Dňa 22. apríla 2026 som sa na pôde Moskovského štátneho inštitútu medzinárodných vzťahov Ministerstva zahraničných vecí Ruskej federácie, známeho ako MGIMO, zúčastnil stretnutia so slovenským politikom, poslancom Európskeho parlamentu a podpredsedom strany Smer – slovenská sociálna demokracia Ľubošom Blahom. Podujatie malo nielen akademický, ale aj spoločenský a symbolický význam, pretože sa dotýkalo tém, ktoré sú dnes pre Slovensko, Európu aj širší medzinárodný priestor mimoriadne aktuálne.
Ako Slovák som vnímal toto stretnutie osobitne. Nešlo iba o formálnu prednášku zahraničného politika na univerzite, ale o živú diskusiu o tom, aké miesto má Slovensko v meniacej sa Európe, ako sa vyvíjajú slovensko-ruské vzťahy a akú úlohu môže mať akademický dialóg v čase, keď sú vzťahy medzi Východom a Západom napäté. Práve univerzitné prostredie dokáže vytvoriť priestor, v ktorom sa namiesto jednoduchých hesiel kladú otázky, vysvetľujú postoje a hľadajú súvislosti.
Ľuboš Blaha vystúpil pred študentmi a pedagógmi MGIMO ako politik, ale aj ako človek, ktorý sa dlhodobo venuje politológii, sociálnej filozofii a medzinárodným otázkam. Vo svojom vystúpení hovoril o politickej situácii v Európskej únii, o zmenách v západnej spoločnosti a o tom, ako sa menia politické, hodnotové a morálne kritériá verejného života. Jeho prejav bol postavený na kritickom pohľade na súčasnú európsku politiku a na zdôraznení významu suverenity, sociálnej spravodlivosti a rešpektu k národným záujmom.
Na stretnutí bolo cítiť, že Slovensko je v ruskom akademickom prostredí vnímané ako dôležitá krajina strednej Európy. Hoci Slovenská republika nepatrí medzi veľké štáty, jej poloha, historická skúsenosť, členstvo v Európskej únii a NATO, ako aj jej postoje k otázkam vojny, mieru, energetiky a spolupráce s východnými partnermi vyvolávajú prirodzený záujem. Pre študentov MGIMO bolo Slovensko príkladom krajiny, v ktorej sa stretávajú rôzne geopolitické, historické a spoločenské vplyvy.
Dôležitú časť podujatia tvorila diskusia. Študenti sa pýtali na vnútropolitickú situáciu na Slovensku, na perspektívy parlamentných volieb, na rozloženie hlavných politických síl, ale aj na vzťah Slovenskej republiky k Rusku a ku krajinám východnej Európy. Viaceré otázky zazneli v slovenskom jazyku, čo bolo pre mňa osobne veľmi príjemné a zároveň symbolické. Ukázalo sa, že záujem o slovenský jazyk, slovenskú politiku a slovenský kultúrny priestor na MGIMO stále existuje.
Z môjho pohľadu bola najdôležitejšia práve otvorenosť diskusie. V čase, keď sú medzinárodné vzťahy často sprevádzané nedôverou, sankčnou politikou, informačnými konfliktmi a ostrou rétorikou, majú podobné stretnutia význam ako forma akademickej diplomacie. Neznamenajú automatický súhlas so všetkým, čo zaznie, ale vytvárajú možnosť počúvať, diskutovať a porozumieť argumentom druhej strany. A to je v súčasnej Európe veľmi potrebné.
Predstavitelia MGIMO počas stretnutia pripomenuli, že univerzita má so Slovenskom a Českom dlhodobé väzby. Počas svojej histórie sa MGIMO stalo alma mater pre viac ako päťsto absolventov zo Slovenska a Česka. Táto skutočnosť ukazuje, že vzdelávacie, kultúrne a odborné kontakty medzi naším regiónom a ruským akademickým prostredím majú hlboké korene. Aj preto podobné podujatia nemožno vnímať iba ako politické gesto, ale aj ako pokračovanie širšej tradície vzájomného poznávania.
Osobitne bolo pripomenuté aj prepojenie akademického dialógu s historickou pamäťou. V roku 2025 navštívila delegácia študentov MGIMO Bratislavu pri príležitosti 80. výročia víťazstva vo Veľkej vlasteneckej vojne a oslobodenia mesta. Takéto iniciatívy majú veľký význam, pretože dejiny nie sú iba minulosťou. Sú súčasťou identity, politickej kultúry a vzťahov medzi národmi. Pre Slovensko je historická pamäť spojená s bojom proti fašizmu, oslobodením a skúsenosťou druhej svetovej vojny stále dôležitou témou.
Ako účastník podujatia som vnímal aj to, že záujem študentov nebol formálny. Otázky boli konkrétne a ukazovali, že mladí ľudia sa snažia pochopiť slovenskú politiku v širších súvislostiach. Zaujímali ich nielen postoje jednotlivých strán, ale aj nálady v spoločnosti, vzťah Slovákov k Európskej únii, k Rusku a k otázke budúceho usporiadania bezpečnosti v Európe. Takáto diskusia je cenná, pretože umožňuje predstaviť Slovensko nie ako pasívny objekt geopolitiky, ale ako krajinu s vlastnými záujmami, skúsenosťami a vnútornou debatou.
Stretnutie s Ľubošom Blahom na MGIMO preto považujem za dôležitý moment slovensko-ruského akademického dialógu. Ukázalo, že aj v náročnom období existuje priestor na komunikáciu, výmenu názorov a odborné rozhovory. Pre mňa osobne bola účasť na tomto podujatí príležitosťou lepšie si uvedomiť, že Slovensko je sledované aj mimo svojich hraníc a že slovenský pohľad na európske otázky môže byť pre zahraničné akademické prostredie zaujímavý.
Na záver stretnutia Ľuboš Blaha poďakoval prítomným za srdečné prijatie a za záujem o slovensko-ruské vzťahy. Podujatie sa skončilo odovzdaním pamätného daru s logom MGIMO. Tento symbolický moment podľa mňa dobre vystihol atmosféru celého stretnutia: išlo o prejav rešpektu, záujmu a snahy udržiavať kontakty aj v čase, keď medzinárodné vzťahy prechádzajú zložitou skúškou.
Som presvedčený, že práve takéto stretnutia majú zmysel. Akademický dialóg, kultúrne kontakty a otvorená diskusia môžu prispieť k tomu, aby sa medzi krajinami nepretrhli všetky mosty. Slovensko-ruské vzťahy majú svoju históriu, svoje citlivé témy aj svoje možnosti. Ich budúcnosť nebude závisieť iba od politikov, ale aj od ľudí, ktorí sú ochotní rozprávať sa, počúvať a hľadať porozumenie v širšom historickom a spoločenskom kontexte.
