Poslanci prelomili veto prezidentky, opäť schválili zákon o EIA
Bratislava 17. februára (TASR) – Poslanci Národnej rady (NR) SR v piatkovom hlasovaní prelomili veto prezidentky Zuzany Čaputovej a opätovne schválili novelu zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA). Hlava štátu žiadala, aby parlament pri opätovnom prerokovaní zákon neprijal ako celok.
Poslanci pri opätovnom rokovaní prijali pozmeňujúci návrh, ktorým sa posunula účinnosť legislatívy na 1. apríla. Zákon má zrýchliť niektoré povoľovacie procesy. Obmedziť sa má vyjadrovanie verejnosti ku kolaudácii objektu, ak pri výstavbe nedošlo k zmenám. Rovnako nebude možné vznášať znovu tie isté pripomienky v rôznych fázach povoľovania, orgány ich budú môcť odmietnuť. Skracujú sa aj niektoré lehoty na vyjadrenie úradov, rušia sa niektoré možnosti na prerušenie konania. Stanovujú sa presné lehoty, dokedy majú orgány pripomienky vyriešiť. Úprava rieši aj postup v prípade, ak sa investor nedohodne so znalcom, ktorý vypracuje odborný posudok.
Hlava štátu pri vrátení zákona parlamentu upozornila, že obsahuje viacero ustanovení, ktoré vykazujú znaky nesúladu s ústavnými a medzinárodnoprávnymi požiadavkami i s požiadavkami vyplývajúcimi z práva Európskej únie. Podotkla, že akákoľvek právna úprava obmedzujúca zaručené práva a slobody musí byť predmetom riadneho legislatívneho procesu. V odôvodnení svojho veta konštatovala, že po prijatí pozmeňujúceho návrhu, ktorý prišiel krátko pred hlasovaním, sa zmenil celý obsah pôvodného poslaneckého návrhu zákona.
Poslanci schválili zákon o ochrane ovzdušia, ktorý prezidentka vetovala
Bratislava 17. februára (TASR) – Poslanci Národnej rady (NR) SR v piatok opätovne schválili nový zákon o ochrane ovzdušia, ktorý prezidentka SR Zuzana Čaputová vrátila na opätovné prerokovanie. Poslanci odsúhlasili aj pripomienku hlavy štátu.
Legislatíva sleduje tri hlavné ciele, a to znižovanie celkového množstva emisií vypúšťaných do ovzdušia, zvyšovanie kvality ovzdušia aj obmedzenie množstva emisií priamo na zdroji.
Zákon stanovuje prípustnú mieru znečistenia ovzdušia v krajine, vymedzuje pôsobnosť orgánov ochrany ovzdušia, určuje povinnosti a zákazy pre fyzické a právnické osoby a koriguje monitoring a hodnotenie kvality ovzdušia. Zohľadňuje aj lokálny prístup k riadeniu kvality ovzdušia. Obce by mohli podľa zákona zakázať vybrané osobitné činnosti na svojom území. Získať majú aj právomoc vytvárať nízkoemisné zóny s možnosťou obmedziť cestnú dopravu.
Nová legislatíva je podľa slov ministerstva životného prostredia vôbec prvou právnou úpravou, ktorá upravuje reguláciu zápachu. Obciam má prisúdiť právomoc regulovať zápach verejne záväzným nariadením. Zavádza sa aj možnosť kontroly individuálneho spaľovania zo strany Slovenskej inšpekcie životného prostredia (SIŽP). Zákon má priniesť posilnenie prevencie a kontroly zo strany inšpekcie vrátane širokých právomocí. Envirorezort preto plánuje výrazné personálne aj materiálno-technické posilnenie kapacít inšpekcie aj okresných úradov.
Zákon prináša aj vysoké pokuty pre znečisťovateľov, obmedzenie nelegálnych dovozov odpadu zo zahraničia na účely jeho spaľovania či zníženie obsahu prachových častíc PM2,5 v ovzduší, najmä v oblastiach dopravy, priemyslu a vykurovania rodinných domov.
Legislatíva obsahuje aj ustanovenia na zvýšenie výrobných štandardov pre priemyselné prevádzky. Vďaka novým ustanoveniam sa má umožniť okamžite zakročiť pri zhoršenej smogovej situácii. Určené budú aj požiadavky na kvalitu palív a výrobkov na spaľovanie. Zákon tiež nastoľuje dôslednejšiu kontrolu znečisťovania ovzdušia a ukladanie sankcií. Umožňuje lokálny prístup k riadeniu kvality ovzdušia. K zvýšeniu ochrany ovzdušia má prispieť aj zákaz spaľovania druhotných tuhých palív od roku 2026.
Poslanci schválili vetovaný zákon, vypustili z neho zdanenie plynovodu
Bratislava 17. februára (TASR) – Poslanci Národnej rady (NR) SR v piatok schválili zákon o dani z osobitnej stavby vrátený prezidentkou Zuzanou Čaputovou aj so zohľadnením jej pripomienky. Zo zákona tak vypadlo samotné zdanenie tranzitného plynovodu. Schválená právna norma prináša zmenu vo výpočte registračných poplatkov za motorové vozidlá, ako aj zrušenie koncesionárskych poplatkov.
Ako uviedla hlava štátu v stanovisku k vrátenému zákonu, jeho aplikácia môže ohroziť nielen finančnú a majetkovú stabilitu firmy eustream, ale aj služby a činnosti, ktoré zabezpečuje. Spoločnosť má podľa prezidentky strategický význam pre Slovensko aj európsky región z pohľadu energetickej infraštruktúry. Vplyv schváleného zákona tak môže v konečnom dôsledku ohroziť energetickú bezpečnosť krajiny.
