Február. Mesiac, kedy obchody praskajú vo švíkoch pod náporom červených srdiečok, bohatých kytíc, plyšových medvedíkov a sladkostí, ktoré majú presvedčiť vášho partnera, že ich milujete. Ale prečo vlastne? Prečo obetujeme bankové účty na oltár svätého Valentína? Je tento sviatok ozajstnou oslavou lásky, alebo len prefíkaným ťahom marketingu? A čo na to hovorili naši slovanskí predkovia?
Valentín: Romantický rebel alebo prvý „influencer“?
Legenda o svätom Valentínovi má všetko, čo by dobrý príbeh mal mať: zakázanú lásku, odhodlaného hrdinu a, samozrejme, dramatický koniec. Tento rímsky kňaz v 3. storočí tajne sobášil zaľúbené páry napriek zákazu cisára Claudia II., ktorý preferoval nezadaných vojakov. Prečo? Lebo ženatý vojak vraj viac myslí na svoju rodinu a je tak náchylný v boji odhodiť svoj štít. Valentín skončil, ako sa na poriadneho rebela patrí – sťatý. Stalo sa tak 14. februára 269. Ale ešte predtým stihol poslať žalárnikovej dcére lístoček podpísaný „Od Tvojho Valentína“. A tak vznikla prvá valentínka.
Sviatok svätého Valentína
Sviatok svätého Valentína sa začal oficiálne sláviť v katolíckej cirkvi počas pontifikátu pápeža Gelasia I., 14. februára roku 496. Tento nový sviatok nahradil pohanské luperkálie, ktoré sa v Ríme tradične slávili 15. februára. Luperkálie boli spojené s uctievaním rímskej vlčice, ktorá podľa legendy odchovala zakladateľov Ríma, Romula a Rema. Súčasťou týchto osláv boli aj dni bohyne plodnosti Juno. Pri tejto príležitosti dostávali ženy a dievčatá kvety, čo malo symbolizovať ich úctu a plodnosť. Avšak, tieto oslavy často prerastali do bujarých a neviazaných orgií, čo bolo pre cirkev neakceptovateľné. Preto pápež Gelasius I. v roku 494 tieto pohanské praktiky zakázal. Aby však obyvateľom „nahradil“ ich obľúbený sviatok, vytvoril nový, zasvätený svätému Valentínovi, ktorý sa stal patrónom snúbencov a zamilovaných. Tento krok mal nielen duchovný rozmer, ale zároveň umožnil cirkvi kultúrne pretransformovať staroveké tradície do kresťanského kontextu.
Británia, vtáky a láska na žreb
Počiatky Valentína ako ho slávime dnes sa spájajú so stredovekým Anglickom. Na ostrovoch ľudia verili, že práve 14. februára si vtáky začínajú hľadať partnerov – a čo je dobré pre vtákov, malo byť dobré aj pre ľudí. Chlapci a dievčatá si losovali „valentínov“ a vytvárali tak náhodné páry (údajne to nemá nič spoločné zo swingers). Chlapci sa dvorili svojim dámam ako rytieri s darmi a kvetmi. Stávali sa jeden druhému Valentínom. Hra na romantiku sa zmenila na tradíciu a z Británie tento zvyk prešiel aj do Ameriky. V Spojených štátoch potom už okolo roku 1800 začali posielať prvé zdobené pohľadnice – prapredkov dnešných meme valentínok. A a odvtedy to všetko eskalovalo s kvetmi a množstvom darčekov.
Slovanský „Valentín“: Preskakovanie ohňov a venčeky lásky
Ale čo naši predkovia? Žiadne plyšové medvede ani čokoládové srdcia. Slovania oslavovali lásku počas Noci Kupalu, sviatku letného slnovratu (zvyčajne 21. jún), ktorý bol oveľa divokejší a magickejší. Mladé dievčatá plietli vence a púšťali ich po vode – ak ich vyvolený chytil, láska bola spečatená. A čo taký ohnivý rituál? Mladé páry spoločne preskakovali vatry, čo malo zabezpečiť ich šťastie a plodnosť. Samotná noc bola plná veštenia, tanca a spevu – a pre tých odvážnejších aj hľadania zázračného papraďového kvetu, ktorý sa mal rozkvitnúť len raz za rok. Taký slovanský ekvivalent hľadania pravého šťastia.
Ako cirkev zmenila pohanskú romantiku
Dnes je noc Kupalu nahradená tzv. svätojánskou nocou. Pohanské oslavy sa kresťanskej cirkvi totiž samozrejme nepozdávali. Vo 4. storočí nášho letopočtu preto oficiálne ustanovila Slávnosť Narodenia Jána Krstiteľa na deň (podľa Biblie šesť mesiacov pred narodením Ježiša Krista), ktorý sa zároveň zhodoval s dňom dávno ustanoveného pohanského sviatku letného slnovratu. Napriek snahám sa však cirkvi pohanské oslavy nedarilo celkom vytlačiť, a tak sa tieto tradície a zvyky postupne skĺbili s tými kresťanskými. Ľudové spôsoby sa pripojili k cirkevnej oslave svätého Jána, ktorá sa niesla najmä v duchu veľkej hostiny. A zachovalo sa aj tradičné skákanie cez ohne – veď trochu adrenalínu a mágie nikomu raz za rok neuškodí.
Moderný Valentín: Láska alebo konzum?
Dnes je pre mnohých sviatok Valentína synonymom konzumu. Romantika sa akoby strácala a zmenila sa len na predajnú kampaň. Reklamy vás presviedčajú, že bez kytice za desiatky eur alebo večere v luxusnej reštaurácii nemôžete ukázať, že niekoho milujete. Tu sa niektorí pýtajú, prečo oslavovať prebratý sviatok a navyše sláviť lásku len raz ročne? Niektoré hlasy idú ešte ďalej a kritizujú, že tento komerčný sviatok nemá nič spoločné ani s kresťanskou, ani so slovanskou tradíciou a už vôbec nie svätým Valentínom. Ale na druhej strane, proti gustu žiaden dišputát a komu sa takáto novodobá valentínska tradícia páči, prečo nie?
Čo by na to povedali Slovania?
Naši predkovia by možno dnešný Valentín označili za mágiu s negatívnym znamienkom – žiadna vatra, žiadne vence, len účtenky a reklamy. Ale jedno by ocenili: stále je to sviatok lásky. A ak máte chuť na poriadnu dávku slovanskej romantiky, preskočte vatru (možno postačí len symbolicky zápalku), natrhajte kvety a povedzte niekomu, koho máte radi, čo pre vás znamená. A nemusí to byť len na Valentína 🙂
Autor: Marek Kurta
