Ja si myslím, že hlavným problémom  spoločností  ako je tá naša slovenská je nevzdelanosť alebo slabá úroveň vzdelanosti.

Nevzdelanosť kombinovaná s demokraciou má na takúto spoločnosť samo zničujúci vplyv v podobe volebných víťazstiev mnohých politikov a spasiteľov.

Je dôležité na sebe neustále pracovať a vzdelávať sa, pretože   čím menej toho vieme, čím menej máme  skúseností, tým viac sme neistí, a máme strach. 

Určite je tu skupina, ktorá si to uvedomuje a chce skúsenosti naberať a znižovať tak neistotu plynúcu z nevedomosti, ale žiaľ, aj asi väčšina, ktorá ten strach nahrádza konšpiráciami a kolektívnym hľadaním vonkajšieho nepriateľa.

Súhlasím s názorom, že do  našich škôl by sa zišiel povinný predmet  učiť sa diskutovať, hľadať zdroje, overovať informácie, odôvodniť a obhájiť svoje stanovisko.

Ak mám niečo odôvodniť, musím si to naštudovať, tým sa vzdelávam.

Je to síce ťažšie, keď Vám doma vyrastá osobnosť, s ktorou musíte viesť filozofické debaty, ale možno si väčšina z nich potom nedá ukradnúť svoju budúcnosť a budúcnosť svojich detí  populistickými politikmi, ktorým skočia na lep, že za to ako všetci žijeme môže predsa niekto iný len nie my.

V tejto dobe musíme dbať najmä na hodnotovú orientáciu žiakov, pretože deti vidia a vnímajú mnoho negatívnych príkladov či dokonca vzorov.

Musíme im vedieť povedať, čo je zlo, násilie, intolerancia, prečo to nemá byť ich ideál. Musíme im  dávať príklady morálnych autorít, morálnych hodnôt, odkazov. Postaviť a predstaviť im ako ideál osobnosť z našich národných dejín tak, aby sa jej chceli podobať.

Pod morálnou autoritou mám na mysli verejne známeho človeka, ktorý vynáša verejné súdy o spoločnosti, verejnom živote, domácej a zahraničnej politike a iných ľuďoch, ktorého slová majú v médiách vždy publicitu a ktorého názory počúvame s rešpektom.

Stav vzdelávania a výchovy zodpovedá tomu, koľko do nich investujeme, ale aj tomu, akú pozornosť venuje školstvu, výchove a vzdelávaniu spoločnosť.

Len bohužiaľ, niektorí ľudia, rodičia aj učitelia, o  výchove a vzdelávaní často  nerozmýšľajú, naháňajú peniaze.

Kvôli peniazom sú ochotní často robiť čokoľvek, ale vychovávať nie je nič lukratívne. Ide to kdesi do úzadia. Ba aj zábava z televízie je často  prednejšia.

Záverom by som chcel dodať , že je veľmi potrebné investovať do múdrych ľudí, do myšlienok, do nápadov, do úsilia a entuziazmu tých, vďaka ktorým ešte naše školstvo vôbec funguje.

Dušan Piršel