Od štvrtku 12. augusta, keď sme dopracovali komentár o fiasku USA a ich spojencov v zákernej afganskej vojne, sa situácia dramaticky zmenila. Manipulatívne ohlasovaný odchod s výmyslom o splnení „misie“, ktorá začala v roku 2001, sa zmenil na chaotický proces s prejavmi paniky, ktorý je globálnou hanbou pre jedinú superveľmoc ale aj NATO.
Medzi mnohými tisíckami vojakov, ktorí prešli afganskou vojnou bolo aj veľa spravodajských dôstojníkov, ktorí pri hodnotení toho, čo sa udialo v posledných dňoch, ukázali diletantské zlyhanie. K tomu treba pripočítať aj následky namyslenosti politikov, ktorí dlhodobo vedú prihlúple reči o blahodarnom pôsobení liberálnej demokracie šírenej Západom vedeným USA.
Zdôrazníme, že Tálibán je krutá islamistická fundamentalistická organizácia, ktorá k terorizmu prikročila až po napadnutí Afganistanu. Ťažko od nej čakať niečo dobré, ale v jednom je výnimkou – nikdy neútočila inde ako na území Afganistanu a Pakistanu. Jej cieľom bolo dosiahnuť, aby cudzinci nezasahovali do riadenia krajiny. Terčom jej útokov sú aj všetci, ktorí s nimi spolupracujú a podporujú ich. Tragédiou je, že vo svojej náboženskej zaslepenosti bez ľútosti pri tom zabíjajú aj nevinných ľudí, ktorí mali smolu, že sa nešťastnou zhodou okolností ocitli na mieste útoku.
Informácií o tom, čo sa vlastne deje v Afganistane je neúrekom. Možno ich však zhrnúť aj v kocke tak, že došlo k nesmiernemu zrýchleniu procesov, ktoré USA a NATO spôsobili, ale nedokázali predvídať ich následky. Otázne je aj to, či tí, ktorí hodnotili udalosti posledných týždňov v Afganistane, boli veci neznalí nafúkanci, alebo vedome klamali.
Tálibán v rekordne krátkom čase, s ktorým húfy západných analytikov zacyklovaných v „žiarivom“ obraze NATO vedenom USA nepočítali, obsadil skoro celý Afganistan. Nedávno to bolo ešte pol roka, pokiaľ mali vládne sily „vynikajúco“ vycvičené v natovskej misii Rozhodná podpora odolávať Tálibánu. V strede minulého týždňa sa tento čas skrátil najprv na tri potom už len na jeden mesiac a v sobotu sa už informovalo, že prozápadná vláda končí. Posledné dni dosahoval Tálibán úspechy už vlastne bez boja.
Napriek tomu, že asi dva dni západné média koktali o vytvorení akejsi prechodnej vlády a rokovaniach s Tálibánom, nič takého nebude. Tálibán podľa všetkého obnoví Islamský emirát Afganistan. Predstaviteľ Tálibánu M. Naim vyhlásil, že vojna v Afganistane skončila a Tálibán dosiahol to, na čo má právo – slobodu krajiny a nezávislosť národa.
Zopakujeme, predovšetkým pre duchovným obzorom obmedzených prozápadných politikov, novinárov, analytikov a aktivistov (ktorých je aj na Slovensku neúrekom), že táto zákerná vojna bola absolútne zbytočná, jalová. Po necelých 20 rokoch sa všetko vracia naspäť a po vojne zostali len nezmyselné obete, obrovské materiálne škody a rozvrátená spoločnosť. Samozrejme aj hanba pre všetkých, ktorí bojovali proti Tálibánu a podporovateľov tohto krutého bezpečnostno-politického experimentu USA a ich spojencov.
Ešte raz zdôrazníme, že ide len a len o dôsledky západnej politiky pod vedením USA, ktorú treba nielen kritizovať, ale hľadať spôsoby, ako ju zastaviť a ukončiť. Je postavená na klamstve. Nedivme sa, že v dôsledku lživej propagandy o západnej „slobode“, ktorá je vraj vrcholným výdobytkom ľudstva, húfne prichádzajú na Západ utečenci, často z miest, ktoré jeho politika a ekonomika narušili a neraz aj zruinovali. A pribudnú noví utečenci z Afganistanu, či už takí, ktorí pomáhali okupantom, ale aj takí, ktorí nechcú žiť v podmienkach vlády Tálibánu.
Mediálne klamstvo o spoločnosti neobmedzených možností pre každého v liberálnej demokracii dopĺňa zvrhlá predstava, že peniaze zmôžu všetko, prinajmenšom však zaistia dostatočný vplyv Západu. Zamlčiava sa pri tom, že to musí byť pre „darcov“ (najmä nadnárodné finančne elity a ich lokajov) prínosné a pokiaľ možno čo najskôr.
