Minulú sobotu sa konalo druhé kolo prezidentských volieb. Potom, ako možno pre mnohých nečakane vyhral prvé kolo Ivan Korčok, sa očakával veľmi tesný výsledok druhého kola. V tomto duchu boli ladené aj všetky prieskumy, ktoré boli zverejnené, samozrejme do začiatku moratória. Mám na mysli verejne dostupné prieskumy, pričom je možné, že niektoré interné prieskumy, ktoré mali k dispozícií rôzne politické subjekty mohli naznačovať, aj niečo iné. Napríklad po prvom kole Robert Fico povedal, že takýto výsledok presne očakávali, podľa jeho slov, im to takto ukazovali ich interné prieskumy. Novým prezidentom sa stal predseda parlamentu, predseda strany Hlas a kandidát vládnej koalície Peter Pellegrini. Aj, keď tu musím podotknúť, že oficiálnu podporu Andreja Danka sa mu podarilo získať až doslova pár hodín pred začiatkom moratória.
Výsledok druhého kola prezidentských volieb môžeme označiť za akýkoľvek, len nie tesný. Pellegrini získal v druhom kole prezidentských volieb 1 409 255 hlasov, čo predstavuje 53,12 percenta. Jeho súper Ivan Korčok získal 1 243 709 hlasov čo predstavuje 46,87 percenta. Rozdiel v absolútnych číslach je teda 165 546 voličov. To môžeme, myslím si, bez pochýb označiť za jasný výsledok. Tento výsledok, ale aj historicky druhá najvyššia účasť v druhom kole prezidentských volieb, konkrétne 61,14 percenta, čo predstavuje 2 671 279 voličov, dáva novo zvolenému prezidentovi jasnú a nepochybnú legitimitu. Pre objektívnosť musím, ale dodať, že výsledok Ivana Korčoka je viac ako slušný, v iných prípadoch napokon stačil aj nižší výsledok na získanie prezidentského mandátu. Navyše toto bolo historicky prvýkrát, čo dostali obidvaja kandidáti viac ako milión hlasov.
Celkovo môžeme povedať, že ľudia proste prišli voliť, neostali doma a touto solídnou účasťou vyjadrili svoj hlas. Mobilizácia bola naozaj mohutná, čomu zodpovedá aj atmosféra kampane a vybičovanej atmosféry v spoločnosti. Myslím, že sa nebudem mýliť, ak poviem, že Ivan Korčok mal rozhodne viac voličov, ktorých môžeme označiť za ,,tvrdé jadro“, veď napokon mu dala podporu celá opozícia, aj vďaka tomu dokázal vyhrať prvé kolo a v druhom kole ešte ďalších zmobilizovať. Hlavnou motiváciou, prečo ho jeho voliči volili, bolo, že uverili fráze ,,nemôžu mať všetko“, mysli vládnu koalíciu, ktorá by podľa tohto sloganu nemala mať posty troch najvyšších ústavných činiteľov. Druhým motívom, ktorý dával motiváciu jeho voličom bolo, že on ako prezident by mal vládu vyvažovať, či dokonca jej byť protiváhou, čo Pellegrini, podľa jeho slov ,,podržtaška“ Fica, robiť nebude. A potom je tu niečo, čo sa mi veľmi ťažko nejako označuje, ale je to ten naratív tipu, že Korčok bude garanciou zahraničnopolitickej orientácie, garanciou demokracie, slobody a istoty pre našich zahraničných partnerov.
Víťaz volieb Peter Pellegrini, ten bol iný tip kandidáta. Bol to kandidát, ktorý dostal, ako som už z časti spomenul podporu vládnej koalície, ale aj exprezidenta Gašparoviča, či Forró, ktorí sa objavili aj v jeho štábe a na tlačovej konferencii po oznámení, vtedy ešte nie oficiálnych výsledkov volieb. Okrem nich to boli aj exprezidenti ČR Zeman, Klaus, či bývalý premiér Babiš, ktorí mu vyjadrili podporu. K povolebným oznámeniam sa ešte vrátim, ale rád by som povedal svoj názor na to, akým kandidátom Peter Pellegrini bol. Peter Pellegrini je všeobecne, vo verejnosti považovaný za politika kompromisu. Bolo, z časti, aj je, to vidieť na jeho vcelku miernom a tradične pokojnom vystupovaní, jeho nie vždy jasných a vyhranených postojoch, aj preto sa sním počítalo v rôznych alternatívach pri zostavovaní vlád. Pellegrini, aj keď bol ešte v Smere, ale definitívne, keď z neho odišiel, tak sa snažil byť iný ako Robert Fico. Na rozdiel od predsedu Smeru, ktorý po roku 2020 zaujal jasný a ráznejší postoj, tak Pellegrini sa snažil lavírovať, čím snažil sa hľadať voličov, aj v iných vodách. Vieme, ktorý postoj zvíťazil a parlamentné voľby napokon vyhral Robert Fico so svojou stranou.