„Zákonodarca na tieto hrozby nijako nereagoval v dôvodovej správe a ani nepredstavil alternatívne riešenie alebo sanáciu takýchto potenciálnych dosahov,“ upozornila Čaputová. Navrhla preto poslancom vynechať tú časť zákona, ktorá zavádza daň z osobitnej stavby. Ostatné články právnej normy prezidentka nerozporovala.
Zákon prináša zmenu spôsobu výpočtu registračného poplatku za motorové vozidlá. Do výpočtu zavádza ekologické hľadisko. Po novom sa registračný poplatok určí ako súčin výkonu a ekologického koeficientu vozidla.
Právna norma prináša tiež zrušenie koncesionárskych poplatkov. Hlavným príjmom Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) bude po novom nárokovateľný príspevok zo štátneho rozpočtu.
Koncesie sa zrušia, poslanci zmenu po vete prezidentky opätovne schválili
Bratislava 17. februára (TASR) – Koncesionárske poplatky sa zrušia. Hlavným príjmom Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) bude po novom nárokovateľný príspevok zo štátneho rozpočtu. Zmena pôvodne prešla v pléne Národnej rady (NR) SR ešte v decembri ako súčasť pozmeňujúceho návrhu k novele zákona o dani z osobitnej stavby. Prezidentka SR Zuzana Čaputová novelu následne vetovala, parlament ju však v piatok opätovne schválil.
„Navrhuje sa zrušenie úhrady za služby verejnosti poskytované RTVS, tzv. koncesionárskych poplatkov, a nahrádza ich nárokovateľným príspevkom zo štátneho rozpočtu v zákonom stanovenej výške, ktorý sa bude každoročne valorizovať o mieru inflácie,“ vysvetlili autori zmeny. Výber koncesionárskych poplatkov označili za nespravodlivý a neetický, keďže zaväzuje občanov prispievať na verejnoprávne médiá bez ohľadu na to, či ich služby využívajú.
Hlavným príjmom RTVS tak bude nárokovateľný príspevok zo štátneho rozpočtu poskytovaný každoročne na úhradu nákladov na zabezpečenie služby verejnosti v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania. Ustanovujú sa aj podmienky poskytnutia a použitia príspevku. Príspevok sa bude poskytovať do 31. januára príslušného kalendárneho roka.
Účinnosť má zmena nadobudnúť od 1. júla 2023. Legislatíva ráta aj s prechodnými ustanoveniami.
Proces povoľovania revitalizácie vodných tokov sa má zjednodušiť
Bratislava 17. februára (TASR) – Proces povoľovania revitalizácie vodných tokov sa má zjednodušiť. Predpokladá to novela vodného zákona, ktorú schválili poslanci Národnej rady (NR) SR. Definovať sa tiež majú nové pojmy „revitalizácia vodného toku“ a „prírode blízke opatrenia“.
Na odstránenie alebo zmenu vodnej stavby, ktorou sa upravuje alebo zriaďuje koryto vodného toku a ktorá svoju funkciu už neplní alebo ju plní iba čiastočne, má postačovať ohlásenie vlastníka stavby orgánu štátnej vodnej správy. Návrh tiež špecifikuje, kedy vodná stavba neplní svoju funkciu a podmienky na jej odstránenie alebo zmenu.
Definovať sa má upravený tok, ako aj upravené koryto vodného toku. Upraviť sa má aj postup a podmienky pri zmene prirodzeného koryta vplyvom vonkajších síl pri jeho ponechaní v novom koryte alebo vrátení do pôvodného stavu a poskytnutia náhrad.
Poslanci schválili aj pozmeňujúci návrh, ktorým sa zavádzajú zmeny týkajúce sa ponechania prirodzených tokov v novom koryte, ak k zmene dochádza na pozemkoch vo vlastníctve štátu.
Novelizácia si dáva za cieľ zabezpečiť revitalizačné opatrenia pre obnovu prirodzeného charakteru nevhodne upravených vodných tokov a záplavových území vrátane mokradí, odstránenie alebo spriechodnenie bariér a obnovu biologickej a morfologickej spojitosti tokov tak, aby vodné útvary dosahovali aspoň dobrý ekologický stav.
Legislatíva má byť účinná od 1. apríla.
Ochrana psov či mačiek pred týraním by sa mohla rozšíriť
Bratislava 17. februára (TASR) – Ochrana psov či mačiek pred týraním by sa mohla rozšíriť. Poslanci Národnej rady (NR) SR v piatok posunuli do druhého čítania novelu Trestného zákona, ktorú predložila poslankyňa Petra Krištúfková (Sme rodina). Novela by mohla upraviť aj trestnú zodpovednosť za usmrtenie spoločenského zvieraťa.
„Cieľom navrhovanej právnej úpravy je predovšetkým upraviť trestnú zodpovednosť fyzických osôb, ktoré usmrtia spoločenské zviera – psa a mačku s cieľom ich ďalšieho spracovania a získania produktov z nich, najmä mäsa, masti, kože, kožušiny a podobne, a to v prípadoch, keď neboli splnené zákonné dôvody na usmrtenie zvieraťa,“ píše sa v predložených materiáloch.
Novela má reagovať aj na mnohé prípady z praxe, keď došlo k utýraniu zvierat, najmä psov v dôsledku výroby „psích mastí“. Predkladatelia pripomenuli, že aktuálny trestný zákon umožňuje v tomto prípade stíhať páchateľa za týranie, ale nerieši, keď sa s protiprávne usmrteným psom či mačkou ďalej nakladá, a to spracovaním jeho ostatkov na konzumáciu a výrobu mastí.
Legislatívna zmena by mohla zabezpečiť aj zvýšenú trestnoprávnu ochranu zvierat, ktoré sú používané na liečebné, športové a rekreačné účely.
