Nikdy som nebol taký zneistený budúcnosťou ako v poslednom období. Je to vari ohlas na celkovú geopolitickú situáciu, ale aj na dospievanie mojich detí, na obavy, čo ich v horizonte desiatich-dvadsiatich rokov čaká.
Národné záujmy sa v rámci európskeho priestoru ocitli akosi na okraji diania, pritom vyprázdnili miesto, kde sa stále niečo tlačí a deje.
V našom kúte sveta sa akosi nedarí využívať globalizáciu na posilnenie národných záujmov, tie sa navzájom dostávajú do rozporov, čo rozhodne neprispieva ani k stabilite.
Globalizácia sama osebe nie je ani spravodlivá, ani nespravodlivá, neriadi ju subjekt, ktorému možno pripisovať ľudské vlastnosti. Ide o jav, zmenu okolností, na ktoré treba reagovať.
Nemá prirodzený priebeh, hoci má prirodzený základ. Jej metamorfózy závisia od priania veľkých korporácií, a tým pomáhajú politici.
To však rozhodne neznamená, že sa má lokálne a národné podriaďovať globálnemu.
Skôr zdôrazňuje, že sa politický proces prehlbuje a rozširuje v zmysle, že lokálne, národné a globálne udalosti sú v neustálom vzájomnom vzťahu a v prepojenosti.
Veľkým problémom je tiež fakt, že medzi ľuďmi sa vytratil cit a empatia .Postrehol som to aj pri prezidentských voľbách .
Dnes je citové vnímanie a tým podmienené konanie skôr na príťaž. Vo svete plnom pretvárky a závisti sa tí spravodliví podvedome uzatvárajú do seba.
Pritom cit je najdôležitejšia výbava, akú človek a ľudská spoločnosť má. Cit si treba strážiť a pestovať ho. Je správne podporovať všetko, čo ho rozvíja, a brániť sa všetkému, čo ho otupuje.
Cit je aj vedomý nástroj spoločenských a politických rozhodnutí. Vyhorení, navzájom odcudzení ľudia majú v sebe len zlosť, nenávisť a zlobu.
Nemajú nádej na pozitívnu nenávisť bojujúcu za pozitívne hodnoty, lebo buď nie sú múdri, alebo majú sklon k sociopatii, k poruche osobnosti.
Je nesmierne dôležité, aby boli zachované ostrovy nádeje, lásky, porozumenia a aby tá vôňa sa šírila do ďaleka a bola vždy jasne rozoznateľná pre iných.
Iba tak sa nám môže dariť v konkurencii s nenávisťou, chamtivosťou, egoizmom, ale aj ľudskou hlúposťou.
Snažme sa pretransformovať všetok hnev, strach, bolesť, zlosť vo svojom tele na jasnosť, múdrosť
súcit a lásku.
