V nesmierne vyhrotenej situácii, pri rozbití slovenskej spoločnosti na niekoľko táborov, ktoré sa aj rôzne spájajú, ale častejšie proti niekomu ako za niečo, prebehli bez dramatických udalostí predčasné voľby. Športovú terminológiu necháme už na pokoji a prejdeme pohľadom i pojmami na zložitú politickú realitu v parlamente.

Výsledky sú znovu pre viaceré subjekty výrazne odlišné od toho, čo sa nám prezentovalo v prieskumoch preferencií strán, najmä v septembri, zhruba dva týždne pred volebným moratóriom. Vrcholom blamáže týchto agentúr sa stali exit polly Focusu pre TV Markíza a Medianu SK pre RTVS. Degenerované médiá hlavného prúdu po dlhom propagandistickom ťažení za víťazstvo Progresívneho Slovenska (ďalej len PS – ironicky doplníme, že pre pamätníkov je to rovnaká skratka, akú mala Pohraničná stráž za socializmu a skutočne občas sa zdá, že aj táto PS stráži naše hranice, teraz však pred „východom“), síce opatrne upozorňovali, že sú len orientačné, ale „tešili sa“ im. Radosť po priebežnom zverejňovaní neoficiálnych výsledkoch ich však pomerne rýchlo prešla. Zhruba po tretine spočítaných volebných obvodov už bolo jasné, že exit polly zase raz strelili capa.

„Kvalitatívne“ o výhercoch a porazených vo voľbách

Nebudeme uvádzať konečné výsledky, ktoré v nedeľu popoludní schválila už aj Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán. Účasť na voľbách bola 68,51 %, o necelé 3 % viac ako v roku 2020. Pri hodnotení výsledkov však zostaneme len pri prevažne „kvalitatívnom“ pohľade, ktorý je vzhľadom na čas od ukončenia volieb iba orientačný a aj jednoduchý, bez hlbšieho hľadania príčin.  

Víťazom je jednoznačne Smer-SSD. Pateticky povedané, „Fico je späť“. Zvíťazil aj morálne, lebo napriek všetkej špine, ktorú na neho mesiace kydali médiá a väčšina subjektov kandidujúcich vo voľbách a koniec-koncov aj prezidentka, mal pred zúfalo agresívnym PS zhruba päťpercentný náskok.

Úspech dosiahol aj Hlas-SD, ktorý sa až v druhej polovici dlho sa ťahajúceho vyhlasovania predbežných výsledkov prepadol na tretie miesto. Má o niečo vyšší zisk, ako sa mu prisudzoval v priemere v prieskumoch preferencií dva týždne pred volebným moratóriom.

Formálne úspech dosiahlo aj PS. Vzhľadom na to, čo robilo pred voľbami a ako bolo arogantne protežované médiami hlavného prúdu a podporované aj zo zahraničia, jeho zisk nebol taký, ako chceli. Ešte raz sa zmienime aj o nepodarenej skrývanej podpore prezidentky a ňou menovaného predsedu „úradníckej“ vlády a potom im už dáme pokoj. Hlavnou úlohu PS po voľbách podľa jeho predsedu je deštrukčná úloha – nepripustiť, aby Robert Fico zostavoval vládu.

Za úspešný možno považovať aj výsledok SNS a jej politicky širokospektrálnej kandidátky národných síl. V subjekte možno očakávali tiež väčší zisk. V tomto prípade sa preferencie raz nemýlili a vystihli náladu v spoločnosti, ktorú namerali od júna. SNS sa po štvorročnej prestávke podaril návrat, na ktorý to ešte na jar tohto roku nevyzeralo.

Podobne úspešné bolo aj KDH, ktorému sa podaril návrat do parlamentu po takmer osemročnej prestávke. Využilo priestor, ktorý sa vytvoril kvôli sporom na pravom krídle konzervatívcov, ale o veľkom zisku hlasov sa tiež nedá hovoriť.

Základným meradlom úspechu vo voľbách je prekročenie parlamentného kvóra. A tak ho musíme priznať aj koalícii s dlhým mätúcim a ťažko zapamätateľným názvom písaným navyše ešte veľkými písmenami OĽANO A PRIATELIA: OBYČAJNÍ ĽUDIA (OĽANO), NEZÁVISLÍ KANDIDÁTI (NEKA), NOVA, SLOBODNÍ A ZODPOVEDNÍ, PAČIVALE ROMA, MAGYAR SZÍVEK a Kresťanská únia a ZA ĽUDÍ (ďalej len koalícia Oľano – niekde na alternatívnych weboch túto skratku rozšifrovali ako Obmedzení ľudia a neschopné osobnosti), ako aj SaS.

Nad tým, ako sa tieto dva subjekty vyrovnajú s bremenom zodpovednosti za katastrofický stav spoločnosti, o ktorého vytváranie sa zo všetkých síl a diletantsky snažili, je zbytočné rozmýšľať, lebo nie sú prístupné a zrejme ani schopné sebareflexie. Vodca koalície Oľano je človek, jemne povedané, odtrhnutý od reality a sociálne deštrukčný na hranici možného. Vodca SaS sa zas nezmazateľne zapísal do dejín Slovenska ako „politická handra“, ktorá v záujme udržania pri moci, vydrží tiež takmer všetko, vrátane urážlivého, na hranici možného. Okrem toho mu prischla aj nálepka symbolu „povaľujúceho“ koalície, ktoré s nadšením vytváral.