Aj výdavky na vojnu v Afganistane, z ktorej nielen vojensko-priemyselno-finančný komplex USA, ale aj mnohí politici, médiá, kadejakí aktivisti z mimovládok a iní potrimiskári odkdekadiaľ profitovali, musí niekto zaplatiť. A zaplatí ich celý svet, tým, že používa dolár, ktorý má síce čím ďalej tým viac menšiu hodnotu, ale zostáva základnou rezervnou menou. Moc doláru, ktorý je zelený, vzniká z potokov krvi na celom svete a z jeho špinavého zdierania a ožobračovania i iných podvodov.
Zdôrazníme aj to, že sa nedajú a morálno-politického hľadiska ani nesmú porovnávať invázia ZSSR do Afganistanu v roku 1979 a americké napadnutie Afganistanu. Všetkých, ktorí toto robia, treba upozorniť na dva zásadné rozdiely.
Moskva cítila v Afganistane, najmä po tom, čo sa dialo v Iráne od roku 1978 nebezpečenstvo vo svojom susedstve. Nebolo to dobré riešenie, lebo malo viaceré právne, politické, vojenské i morálne chyby a prinieslo aj kruté dôsledky. Vedelo sa však, čo sa chce a existovala predstava o budúcom postupe. Podlosťou sa stala finančná i materiálna podpora afganských bojovníkov zo strany USA (a v tom čase čiastočne aj Číny s dozvukmi maoizmu), pričom sa zneužívalo ich náboženské cítenie. ZSSR do tejto vojny nenamočil nikoho zo svojich spojencov. Odchod sovietskych vojsk mal celkom inú podobu ako súčasný odchod USA a ich spojencov. Nešťastie prišlo až potom, keď Jeľcinov deformovaný režim ktorý sa vzhliadal v západnom neoliberalizme, prestal podporovať vládu v Kábule.
Washington musel vedieť o komplikáciach, v ktorých sa ocitli sovietske vojská (a možno naivne predpokladáme, že ich aj vyhodnocoval). Napriek tomu bezohľadne a hlúpo (zvhrlo presvedčený o svojej sile a predurčení) vošiel do Afganistanu, o ktorom mnohíAmeričania ani nevedia, kde je. Najprv to bolo len bombardovanie, potom roky niečo ako vojna veľmi nízkej intenzity až sa tam napokon ocitlo takmer 200 000 vojakov ISAF a ďalších síl USA. Naplno pôsobili dva spomenuté faktory – o Afganistane sa klamalo a vo veľkom sa tam liali peniaze.
A ešte niečo, o čom je zatiaľ ticho. Tálibán sa okrem toho, že je teroristickou organizáciou, stal aj relatívne dobrými ozbrojenými silami s vlastnou taktikou a stratégiou. Necháme bokom vojenskú činnosť kontingentu vedeného USA, ale faktom je, že afganské vládne sily, vzhľadom na deformovaný, neadekvátny pohľad Západu na realitu v krajine (ale aj nenávisť, ktorú vzbudzoval), nedokázali vycvičiť. Tálibán sa však z bojov s interventmi poučil, zocelili sa v nich a vládne sily na hlavu porážal. Ako „bonus“ sa zmocnil aj veľkého množstva zbraní a vojenskej techniky, ktoré dostali vládne sily.
Nechceme byť zlým prorokom, ale predpokladáme, že západné médiá začnú kydať špinu na Rusko a Čínu a možno aj Irán, ako využívajú kartu Afganistanu na pôsobenie proti USA. V politike Washingtonu bude pokračovať úbohá neschopnosť prijať realitu. Minister zahraničných vecí USA A. Blinken sa nechal počuť, že zachovajú diplomatickú prítomnosť v Afganistane, ale diplomati sa „hrdinsky nasťahovali“ na letisko. Poukazuje sa aj na to, že odviesť okolo 4 000(!) zamestnancov veľvyslanectva bude nesmierne ťažké. Diplomacia je c vzájomných vzťahoch ale ktovie, či sa niekto opýtal Tálibán, či chce vôbec udržiavať styky s USA?
O náhlom a hanebnom konci zákernej vojny USA a ich spojencov sa bude ešte dlho diskutovať a na povrch vyplávajú aj iné nepríjemné skutočnosti, lebo nič dobrého sa v nej nájsť nedá. Afganské fiasko je ďalším varovaním, že svet na spôsob USA, nie je dobrý a do čoho sa zatiaľ v 21. storočí pustili jeho vodcovia, prinieslo len zmätok, škody a tragédie.
Autor prednáša medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite v Bratislave
