Novou predsedníčkou konzervatívcov a v súčasnosti tým aj novou predsedníčkou vlády Veľkej Británie sa stala Liz Trussová. Jej víťazstvo vo vnútrostraníckych voľbách konzervatívcov v súboji s Rishi Sunakom očakávalo. Voľby vodcu konzervatívcov majú dva stupne. Prvý je medzi ich poslancami v Dolnej snemovni, kde sa po niekoľkých kolách zvolia dvaja kandidáti. Z nich volí členská základňa strany svojho vodcu.
Medzi poslancami Dolnej snemovne bol vo všetkých kolách volieb na prvom mieste Sunak. V členskej základni získala však výraznejšiu podporu Trussová. Podľa niektorých zdrojov Sunakovi uškodila medzi straníkmi „zrada“ Borisa Johnsona, ktorý napriek tomu, že štát dostal do hlbokej viacrozmernej krízy, má stále sympatie časti konzervatívcov. Práve Sunakova abdikácia z postu ministra financií vraj vyvolala sériu odstúpení politikov i vládnych úradníkov, čo viedlo k náhlej vládnej kríze. Sunak odstúpil na protest proti jednej z mnohých afér, ktoré boli spojené s Johnsonom. Išlo o prípad Chrisa Pinchera, ktorý bol v júli 2022 obvinený v šiestich veciach (aj staršieho dáta) spojených s neprístojným správaním sexuálneho charakteru (niekedy aj po požití väčšieho množstva alkoholu). Hoci Johnson vedel o týchto problémoch, Pinchera nielen podporoval, ale na túto tému si robil aj žarty. Nespokojnosť so sériou afér, ktorá bola spojená aj s opakovanými klamstvami, čo najmä podľa časti poslancov podlamovali dôveru vlády, málo riešiacej zrejúce problémy, nabrala rýchly spád, Po dvoch dňoch krízy bol Johnson donútený, napriek svojej neochote, rezignovať na kreslo predsedu vlády.
Ani Trussová sa síce nevyznačovala nadmernou lojalitou voči Johnsonovi, ale otvorene proti nemu nevystúpila. Potom ako sa na konci roka 2021 objavili úvahy o možnom predčasnom konci Johnsona začiatku uvažovalo sa o nej ako o jednej z jeho potenciálnych nástupcov (bol medzi nimi aj Sunak). Podľa niektorých zdrojov vraj už v júni zaregistrovala stránku pre svoju volebnú kampaň s názvom „Liz for Leader“.
Po oznámení výsledkov volieb Trussová poďakovala za dôveru a sľúbila, že splní všetko, k čomu sa počas kampane zaviazala a bude vládnuť konzervatívne. Uviedla, že chce využiť všetkých fantastických, skvelých a talentovaných členov strany. Už v tomto spočíva prvý háčik jej vládnutia – kampaň sa zameriavala najmä na členov Konzervatívnej strany, ktorí volili predsedu strany. Nedotýkala sa ani všetkých voličov konzervatívcov, nehovoriac už o celom obyvateľstve. Nezabudla sa poďakovať „svojmu priateľovi“ Johnsonovi za jeho pôsobenie, čo vo verejnosti nemusí byť prijaté pozitívne. Ten pochválil jej plány na riešenie krízy a vyzval všetkých konzervatívcov, aby ju podporili.
Stručne, len pre poriadok, zopakujeme základné údaje o novej vodkyni konzervatívcov, ktoré sú všeobecne známe. Narodila sa v roku 1975. Jej rodičia boli výrazne ľavicovo orientovaní. Počas vysokoškolských štúdií filozofie, politiky a ekonómie (zrejme len na bakalárskom stupni), ktoré skončila v roku 1996 na Merton College v Oxforde sa angažovala v liberálnodemokratickom mládežníckom hnutí. Neskôr uviedla, že sa hanbí za svoje ľavicové názory. Po skončení školy však vstúpila do Konzervatívnej strany. Začala pracovať ako ekonómka – účtovníčka a neskôr pôsobila v mimovládnej organizácii.
