Na tomto mieste sa nebudem zaoberať tým, či je Andrej Kiska v kauze daňových machinácií vinný alebo nie – o tom rozhodne justícia – aj keď je hanbou jeho osobnou i tohto štátu, že bývalý prezident už druhýkrát stojí pred súdom (prvýkrát za kšefty s pozemkami). Na tomto mieste chcem poukázať na to, že Andrej Kiska je bez ohľadu na jeho trestnoprávnu zodpovednosť klamár a podvodník.
Tento falošný človek nedôstojne hovorí o krajine, na čele ktorej stál, ako o mafiánskom štáte, ale sám sa pritom správa ako mafián, zbabelo sa vyviňujúci aj zo skutkov, ktoré mu boli dokázané. Nie, Andrej Kiska nestojí pred súdom kvôli Ficovi, ako sa zavzdušňuje a ako ho servilne bránia červené denníčky. Hoci sa zo seba usiluje urobiť politického mučeníka, ktorý je vraj súdený za to, že nepodľahol mafii, je to ľahko preukázateľná lož. Nie ja, nie Fico, ale jeho najbližší bývalí spolupracovníci potvrdili, že Andrej Kiska bol nielen pripravený uzavrieť politický obchod s Robertom Ficom, že ho vymenuje za predsedu Ústavného súdu výmenou za to, že mu dá pokoj, ale že táto dohoda už bola na spadnutie. Prekazila ju až vražda Jána Kuciaka. Andrej Kiska sa teraz hrdinsky prsí, že ho trestne stíhajú za to, že odmietol s Ficom uzavrieť dohodu a že by nikdy na takú dohodu nepristúpil, ale to je lož. On na ňu pristúpil. Ale po kuciakiáde si už nemohol dovoliť dotiahnuť ju do konca.
Andrej Kiska mi svojím morálnym profilom, afektívne falošným vystupovaním, ale aj štýlom reči (a možno aj nadmerným potením, ale do takýchto naturálnych sfér nechcem zachádzať) pripomína Pavla Ruska. Je to najväčšia hanba v prezidentskom kresle v novodobej histórii Slovenskej republiky. Je to varovný výkričník, ktorý by sa už nemal opakovať.
Žasnem nad tým, že istý žlčovitý novinár má ešte stále potrebu osočovať Ivana Gašparoviča, že ten si vraj na rozdiel od Kisku alebo Čaputovej iba „prdkal do gauča“. Na základe svojich súčasných poznatkov viem dokázať, že Ivan Gašparovič bol naším najaktívnejším prezidentom – nie dokonalým, nie bez chýb, ale spomedzi tých, ktorých sme mali, tú funkciu vykonával najkompetentnejšie. Zabudnite na falošný obraz o ňom, ktorý ste si vytvárali z primitívnych memečiek o jeho breptoch. To, že o jeho aktivitách sa tak málo vedelo, hoci mal významné úspechy v zahraničí a na domácej scéne nikto tak húževnato neprecestoval všetky kúty Slovenska, každú jednu aj tú najmenšiu dedinku ako on – čiastočne spôsobil bojkot médií a čiastočne fakt, že Ivan Gašparovič nikdy nevedel pracovať s vlastnou sebaprezentáciou, chválenkárstvo sa mu bridilo. No ak si tu niekto „prdká do gauča“, tak je to práve Andrej Kiska, ktorý svoju funkciu vykonával prakticky „na pol úväzku“, vo štvrtok sa nevedel dočkať, kedy odletí domov do Popradu a úradovať začal až v utorok. Už vtedy ho to nebavilo. A kým dnes nerobí vôbec nič a ešte ho z našich daní doživotne živíme, 82-ročný Ivan Gašparovič je stále aktívny a naďalej prijíma pozvania miestnych samospráv a občianskych združení na najrôznejšie podujatia.
Toto by mali občania a voliči vedieť. Prezidenta si volíme na päť rokov, ale v rovine spoločenskej prestíže ním bude do konca života. Čím to je, že práve na post hlavy štátu si nevyberáme tých najlepších z nás, ale podvodníkov, bezškrupulóznych kariéristov a nesvojprávne bábky? Štúr, Hurban, Vajanský, Štefánik, Hodža, Husák či Dubček formovali tento národ, viedli ho, nadväzujeme na ich dielo, viete citovať ich myšlienky (alebo by ste to mali vedieť)… ale čo tu zostane po týchto babrákoch a lumpoch? Agresívne rozbitá spoločnosť a pocit trápna? Kedy táto spoločnosť dozrie na hlavu štátu, ktorá jej bude rozumieť, vyvedie ju z temnoty a určí jej ďalšie smerovanie?
Zdroj:
