Žijeme v uponáhľanej dobe, s množstvom bulvárnych informácií, kríz a zastrašovania .
Čoraz viac sa dozvedám, že veľa ľudí hovorí že už chcú len nejako dožiť , ovláda ich pocit bezmocnosti.
Zostať stáť bokom a len prežívať to je voda na mlyn pre tých, ktorí si na náš úkor presadzujú svoje sebecké záujmy.
Kríza je podľa môjho názoru pojem na zastrašovanie a príchod brutálnych opatrení. Je to nevídaná neschopnosť vládnuť v prospech spoločnosti.
Ja vidím a počúvam mnoho zastrašovania zo strany ľudí, ktorí si sebecky nárokujú odbornosť, alebo všetku múdrosť a produkujú mnoho klamstiev .
Minimálne poloprávd, ktoré si potočia smerom, ktorý im vyhovuje. Nedokážu s nikým spolupracovať a proklamovaná činnosť v prospech spoločnosti je len prácou pre seba samého a svoje ego.
Človek sa dokáže vzdať mnohých vecí pre dobro, áno aj svoje vlastné, ale omnoho viac pre tých, ktorých miluje.
Sú tiež časy, kedy sa dočasne musíme vzdať mnohých vecí pre dobro vlastné, aj iných. V minulosti bolo odriekanie úplne bežnou záležitosťou.
Ľudia viac chápali to, že nemôžu mať všetko a hlavne nie naraz a navždy. V našej podstatne plytšej dobe je okamžité zadosťučinenie, vlastníctvo a svojvôľa nezdravým trendom, ktorý nás postihuje.
Oháňame sa právami, ale povinnosti nemáme. Kritizujeme, ale sami nie sme za nič zodpovední.
V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že hrdý, sebavedomý a nesubmisívny človek oveľa viac odoláva zastrašovaniu a manipulácii zo strany politických a mocenských elít.
Možno preto sa elity nesnažia svoj ľud viesť ku spomínaným cnostiam a optimizmu a svetlejším zajtrajškom.
Zároveň však musím konštatovať, kríza je súčasťou života a je úlohou nás, ale tým aj politikov na všetkých úrovniach vytvárať podmienky pre schopnosť vedieť včas reagovať a zvyšovať odolnosť voči krízam.
Prajem všetkým čitateľom úžasné bytie, naplnené láskou a porozumením v týchto náročných časoch.