Po oznámení svojej kandidatúry, mal Pellegrini svoje voličské jadro jasné, avšak to by mu, určite na víťazstvo nestačilo. Peter Pelelgrini celkom správne pochopil tému vojny, ktorá naozaj bola v tých voľbách kľúčová. Uvedomil si, že musí akcentovať slovo mier a musí sa snažiť vmanévrovať Korčoka do pozície, ktorá by ho vykreslila ako kandidáta, ktorý mier ohrozuje. Pomohol mu, aj vcelku konzervatívny postoj v niektorých kultúrnych otázkach, ktorý mu garantoval aj voličov Smeru, SNS, Harabina, či maďarských voličov, a to najmä do druhého kola. Čo, však ja považujem za úplne kľúčové pre jeho víťazstvo, tak to bolo to, že ľudia si uvedomili nevyhnutnosť voliť ,,rozumom“ v druhom kole. Aj tí, ktorí mali v prvom kole iného kandidáta, aj tí, ktorí neboli o ňom presvedčení úplne, tak aj tí prišli voliť, pretože vedeli koho definitívne nechcú, teda Ivana Korčoka.
Mnohí jeho voliči, možno nevedia, čo presne od neho môžu očakávať, ale definitívne vedia, čo by mohli očakávať od Korčoka. Myslím si, že voliči Petra Pellegriniho správne identifikovali hrozbu, ktorá spočívala v možnosti vzatia si kompetencií v oblasti zahraničnej politiky naspäť, tým ohroziť právo veta v EÚ. A to by ohrozilo, ako aj spomínanú oblasť mieru, ale aj migrácie a ďalších kľúčových tém. Ak by sme prišli o právo veta, stali by sme sa len štatistami. Neviem, či by to Ivan Korčok reálne urobil, ale myslím, že by to bolo možné, dokonca pravdepodobné. Rovnako, ako by bolo pravdepodobné, aj to, že by sa snažil rozbiť vládu. Argumenty tipu, veď to prezident nedokáže sú naivné, to by ste pozerali, čo by prezident reálne všetko mohol, ak by naozaj išiel využiť svoje právomoci na sto percent.
Peter Pellegrini jednoznačne vyhral a ako povedal premiér Fico, keď stál na tlačovke vedľa neho: „Ja si myslím, že teraz by si ty mohol povedať, že takto sa to robí do psej matere. Dnes ľudia na Slovensku ukázali, že rozoznávajú, čo tejto krajine hrozí zo strane liberálnych médii, aktivistov, mimovládnych organizácii a progresivistov. To nebola náhoda. Ľudia jednoducho prišli voliť, lebo sa báli, kam by sa táto krajina dostala, keby moc do rúk dostali oni. Nie my sme povedali, že prezidentské voľby má byť referendom. Teraz očakávame od médií, aby napísali, že referendum o vládnutí dopadlo dobre. Nech žije Peter Pellegrini, nech žije nový prezident, nech žije Slovenská republika.“ K tomuto nepotrebujem nič dodávať, akurát to, že od tohto momentu slovné spojenie referendum o vládnutí, ani opozícia, ani médiá, ani mimovládky, už nespomenuli.
Čo sa týka vyjadrenia Ivana Korčoka po jeho neúspechu, tak toto som priznám sa od neho nečakal. Myslím si o ňom čokoľvek, ale že po desiatkach rokoch v diplomacii a politike, sa zachová tak, že odkáže víťazovi volieb na konci veľmi nervózneho prejavu ,,toto Vám nezabudnem“ so zdvihnutým prostom, tak tu možno len na záver povedať, že sa odkryl. Takýto chcel byť prezident? V tomto duchu chcel vládnuť?
Prezidentom napokon bude Peter Pellegrini, ostáva mi len veriť, že bude dobrým prezidentom a bude sa držať tej línie, ktorú si nastavil v posledných týždňoch.
Autor: Dušan Deák
