Minulotýždňové schvaľovanie novely trestných kódexov sprevádzala búrlivá diskusia medzi koalíciou a opozíciou. Spolu s účelovou obštrukciou a stovkou opozičných pozmeňujúcich návrhov niektorí poslanci vedome a emotívne zavádzali verejnosť ako vláda legitimizovala korupciu a násilnú trestnú činnosť sexuálneho znásilnenia žien. Teatrálne vyplakávanie pani poslankyne Martiny Holečkovej z KDH, sa stalo symbolom zúfalosti a bezradnosti celej opozície v boji so súčasnou vládou. Jej neštandardné emotívne správanie sa dá do určitej miery chápať ako nepriama reakcia na nešťastne formulovanú faktickú poznámku Richarda Glücka(Smer-SSD) ohľadom premlčacích lehôt pri trestnom čine znásilnenia. Áno máme mnoho žien, ktoré nenašli odvahu ani po niekoľkých rokoch nahlásiť tento ohavný zločin. Bezpochyby je potrebné prijať také opatrenia, ktoré im ponúknu pocit bezpečia a umožnia tak orgánom činným v trestnom konaní rýchlo a adekvátne potrestať páchateľov. Rozumiem preto, že v tomto prípade správanie Martiny Holečkovej a ostatných opozičných poslankýň sprevádzali silné emócie. No na druhej strane si treba položiť otázku prečo sa ako ženy nepostavili aj za Dianu Santusovú, ktorá údajne mala byť sexuálne obťažovaná zo strany svojho nadriadeného? Absolútna ignorácia tohto prípadu jasne ukazuje, že pokiaľ sa nejedná o ich človeka, je mimo ich politického a osobného záujmu. Absolútne cudzie sú im aj pocity žien, ktorých manželia sa stali obeťami justičných orgánov počas predchádzajúceho vládneho obdobia. Nuž aj taká je politika. Toto správanie ukazuje ich skutočné ľudské charaktery. V mene politického boja sú ochotné zahodiť svoje morálne hodnoty a vedome podnecovať ešte väčšiu nenávisť medzi voličmi koalície a opozície.

Podobným spôsobom sa viedla aj diskusia ohľadom znižovania trestných sadzieb pri ekonomických trestných činoch a rušeniu Úradu špeciálnej prokuratúry. Účelové strašenie verejnosti, že zmena trestných kódexov prinesie nárast kriminality na Slovensku, je len ďalším nešťastným pokusom opozície bojovať proti „hrôzovláde“ Roberta Fica do úplného konca. Svojich nekritických podporovateľov kŕmi klamstvami o tom ako ide legalizovať korupciu na najvyšších poschodiach štátnej moci. V mene ochrany Daniela Lipšica je ochotná obetovať ako také pokojné spolunažívanie dvoch nezmieriteľných politických táborov. A čo je horšie táto politická otázka rozdeľuje už aj mnohé rodiny. Ak je snahou opozície poštvať proti sebe bežných ľudí, bude niesť osobnú a morálnu zodpovednosť za ďalší spoločensko-politický vývoj na Slovensku.

Politika je kontaktný šport. V normálnej demokratickej spoločnosti sa z času na čas objavia aj ostrejšie reakcie politikov na konkrétne návrhy jednotných politických zoskupení. Ich súčasťou sú aj emócie, ktoré môžu ovplyvniť aj samotnú verejnosť. Musia však mať istú hranicu. Úlohou koaličných a opozičných politikov je tak usmerňovať svojich voličov, aby rešpektovali výsledky volieb a demokratické princípy. Na Slovensku toto nepísané pravidlo dlhodobo neplatí. Namiesto konštruktívnej odbornej diskusie sa naša opozícia vybrala cestou zastrašovania verejnosti. Aj keď vie, že svojou politikou rozdeľuje spoločnosť, jej záujmom je dosať sa k moci akýmikoľvek prostriedkami, medzi ktoré patrí aj klamstvo a vedomá manipulácia.

Autor: Matej Mindár