Uvedomujem si, že atribúty človeka a človečiny sa zrejme nedajú vtesnať do pár viet či riadkov. Ale aj tak si kladiem otázku, ako vonia človečina.
 

Je aromatizovaná, ako umelé produkty z hypermarketov, alebo si vystačí s prírodnou arómou nedotknutej divočiny.

Je charakteristická svojou neurčitosťou, alebo ju odhalí ktorýkoľvek človek kdekoľvek na svete, pretože jej jedinečnú vôňu neprekryje nič.
 
Myslím, že obraznosť vône človečiny nám nebráni, aby sme na ňu odpovedali rovnako abstraktne. A pritom ide o konkrétne predstavy, ciele či podmienky o tom, ako ľudsky by sa ľudia mali správať.

Dôstojnosť  a pokora človeka by mali byť tou, ktorá stojí na piedestáli človečiny. A nejde o záležitosť jednostrannú, ale mala by byť vlastná každému účastníkovi spoločenského života.
 
Ak niekto dokáže vnímať človečinu, určite nebude bez nej. Obaja majú rovnaké receptory. Myslím, že tá schopnosť vzniká ešte v predškolskom veku, to obdobie je veľmi dôležité. Neskôr sa to človek už nenaučí, ale môže si spomenúť.
 

Ja osobne vnímam človečinu  ako niečo hlboké, čo je v nás. Ako niečo ,  čo nás definuje ako ľudí. Ako  niečo, čo z nás je cítiť.

Myslím si,  že ľudia by mali mať k sebe blízko a nemať formálny, ale čo najľudskejší prístup k sebe navzájom. Myslím, že na toto človek dnešnej doby ešte dosť reaguje.
 
Mnohí ľudia zabudli byť ľuďmi, prestali cítiť človečinu  a mnohí sa prestali správať ako ľudia. Začali egoisticky hľadieť iba na seba, svoje potreby. Vytratilo sa to spoločné my.
 
Niekedy však mám pocit, že pod vplyvom médií a vťahovaním do politického sveta rastie pocit blbej nálady, odcudzenia sa.

Keby sme nechali ľuďom viac pokoja, nesnažili sa im neustále v mene dobra meniť životy dokonca za ich peniaze, mala by človečina ešte väčší priestor.
 
Keď urobím hlbší ponor do histórie, tak mi napadá že aj Matka Tereza mala mnohé názory, ktoré dnes mainstream považuje za nepopulárne alebo politicky nekorektné, ale všeobecne bola akceptovaná práve pre túto jej vlastnosť, že voňala človečinou.
 
Je teda chybou , že ju často prekrývame  parfumami pýchy a egoizmu,  nasadzujeme masky, skrývame sa.

V každom prípade je dôležité, aby človek voňal človečinou. Dôležité preto je, aby ľudia do budúcnosti nestrácali čuch a dobrovoľne sa ho nezbavovali.

Zatiaľ mám skôr pocit, že človečina vyhrá, no racionálne vnímam, že to bude dlhá cesta.