V máji 2010 sa jej na tretí pokus podarilo stať sa poslankyňou Dolnej snemovne. Už v septembri 2012 sa dostala na nižšie vládne funkcie. Zakrátko – v júli 2014 sa stala ministerkou pre životné prostredie, potraviny a vidiecke záležitosti. Neskôr bola ministerkou spravodlivosti a lordom-kancelárom, ministerkou financií a ministerkou medzinárodného obchodu. Od septembra 2021 je ministerkou zahraničia. Ani na jednej z ministerských funkcií, ktoré zastávala nemala nijakú predchádzajúcu prax v brandži.
Novej britskej predsedníčke vlády nechýba politické sebavedomie, ktoré jej nebráni vykonávať žiadnu funkciu. Viackrát sa však zbytočne kontroverzne „silne“ vyjadrila o spôsoboch riešenia domácich i zahraničných problémov, ktoré neukazujú na prílišný rozmach jej ducha, pričom nie sú ani práve „najpresnejšie“. Médiá často uvádzajú, že hlasovala proti vystúpeniu Veľkej Británie z EÚ a za svoju politickú kariéru toľkokrát zmenila názory, že sa vraj dá pochybovať, či vlastne verí aspoň základným hodnotám britských konzervatívcov. Poukazujú aj na to, že má „hrubú kožu“. Politicky-marketingovo vyznel aj jej sľub o „veľkom víťazstve“ v nasledujúcich voľbách.
Podľa niektorých politológov pôsobila (zrejme vďaka svojej prostorekej priamočiarosti) v porovnaní so Sunakom ako autentickejšia politička. Zvolilo ju 81 326 konzervatívcov a Sunak získal 60 399 hlasov. Polooficiálne sa uvádza, že Konzervatívna strana má asi 160 000 členov. Niektoré britské médiá zverejňovali aj vyššie počty (najviac to bolo 200 000), čo naznačuje, že sa im neoddá príliš veriť.
The Guardian spomenul, že Trussová zvíťazila s menším rozdielom, ako sa očakávalo. Naznačuje to, že Konzervatívna strana je rozdelená a má vnútorné problémy. Nová predsedníčka bude v ťažkej pozícii úlohe aj vo vlastnej strane, kde nemá takú silnú pozíciu ako jej predchodcovia.
Médiá zo sľubov Trussovej vo volebnej kampani zvýrazňujú „odvážny“ plán zníženia daní, ktorý má priniesť rast ekonomiky. Je aj zástankyňou čo najmenšej regulácie ekonomiky. Za kľúčovú úlohu považuje riešenie rastu cien energií. V tejto oblasti však nie je jasné, čo podnikne a recept na to dnes v rámci Európy, neexistuje. Svojim bezstarostným štýlom prednedávnom vyhlásila, že krízu energií vyrieši za týždeň, ale po otázkach novinárov na to, ako si to predstavuje, nakoniec uviedla, že začne o tom konzultácie s partnermi, čo rozbehne riešenie problému.
Média a odborníci varujú, že nová vláda bude musieť riešiť najväčšiu ekonomickú krízu vo Veľkej Británii od druhej svetovej vojny. Okrem už spomínaných problémov ide aj o výrazný rast inflácie a s tým spojených životných nákladov, ale aj viacero ďalších kritických sociálno-ekonomických otázok.
The Times 4. septembra uviedli, že polícia sa obáva v nastávajúcej zime rastúcej kriminality a občianskych nepokojov. Podľa obsahu uniknutého dokumentu o národnej stratégii, ktorý sa vypracoval v lete, hrozí, že ekonomické nepokoje a finančná nestabilita môžu viesť k nárastu určitých druhov kriminality. Môže ísť najmä o krádeže (v obchodoch, áut), vlámania, vydierania, podvody predovšetkým so zneužitím finančnej zraniteľnosti a pod. Aj na Slovensku by sme si mali dávať zvýšený pozor na neočakávané telefonáty z Veľkej Británie (medzinárodné predčíslo +44), ktoré môžu pochádzať z kriminálnych kruhov.
Ešte počas kampane sa poukazovalo na to, že ekonomická vízia ani jedného z kandidátov na funkciu predsedu strany nebola príliš presvedčivá, čo súviselo možno aj s tým, že sa hlásili k špecifickému pokračovaniu v „thacherovskej“ línii. Je na zamyslenie, či postupy spred 40 rokov sa môžu vôbec v niečom dnes uplatniť.
