sa protiľudovej a protislovenskej vlády vedenej nevýrazným Eduardom Hegerom a dnes tvorenej vlastne už len dvojkoalíciou podporovanou 3 poslancami rozpadajúcej sa strany Za ľudí všetkým požiadavkám vedenia EÚ, NATO a USA. Mohli by sme uviesť aj ďalšie štáty EÚ, kde sa prehliadajú vážne prehrešky proti demokracii i ľudským právam, ale dnes sa „neriešia“, lebo sú proamerické. Samozrejme mnoho záhad je spojených aj s porušením transparentnosti nákupu vakcín proti Covidu-19 a s celkovým postupom EÚ pri pandémii.

No a aj pri vojnovej tragédii Ukrajiny a potrebe politickej podpory i humanitárnej pomoci pre ňu, sa treba opýtať, ako jej vláda roky dodržiava hodnoty, ktoré vyznáva EÚ. Kde sa stratil imidž civilnej, mierovej veľmoci EÚ? Prečo dnes Brusel na škodu obyvateľov členských štátov EÚ trvá na dodávkach zbraní na Ukrajinu, ktoré konflikt len predlžujú a zvyšujú počty obetí i materiálne škody a na sebazničujúcich protiruských sankciách? Je to v súlade s hodnotami vyznávanými EÚ? Žiaľ, sme zase svedkami nového prípadu západného pokrytectva, ktoré vždy skončilo pre bežných občanov, ktorých práva sa tým hájili, len zle.

spot_imgspot_img

Bulletín - Veci verejné

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne

LEAVE A REPLY

Please enter your comment!
Please enter your name here

- Reklama -

Mohlo by Vás zaujímaťČLÁNKY
Odporúčane pre Vás