Slovenská republika má vládu, ktorá je konečne aspoň v demisii a dopracovala sa k 85 % nedôvere občanov. To, že sa naďalej správa akoby nad nami naďalej vládla, má svoje dôvody, pretože je presiaknutá ľuďmi, ktorí vzišli z mimovládnych organizácií, ktoré majú dobre vypracované a vo svete odskúšané formuly na hry s falošnými kartami proti obyvateľstvu, a čo je najdôležitejšie: majú peniaze, takže aj so svojimi mizivými percentami môžu poraziť ktorýkoľvek národ, ak nie je dostatočne ostražitý a stratí pud sebazáchovy. My sa, žiaľ, nemáme čím hrdiť, sme u nich zapísaní ako masa, ktorá je ľahostajná k svojmu osudu, ľahko tvarovateľná a nezaujíma sa ani o životy svojich vlastných detí, do čoho ich uvrhne.
Slnko vyjde aj zajtra, aj pozajtra. Zajtra môžeme možno naposledy ako slobodní ľudia rozhodnúť o dôležitej veci, stačí prísť a označiť slovko „Áno“. Ak si ani tých pár minút nenájdeme čas, ktorý je iba naším časom, nečudujme sa, čo sa pozajtra začne diať a bude neskoro na náš slovenský spôsob „lamentovať“ nad tým, že sme druhýkrát vstúpili do tej istej vody. V predvečer referenda by si mohli pripomenúť iné referendum z minulosti:V čase výkonu niektorých právomocí hlavy štátu vyhlásila vláda SR 18. augusta 1998 v nadväznosti na petičnú akciu občanov celoštátne referendum na 25. a 26. septembra 1998 s otázkou: „Ste za to, aby NR SR prijala ústavný zákon, ktorým sa zakáže privatizácia strategických podnikov?”. Išlo o tri energetické závody: Slovenský plynárenský priemysel, Slovenské elektrárne a Transpetrol, a. s., Bratislava. Na referende sa zúčastnilo 44,06 percenta občanov. Referendum bolo neplatné. A čo sa dialo potom ? Mikuláš Dzurinda, Ivan Mikloš a spol. za nevýhodných podmienok pre náš štát predali naše strategická podniky do zahraničia, nech profitujú oni. Nemáme plyn, nemáme energiu, zatvárajú sa nám fabriky, mrzneme ? Nie sme v tom celkom bez viny. A kto sa nám to znovu vynoril na politickú scénu ? Kto nám chce zasa „vládnuť“ ? Nuž tie isté tváre sa bezostyšne vracajú. Zakladajú si straničky, množstvo je dôležité, lebo pred voľbami sa všetci navzájom „zosieťujú“ do jedného chuhvalca, v ktorom sa upelešia pod krycími názvami konzervatívni, liberálni, progesívni, stredoví praví. To bude úplne jedno, dnes ešte ani sami nevedia, kto, s kým a ako. Vedia však jedno: Jedna časť sa chce zachrániť, lebo sa jej zapáčilo vládnuť, moc je droga, druhá sa chce vrátiť na staré teplé miestečka. Pre mnohých v parlamente by bolo veľmi zložité začať sa živiť vlastným mozgom a vlastnou prácou za slovenský plat, takže od pozajtra tu zavládne totalitné praktiky.
Pani prezidentka dáva vláde s 85 % nedôverou u občanov 9 mesačný čas na ďalšie vládnutie, čo je možno iba začiatočné vyhlásenie, pre Slovensko je to však katastrofa. Ešte väčšou katastrofou by bola úradnícka vláda, lebo mám také tušenie, že v tom prípade by sa najväčšou odborníčkou vo funkcii predsedníčky vlády rada stala jedna žena, ktorej by pani prezidentka snáď aj vyhovela. Poznajúc globálnu sieť mimovládnych organizácií a obzvlášť jednu, predčasné voľby nebudú, na to majú tie svoje osvedčené a odskúšané „formuly“.
K tým „oplakávaným“ 10 miliónom za referendum je vhodné uviesť, že táto finančná čiastka spočíva v plnejvýške na pleciach súčasnej vládnej alebo už nevládnej garnitúry, pretože keby boli dobromyseľní (bonafidei) voči svojim občanom a vážili by si takmer milión občanov, ktorí sa doteraz podpísali pod petičné akcie za konanie referend, mali dostatok času na to, aby konali v intenciách rozhodnutia Ústavného súdu SR, mohli a aj mali zvolať zasadnutie Národnej rady SR a rozhodnúť, takže zajtrajšie referendum by sa nemuselo konať. Kde je vôľa, tam je cesta, kde niet vôle, tam niet aj cesty. Takže tých 10 miliónov eur si pripíšte na svoj vrub, páni poslanci.
Nie sme snáď z plastelíny, aby si nás hocikto, ktorá nám nesiaha ani po päty, vytvaroval na taký obraz, aký chce mať on ? Máme ministrov, ktorí nám klamú, ešte sa k tomu aj verejne priznajú a my strpíme, že nepodá demisiu ?To isté urobí predseda ani nevieme akej strany, lebo tá odišla aj neodišla z vlády – spokojne národu oznámi, že to bola len hra, lebo to bola iba „finta“ ako sa zbaviť Matoviča. Poslanci a ministri si dovolia hulvátskynadávať občanom vlastného štátu, ktorým majú uloženú povinnosť slúžiť a z ktorých peňazí si so svojimi rodinami plnými dúškami užívajú slasti života. Týmto má byť dovolené naďalej pokračovať v ich diele skazy ?
Máme troch ústavných činiteľov, ktorí sa pasujú za „demokratov a liberálnych demokratov“ ktorí si referendum vážia tak, že sa ho ani nezúčastia ? Od demokrata by sa očakávalo a patrilo, aby do tej urny vložil hlasovací lístok „Nie“, ak s ním nesúhlasí tak, ako robia najvyšší vládni predstavitelia v štátoch, kde by si takéto ignorovanie aktu, ktorý vzišiel z legitímnej vôle ľudu, nedovolili.
A nakoniec iba toľko: Všetko to je a aj bude o peniazoch. Najbližšie voľby, bez ohľadu na to, v akom termíne, budú buď o víťazstve nás, občanov alebo o víťazstve mimovládnych organizácií, ktoré sú už tu medzi nami, a to v najvyšších poschodiach. V predpolí už vidíme vznik X poštu malých straničiek, ktoré začali plniť svoje úlohy. Ak tomu niekto neverí, pripájam video, v ktorom je protagonistom otec Šimečka, ktorý je podľa vlastných slov dobrým kamarátom s filantropom Georgom Sorosom -Gyuribácsim, ktorý pomohol v dvoch veciach: Mimovládnym organizáciám dal peniaze na porazenie Mečiara (toto sa mu v Maďarsku proti Orbánovi nepodarilo) a svojmu synovi dopomohol k funkcii podpredsedu Európskeho parlamentu. Ak by bola raz mobilizácia, vznikol by na Slovensku pojem Naše deti a Vaše deti. Ich deti by sa vyhrievali v teplých kreslách a naše deti by narukovali do vojny. Nemali by sme zopakovať tú istú chybu. Samozrejme, ak chceme v našej vlasti udržať naše deti, aby sme nedopadli : „A čo mladé zutekalo, a staré nevládalo“.
Dana Bystrická
