Nie som si istý, či mám/máme adekvátne množstvo informácií o tamojšej situácii a historických súvislostiach s Afganistanom.

Tie, ktoré sú sprostredkované médiami môžu občas obchádzať realitu, objektívne hodnotenie buď z neznalosti alebo zámerne/ účelovo.

V každom prípade v dávnych dobách bola migrácia ľudí z chudobných regiónov sveta, predovšetkým Afriky, nútená. Vyspelé krajiny potrebovali lacnú pracovnú silu na fyzicky náročné často aj nebezpečné práce či inak podradné.

Vtedy to dotknuté krajiny politicky netrápilo. Postupne sa migrácia do vyspelých a rozvíjajúcich sa krajín stala spôsobom úniku pred biedou a útlakom či prenasledovaním z rôznych príčin.

Tento stav pretrváva vo vlnách rôznej intenzity (v závislosti od aktuálnej situácie v dotknutom regióne ( vojna, prírodné katastrofy, klimatické zmeny, migračný biznis) dodnes a predpokladám, že bude pokračovať aj ďalej.

V poslednom desaťročí sa zase migračná vlna zdvihla, prevažujú dve roviny: ekonomická a utečenecká (vojnová). Európa nemôže minimálne z humanitárnych dôvodov úplne zablokovať migráciu.

Jej systémy spravodajských služieb by mali však spolupracovať a spoločne zabezpečiť ( ponúknuť riešenia s dôrazom na prevenciu ), aby k masívnej migrácii nemuselo dochádzať.

Mám na mysli  napr. likvidáciu ohnísk bojových stretov a vojen, likvidáciu ilegálneho obchodu so zbraňami. Bolo by to efektívnejšie v rôznych úrovniach.

Bezpečnosť v Európe, rast rozvoja v regióne potenciálneho pôvodu migrantov, stabilizácia enviromentálnej záťaže v týchto regiónoch. Náklady na preventívne koncepčné riešenia sú určite nižšie ako cena za riešenie následkov.  

Z invázie Islamistov mám samozrejme strach, ale zároveň máme povinnosť postarať sa o tých, ktorí nám v Afganistane pomáhali a ktorí vložili svoju životnú nádej do toho, že za pomoci aj našich vojsk vybudujú v krajine niečo lepšie. Nechať ich tam teraz len tak Talibanu by bola neserióznosť. 

Problémom je, že obyčajne prvá generácia takýchto presídlencov je vďačná a lojálna ku štátu, ktorý ich zachránil (takto tomu bolo aj keď Európania vracali kolóniám slobodu), ďalšie generácie sa však v cudzej zemi začnú cítiť vykorenené a obracajú sa často proti hosťujúcej krajine.

Napriek tomu nemôžme tých, ktorí sú na našu pomoc teraz utisnutí, tam nechať. Ja to aspoň tak vidím.

Samozrejme , že o tú väčšinu by sa mali postarať tí, ktorí to všetko zapríčinili. No aj iní, podľa miery darebáctva. 

Autor: Dušan Piršel