Agentúra Bloomberg uverejnila nedávno údaje, že podľa jej prepočtov v dolárovom vyjadrení na základe údajov Medzinárodného menového fondu už v marci 2022 vymenila Veľkú Britániu na 5. mieste svetovej ekonomiky India. Situácia vo Veľkej Británii sa odvtedy ďalej zhoršila a nádeje na získanie predchádzajúceho postavenia sa rozplývajú.
Ekonomicky veľmi kontroverzným sa môže stať zámer Trussovej zvýšiť do roku 2030 vojenské výdavky na 3% HDP, na čo budú potrebné nové zdroje. Môže to urobiť aj klasickým spôsobom britských konzervatívcov – na úkor sociálnych programov, čo však ich podpore v súčasnej situácii neprospeje. Chce zrušiť aj jednu z úloh z Integrovaného prehľadu o globálnej Británii v konkurenčnom vedu o bezpečnosti, obrane, rozvoji a zahraničnej politike (The Integrated Review 2021), ktorý vláda prijala v marci 2021 o znížení počtu vojakov z 82 000 ma 72 500 k roku 2025.
Bez zmeny má zostať prehnaná podpora Ukrajiny a rusofóbna zahraničná politika. The Telegraph už v auguste predpovedal ďalšie ničenie ekonomiky v súvislosti s touto politikou. Šokujúcim bolo, že v jednom z rozhovorov Trussová uviedla, že je pripravená použiť jadrové zbrane. Na otázku zjavne zaskočeného moderátora, ako by sa pritom cítila, však už nedokázala odpovedať.
Otvoreným problémom je, ako sa bude vyvíjať politika k Číne. Niektoré zdroje uviedli, že Trussová je ochotná označiť Čínu za nepriateľa veľkej Británie.
Špecifickým problémom sú aj nevyriešené otázky okolo brexitu. V EÚ sa neoficiálne vyjadrili, že zvolenie Trussovej je katastrofou. Nemenovaný predstaviteľ EÚ ju označil za „ľudský granát“. Okrem toho v minulosti sa príkro vyjadrila aj o Francúzsku, kde sa jej víťazstvu tiež nepotešili.
Nesmie sa zabudnúť ani na „škótsky“ problém. Škótsko pokračuje v úsilí o osamostatnenie, ktoré Londýn zatiaľ rezolútne odmieta pripustiť. Škótska predsedníčka vlády Nicole Sturgeonová sa vyjadrila veľmi ostro, že ak Trusová bude vládnuť tak, ako viedla kampaň, bude to katastrofa. Napriek tomu chce s ňou však nadviazať dobré vzťahy.
Prvé hodnotenia víťazstva Trussovej sú vo svojom súhrne rozpačité. Formálne to uvítala časť politikov a médií doma i v zahraničí. V odborných kruhoch sa však príliš neverí tomu, že „paródia na Meggy (Margaret Thatcheovú)“, dokáže vyriešiť hlbokú krízu v kráľovstve.
Krátko sa zastavíme pri hodnotení labouristov. 12-ročné vládnutie konzervatívcov podľa ich vodcu Keira Starmera prinieslo len nízke mzdy, vysoké ceny a krízu v oblasti životných nákladov. Samozrejme, dodal, že dnes len labouristi dokážu robiť politiku, ktorú Veľká Británia potrebuje.
Príchod Trussovej do kresla predsedníčky vlády súvisí aj s tým, že konzervatívci (ale aj ďalšie britské politické strany) trpia nedostatkom silných politických osobností s víziou. Na dôkladnejšie hodnotenia jej šancí si ešte chvíľu počkajme. Uvidíme, kto bude v novom kabinetu a na aké priority sa bude zameriavať. V každom prípade sú očakávania od novej vlády veľké, ale zatiaľ vládne skôr skepsa, či je politik typu Trussovej, hoci je pripravený uskutočňovať tvrdé opatrenia, schopný zvládnuť mimoriadne nároky súčasnosti.
Vonkoncom nie je zaručené, že jej vláda vydrží do konca mandátu, ktorý je ohraničený januárom 2025. Komplikácií je neúrekom. V posledných týždňoch bolo niekoľko štrajkov.Sú vážne obavy z toho, že nespokojnosť s vládou môže vyústiť do protestov rôzneho charakteru, pričom sa nevylučuje ani možnosť nepokojov.
