Myšlienka vymedziť pre deti jeden deň v roku, ktorý patrí iba im, vznikla na Svetovej konferencii pre blaho detí vo švajčiarskej Ženeve ešte v roku 1925, na ktorej zástupcovia 54 krajín schválili deklaráciu, ktorá sa zaoberala chudobou, detskou prácou, vzdelaním a inými otázkami týkajúcimi sa detí na celom svete. Tento deň mal byť dňom radosti a zároveň poukázať na problémy, týkajúce sa detí vo svete, ich práva, potreby a zabezpečenie života v mierových podmienkach.
Dňa 8.júna 1972 dostal Nick Ut, mladý vietnamský fotoreportér pre Associated Press, tip, že dôjde k leteckému útoku napalmovými bombami na dedinu TrangBang v južnom Vietname. Tu vznikne portrét dievčatka, ktoré po útoku napalmom beží nahé po ceste smerom k nemu a za ktorý bol v roku 1973 ocenený Pulitzerovou a Svetovou cenou.
Kim Phuc, vydesené dieťa z jednej najznámejších protivojnových fotografií, ktorá dodnes vyvoláva v ľuďoch silné emócie, sa v máji stretla s pápežom Františkom na konci generálnej audiencie na vatikánskom Námestí svätého Petra. Vyzvala k ukončeniu vojny na Ukrajine a ukončeniu všetkých vojnových konfliktov vo svete a hlave katolíckej cirkvi spolu s fotografom darovali fotku, ktorá obehla celý svet a stala sa známou ako „Napalm Girl“ ako jednej z najsilnejších symbolov výkriku všetkých a za všetkých, ktorí sú proti vojne, akejkoľvek vojne. so slovami: „Pred 50 rokmi ma celý svet kvôli tejto fotke poznal ako obeť vojny. Teraz, päťdesiat rokov potom, nie som už obeť vojny, som matka, babička a preživšia, ktorá žiada mier“.Takéto fotografie majú na pápeža Františka silný vplyv. Predtým rozdal kópie ďalej vojnovej fotografie mladého chlapca z Nagasaki, ktorý niesol svojho mŕtveho brata na chrbte, ktorú urobil americký vojnový fotograf počas druhej svetovej vojny. František, ktorý si vybral meno po mierumilovnom svätom Františkovi z Assisi, dal vytlačiť na fotografiu „Ovocie vojny“. Kim Phuc sa s pápežom nestretla prvý raz. Pred niekoľkými rokmi ju prijal ako kardinál JorgeBergogliuo v jeho rodnom Buenos Aires v Argentíne, kam pricestovala v rámci svojej práce veľvyslankyne dobrej vôle Organizácie spojených národov.
Nick Ut po polstoročí prichádza do Talianska, kde predstavuje svoju osobnú výstavu, na ktorej sa vyznáva a spomína: „ V ten osudný deň som videl, ako ľudia po zhodení a účinkoch dvoch napalmových bômb odtiaľ bežali, deti a muži niesli v náručí bezvládne telá – jedným z nich bola babička, ktorá objímala a tisla k sebe trojročné dieťa, ktoré som odfotografoval, avšak o chvíľu pred našimi očami zomrelo. Všetky deti, ktoré unikli masakru, som vzal na svoju dodávku a vzal do najbližšej nemocnice. Po mojich fotografiách vo Vietname som dúfal, že vojny skončia, ale namiesto toho pokračujú. Je to smutné. Moje srdce je zlomené pre všetkých ľudí, ktorí prišli vo vojnách o život, najmä detí, ktoré sa stali obeťami hrozných konfliktov“.
Podľa článku 28 Všeobecnej deklarácie ľudských práv: Každý má právo na sociálny a medzinárodný poriadok, v ktorom sa môžu naplno realizovať práva a slobody ustanovené v tejto deklarácii. Mier je ľudské právo: Vnútorný mier a medzinárodný mier, mier v spravodlivosti (opus iustitiaepax).
Kim Phuc sa stala veľvyslankyňou UNESCO, v roku 1997 dala život nadácii, ktorá nesie jej meno a venovala ju starostlivosti a pomoci deťom obetiam vojny. „Som protagonistom obrazu“, uvádza a dá sa očakávať, že navštívi aj Ukrajinu plnú utrpenia. Ukrajinu, z ktorej však nie je možné vytrhnúť deti z Donbasu, na ktoré medzinárodné spoločenstvo tak dlho zabúda, ich prosby a piesne o vojne a mieri zostali nevypočuté, tak jednu z roku 2016 prikladám k svojmu článku.
Súčasná situácia je hrozivá – Na celom svete žije 452 miliónov detí (každé šieste) v oblastiach postihnutých konfliktom, vrátane 200 miliónov vo vojnových zónach, ohrozovaných násilím. Sú to deti, ktoré môžu byť každý deň zabité, zmrzačené, unesené, sexuálne zneužívané, ich školy napadnuté alebo zostanú bez akejkoľvek pomoci.
Kim Phuc na otázku: „Ako ste sa po tom všetkom posunuli vpred ?“, odpovedá: Prijala som kresťanskú vieru. S emocionálnou a duchovnou bolesťou je to ešte ťažšie ako s fyzickou bolesťou. Musíme žiť podľa troch slov: Láska, nádej a odpustenie. Iba toto môže skutočne zmeniť svet“.
A pretože dnešný deň patrí deťom, všetkým deťom, ktoré majú právo byť šťastné a veselé, neodolala som roztomilému dievčatku z Ukrajiny, ktoré na to, aby si podmanilo srdcia ľudí, nepotrebovalo fanfáry žiadnej Eurovízie na to, aby si nás všetkých získalo. Volá sa Diana a je z Dnepropetrovska. Takže krásny deň detí, naše deti.
