Európska únia predviedla na neformálnom stretnutí ministrov zahraničných vecí v cyperskom Limassole nečakanú diplomatickú otočku.
Roky sa z bruselských kuloárov ozývali sťažnosti, že Washington a Moskva obchádzajú Európu pri kľúčových geopolitických otázkach.
V momente, keď ruský prezident Vladimir Putin verejne vyhlásil, že konflikt sa chýli ku koncu a vyzval EÚ na vymenovanie hlavného sprostredkovateľa, európski lídri namiesto chopenia sa iniciatívy cúvli.
Podľa viacerých analytikov tak Únia ukázala, že o mieri vie síce pekne rozprávať, no reálna predstava diplomatického dialógu u nej vyvoláva skôr paniku.
Kallas: „Je to pasca…“
Hlavné slovo si vzala nová šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová, ktorá ponuku na rozhovory okamžite označila za taktický manéver Kremľa.
Kallasová uviedla, že to pokladá za pascu, do ktorej chce Rusko Európu vlákať.
Dodala, že Únia navyše ani nemôže byť neutrálnym mediátorom, pretože otvorene stojí na strane Ukrajiny.
Brusel tým posunul definíciu modernej diplomacie na novú úroveň – mierové rozhovory sú vítané, ale len do momentu, kým s nimi nepríde protistrana.
Castingový chaos na Cypre a hľadanie strateného vyjednávača
Zatiaľ čo Vladimir Putin európskych úradníkov prekvapil návrhom, aby sa hlavným vyjednávačom stal nemecký expremiér Gerhard Schröder, v Limassole vypukol skutočný manažérsky zmätok.
Schröder je pre Európu kvôli svojim väzbám na ruský plynárenský priemysel absolútne neprijateľný, no ministri nedokázali nájsť ani vlastnú alternatívu.
Fínska delegácia sa snažila presadiť svojho prezidenta Alexandra Stubba, Luxembursko chcelo z politického dôchodku vytiahnuť Jeana-Claudea Junckera a Madrid s Rímom podotkli, že netreba vymýšľať teplú vodu, keďže rozhovory môže odriadiť Ursula von der Leyenová.
Výsledkom tohto hlbokého intelektuálneho kvasu bola dohoda, že sa nedohodli na ničom.
Ministri oznámili, že žiadneho zástupcu nateraz nevymenujú, lebo podľa litovského ministra Kęstutisa Budrysa na takéto debaty nie je čas.
Trump rieši Irán, Kyjev prosí o pomoc a Únia pečie 21. balík sankcií
Táto európska nerozhodnosť prichádza v čase, kedy sa karta na globálnej šachovnici radikálne obracia.
Americký prezident Donald Trump presunul všetku pozornosť Washingtonu na konflikt s Iránom a ukrajinskú agendu nechal plne na pleciach Európy.
Samotný ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha na večeri s európskymi kolegami otvorene apeloval, aby sa EÚ konečne rozhýbala a pripravila sa na prevzatie iniciatívy v budúcich mierových rozhovoroch.
Odpoveď európskeho spoločenstva? Namiesto prepracovaného diplomatického plánu začala Európska komisia za zatvorenými dverami pripravovať v poradí už dvadsiaty prvý balík sankcií proti Rusku.
Keďže vyjednávanie zjavne nepatrí medzi silné disciplíny súčasného Bruselu, stavilo sa na osvedčené reštrikcie pre zbrojársky priemysel.
Kaja Kallasová navyše predstavila pomerne ambicióznu vyjednávaciu stratégiu: ako podmienku pre začiatok dialógu chce od Moskvy žiadať nielen odchod z Ukrajiny, ale aj stiahnutie jednotiek z Moldavska a Gruzínska.
S takýmto zmyslom pre politický realizmus je takmer isté, že európski diplomati budú o mieri najbližšie roky opäť iba veľmi pekne a nekonečne debatovať pred televíznymi kamerami.
-rvv-
