Svet, v ktorom všetci žijeme je odrazom smerovania nás všetkých. Ako teda riešiť globálne problémy ľudstva, keď pôsobiť môžeme len lokálne?
Téma, do ktorej sa púšťam, by si zaslúžila samozrejme dôkladnejší rozbor. Uvedomujem si, že na takto položenú otázku nezvládne odpovedať jediný človek, ani jediný vedec.
Podľa mňa je hlavným globálnym problémom chudoba, všetko ostatné sa dá jednoduchšie riešiť. Ide o chudobu vo svetovom meradle, aj o chudobu v regionálnom či národnom meradle.
Vážnym problémom sú tiež globálne zmeny klímy. Rovnako aj vojnové konflikty. Taktiež bude zásadné, ako si poradíme s explóziou informácií a ako budeme rozlišovať fakty a dáta od bludov a marketingu.
Lebo sa zdá, že čím väčšia hlúposť, tým viac ľudí je ochotných jej uveriť. Vnímam to tak, že sú veci medzi nebom a zemou, ktoré sa jednoducho udejú a budú diať. Či už v dôsledku ľudskej činnosti alebo prírodnými procesmi.
Podľa odborníkov globalizácia bude pokračovať a odpoveďou na ňu je glokalizácia. Inými slovami mysli globálne a konaj lokálne. Menšie územné celky, menšie štáty, mestské regióny, majú väčšiu šancu dokázať flexibilne reagovať na zmeny.
Len nesmú byť v područí hŕstky tých, ktorým chýba sociálne cítenie a ľudskosť. Za dôležité preto považujem jednoznačne nastavenie hodnotového systému ľudstva. Z neho vyplýva všetko ostatné.
Hodnoty, ktoré žijeme rozhodujú o tom, čo je žiaduce alebo neakceptovateľné. Sú jednoducho centrálnou osou, z ktorej vychádzame pri posudzovaní dobra a zla.
Treba budovať morálku, predovšetkým príkladmi a vyzdvihovaním skutočných osobností a nie rýchlo vykvasených celebrít.
Zjavne bude potrebné sledovať, analyzovať mega trendy a ich dopady na konkrétne územia a podľa miestnych podmienok hľadať odpovede a zároveň spájať sily na obrátenie pyramídy vládnutia.
Ako hovorí reformátor Viktor Nižňanský: „Vráťme práva a moc občanom a ich komunitám. Tie hry niektorých politických strán v podaní niektorých súčasných amorálnych politikov nás stoja priveľa.“
PhDr. Dušan Piršel
Pristavím sa pri tejto zmienke: „rozlišovať fakty a dáta od bludov a marketingu“.
Na stránkach Davu 2 som často zdôrazňoval, že prvým krokom (a najdôležitejším predpokladom kritického myslenia) je rozlišovanie faktov a názorov. Názory sú potom správne, nesprávne, omyly a aj bludy. Ale ani správne a odborne fundované názory nesmieme vydávať za fakty. Musíme ich brať s rezervou. Potom nás aj tie bludy budú menej vyrušovať, lebo ich ani omylom nebudeme považovať za fakty.
A druhá vec k veci.
Na riešení matematických úloh bolo pekné, že nás učili urobiť si skúšku správnosti. Ten návyk pomáha aj rozlišovať správne a nesprávne názory.
A nielen to. V jednej kategórii optimalizačných úloh, ktorým sa hovorilo lineárne programovanie, sa k správnemu riešeniu môžeme dopracovať viacerými spôsobmi. Napríklad môžeme zostaviť zrkadlovo opačnú (duálnu) úlohu a tá bude mať rovnaké riešenie ako pôvodná úloha. To je forma skúšky správnosti.
Keď túto skúsenosť aplikujem na problém chudoby, tak zrkadlovým – duálnym sa mi zdá možnosť potenciálne neohraničeného bohatnutia vyvolených. Niečo mi hovorí, že tieto dva problémy budú mať spoločné riešenie.
Nesmierne múdre a pravdivé stanovisko. Vysoko si to vážim. V úcte dp