Urobíme malú odbočku a doplníme, že viac ako pätina voličov dala svoj hlas týmto dvom subjektom, ako aj dvom „prepadákom“ veľkej štvorkoalície, ktorá sa vytvorila po voľbách vo februári 2020. Aj slovenskí voliči sú v 21. storočí nevypočítateľní. Nebudeme ich však za to odsudzovať, lebo sú objektívne produktom krutého sociálno-ekonomického experimentu od novembra 1989 a aj obeťami nesplnených sľubov i otvorených klamstiev politikov a manipulácií médií hlavného prúdu. Frustrujú ich aj veľmi ťažké sociálno-ekonomické podmienky každodenného života, z ktorých nevidia východisko, a tak ľahko aj opakovane subjektívne podľahnú výmyslom a klamstvám politických podvodníkov. Je to smutné, zlé a škaredé, ale nič sa s tým nedá robiť.

Najväčším neúspechom i prekvapením bolo asi nesplnenie parlamentného kvóra Republikou. Faktom je, že v prieskumoch preferencií od júna sa ich úroveň rozkolísala a klesala. Poškodilo jej zrejme aj to, že takmer všetky kandidujúce subjekty, najmä tie, ktoré mali šancu dostať sa do parlamentu, ju nepovažovali za možného (vhodného) koaličného partnera. Podobné strany sú však vo vláde, alebo ju podporujú, minimálne v Taliansku, Fínsku a Švédsku a neúspechom sa skončil pokus urobiť s nimi vládnu koalíciu v Španielsku. A podpora Alternatívy pre Nemecko (AfD) výrazne rastie. Na Slovensku je to tak.

Podobne veľkým neúspechom je výsledok Sme rodina, ktorá však nevedela ani nič príťažlivé sľúbiť, ani vymýšľať a klamať na sulíkovský či matovičovský spôsob. Vidíme dve príčiny neúspechu. Prvým je osoba jej vodcu, ktorý je tiež kvôli podielu na moci schopný urobiť čokoľvek a stal sa „naťahajúcim“ či „gumeným“ politikom na jednej z najvyšších ústavných funkcií. Nemal problémy čokoľvek politicky sľúbiť, ale na druhý deň to už vysvetľoval ináč a takmer nič nesplnil. Druhým je úspešná a ostrá antikampaň proti tomuto vodcovi. Nie sme mravokárni či útlocitní, ale spôsob jeho života a s ním spojené udalosti i nejasnosti sa dali ľahko využiť a zrejme veľká časť žien v strednom a staršom veku, ktoré ho podľa niektorých názorov vo veľkom v minulosti vraj volili, od neho asi odskočila.

Neúspechom je aj zisk subjektu s dlhým dvojjazyčným názvom SZÖVETSÉG – Magyarok. Nemzetiségek. Regiók. ALIANCIA – Maďari. Národnosti. Regióny. Pôjde už o druhú NR SR za sebou, v ktorej nie je zastúpená politická strana aspoň nejako spojená s maďarskou národnostnou menšinou. Príčinou sú najmä politické spory v maďarskej komunite. Aliancii však ani prieskumy preferencií nedávali šance na vstup do NR SR. Navyše jej vodca je nevýraznou a málo charizmatickou postavou.

Nakoniec sa neúspechom ukázal aj narýchlo „zbúchaný“ potuteľný projekt Demokrati. Nemal šancu na úspech, tobôž keď sa mal deliť koláč, ktorý mal oproti výsledkom volieb vo februári 2020 len polovicu preferencií. Napriek tomu, že sa prezentoval osobnosťami s mimoriadnym sebavedomím, nemali charizmu. Svojimi veľkohubými vyjadreniami zrejme voličov odplašili a tí sa im „odvďačili“ tým, že sa ocitli, podobne ako Sme rodina, pod trojpercentnou hranicou hlasov, ktorá by im dávala na čas do nasledujúcich volieb peniaze.

Doplníme ešte dva subjekty, ktoré však nemali podľa nálady v spoločnosti nijaké šance dostať sa do parlamentu. Ide o Kotlebovcov – Ľudovú strana Naše Slovensko, ktorá sa v NR SR zvolenej vo februári 2020 rozpadla a už nechytila druhý politický dych. Ešte škaredšie dopadli odiózni dzurindovskí Modrí, Most-Híd, ktorí sa stali ďalšou veľkou hanbou bývalého dvojnásobného premiéra a aj zabudnutého ministra zahraničných vecí.  

Ďalšie subjekty už nebudeme uvádzať, lebo všetky, podobne ako „dzurindovci“, sa ocitli pod hranicou 0,33 % hlasov. Pre ľavičiarov je medzi nimi, žiaľ, aj KSS, ktorá sa z viacerých dôvodov nedokáže verejne presadiť. Je však proti nej vedený sofistikovaný zákerný boj neoliberálnej pravice, s ktorým sa nestretáva nijaká iná malá strana.

Záverom

Politická mapa NR SR sa znovu výrazne zmenila. Kľúčovým problémom, ktorému sme sa nevenovali, bude zostavenie vládnej koalície. Je veľká nádej na vytvorenie vlády sociálno- národnej koalície Smer-SSD, Hlas-SD a SNS, ktorá by podľa výsledkov volieb disponovala potrebnou väčšinou. Nebudeme však predbiehať. Všetko bude závisieť od koaličných rokovaní o budúcej vláde. Prezidentka prisľúbila, že prvého poverí zostavením vlády víťaza volieb – predsedu Smeru-SSD R. Fica.

Voľby znamenajú haldy drobnej práce rôzneho druhu. Tentokrát bolo informovanie o výsledkoch napodiv pomalšie ako v minulosti. Zlé jazyky hovoria, že je to aj vďaka zvýšeniu a zlepšeniu digitalizácie v réžii hegeromatovičovlády podporovanej čaputovčinou.

Ilustrácie: Ľubomír Kotrha

Zdroj: noveslovo.eu