Tridsaťštyri rokov od nežnej revolúcie sa toho u nás veľa zmenilo samozrejme aj v pozitívnom zmysle.

Vonkajšia sloboda však so sebou priniesla  aj mnohé negatíva v podobe šíriaceho sa konzumizmu, relativizmu, no najmä bezbrehého liberalizmu nahlodávajúceho hodnoty.

V ostatnom čase to vnímam tak, že zo spoločnosti sa pomaly vytráca schopnosť rozlišovať medzi krásou a škaredosťou, dobrom a zlom a medzi pravdou a klamstvom.

Stráca sa zdravý sedliacky rozum, spytovanie si vlastného svedomia.

Lenže strata nejakého predmetu je vec okamihu, strata tradičných hodnôt trvá generácie.

S tým všetkým súvisí aj  rastúci konzumizmus.

Ten v súčasnosti dokáže naše vnútro tak ohlušiť, tak opantať našu pozornosť, že konáme neraz iracionálne, akoby sme to neboli ani my.

Mnohé výpredaje v nás prebúdzajú lačných dravcov.

Chybou je ,  že príliš málo sami riadime svoj čas a pozornosť. Sme navyknutí viac reagovať na podnety okolo seba, než si sami rozvrhnúť svoj čas a to, čomu chceme venovať pozornosť.

Neovládame obranné mechanizmy pred tým, aby nám okolie kradlo čas a pozornosť.

Sú veci, pri ktorých musíme byť v strehu a reagovať na to, čo sa deje. Napríklad pri šoférovaní, pri dozeraní na malé deti a podobne.

Ale politika a obchody, teda záležitosti niekoho iného, nie sú predsa dôležitejšie ako tie naše.

Problém je v tom , že konzumné správanie sa  prejavuje v rôznych vzťahoch nášho života, napríklad  aj vo vzťahoch .

Keď napríklad vnímame niekoho ako  prostriedok uspokojovania svojich potrieb, nie ako na človeka, akým naozaj je.

Náš svet je vyčerpaný z lakomstva, zneužívania a otrávenia z falošných idolov a čiastkových odpovedí a bolesti z falošných sľubov.

Aké vidím z toho východisko.

Treba sa tešiť zo života, žiť v úcte a symbióze s prírodou. Samozrejme nemusíme byť pustovníkmi na samotách v lese, ale adekvátne čerpať v prírode a z prírody to najlepšie pre nás, ale s plnou ohľaduplnosťou k nej, posilňovať si imunitu a žiť pre svojich blízkych.

Ak ostatne trošku času, energie, chuti, tak neustále pracovať na sebe samom. Každý má čo zlepšovať.

Kľúčová teda musí byť otázka zmyslu života. Ak sa ňou ľudia vážne zaoberajú, tak konzum sa stane bezvýznamný.

Odporúčam intelektuálne podkutú a elegantne napísanú knihu Buď svetlo.

Je obhajobou rozumu, vedy a humanizmu. Ideálov, ktoré musíme brániť, aby sme mohli zabezpečiť pokrok, napredovať a vyvíjať sa k dokonalejšiemu stavu spoločnosti.

Ľudská myseľ je bez hraníc ohľadne množstva možností na zlepšenie života ľudí.