Hneď na začiatku  by som rád zdôraznil, že som nikdy nebol v žiadnej politickej strane. Som počas celej mojej životnej dráhy profesionál a problémy sa snažím riešiť vecne.

To, čo sa v súčasnosti v našej spoločnosti deje, koľko nenávisti prevláda ma nenecháva ľahostajným.

Situácia v spoločnosti je veľmi vychýlená smerom k agresii a nebezpečnému extrému na oboch stranách .

Vrcholom ľadovca bol   útok na premiéra.Premiér je funkcia. Atentát bol na funkciu a funkcia premiéra je štátna a atentát na aktuálneho premiéra je atak na štát.

Je to  v každom prípade bezprecedentná situácia, ktorú si nikto nevedel predstaviť. V našom geopolitickom priestore sme doteraz nemali takú skúsenosť .

Často si kladiem otázku  ako môže mať niekto dobrý život, keď jeho hnacou silou je negatívna emócia.

Nenávisť vnímam ako komplexný, mimoriadne intenzívny pocit. Presnejšie pocit antipatie.

Príčiny tohto  stavu, keď spoločnosť je rozdelená, hnev a nenávisť sa stali dominujúcimi emóciami, je ťažké v krátkosti vymenovať.

Mnohí politici dávajú ľuďom do určitej miery vzor na správanie. To, ako vystupujú a komunikujú, často nevyzerá ako súťaž v myšlienkach, ale ako súboj v ringu. 

K tým novinárom a zabávačom .Problémom je ako rýchlo sa človek dostane do stavu elitárstva.

To znamená stavu, keď vlastné postoje, myšlienky, hodnotenia pokladá za výrazne lepšie ako úvahy svojho okolia. 

Tento lákavý narcistický prerod je individuálny aj kolektívny. A iste sa na ňom podieľal COVID. 

Bohužiaľ samozvané elity pri moci majú vždy pocit, že keď to robia oni, je to správne, lenže keď to isté začnú robiť druhí tak je to katastrofa.

Lenže ako liečiť túto našu nenávistnú spoločnosť . Ako mi napísal môj priateľ psychiater .

AK  sa chceme dohodnúť, tak by sme sa mali dohodnúť na tom, že základom je sloboda jedinca, právo na život, právo na názory, právo na tvorbu vlastného osudu.

A všetko nad to je vec súboja myšlienok. Nie sily. Ale k tomu nepríde.

Ani jedna strana totiž úplne nespĺňa možnosť pociťovať ten môj základ ako základnú, transcendentálnu ideu.

Takže nič nebude a špirála hnevu a nenávisti sa bude len prehlbovať. A to do momentu kedy sa vyčerpajú sily národa , spoločnosti a bude musieť pristúpiť k dohode, lebo iná cesta k prežitiu nebude.

A tam nie sme. A dlho nebudeme. Takže utrpenie spojené s tou nezmyselnou cestou nás neminie.

Nielen nás Slovákov ale celosvetovo. V tomto som pesimista. Toľko jeho stanovisko.

Ja osobne si prajem , aby sme sa odvrátili od tejto zhubnej politiky a dali sa na cestu porozumenia a zmieru. 

Musíme byť empaticky silní .

Nádej je všade tam, kde je kríza. Je to šanca na to, robiť veci lepšie. Možno bez nenávisti a s  láskou.