Bratislava 25. novembra (TASR) – Zriadenie stáleho pracovného výboru Bezpečnostnej rady SR pre hybridné hrozby, vypracovanie krízovej komunikácie štátu či hĺbková analýza zraniteľnosti vybraných orgánov štátnej správy sú opatrenia, ktoré majú prispieť k zlepšeniu schopnosti štátu a spoločnosti reagovať na hybridné hrozby. Ministerstvo obrany (MO) SR ich navrhlo v Akčnom pláne koordinácie boja proti hybridným hrozbám na roky 2022 až 2024, ktorý je v medzirezortnom pripomienkovom konaní.

„Cieľom akčného plánu je vytvorenie uceleného konceptu úloh a aktivít v oblasti koordinovaného boja proti hybridným hrozbám na najbližšie tri roky,“ vysvetľuje materiál. Plán obsahuje okrem všeobecných úloh aj systémové opatrenia, návrhy v oblasti strategickej komunikácie a dezinformácií, budovania odolnosti obyvateľstva, ochrany volebných procesov a cudzieho vplyvu.

Ako vysvetľuje rezort, hybridní aktéri pod prahom zvyčajnej reakcie priamo „vplývajú na verejnú mienku, zhoršujú existujúce pnutia v spoločnosti, zasahujú do volebných procesov, znižujú dôveru verejnosti v inštitúcie, erodujú spoločenský konsenzus o správnosti demokratického usporiadania či euroatlantického ukotvenia SR a propagujú toxickú formu nacionalizmu“.

Odpočet plnenia akčného plánu by sa mal podľa návrhu predkladať raz za rok. Prehodnotiť by sa mohla aktuálnosť koncepcie boja s hybridnými hrozbami z roku 2018. Zároveň by sa mala vypracovať Národná stratégia pre boj s hybridnými hrozbami.

Materiál zdôrazňuje aj význam strategickej komunikácie. „Zjednotený prístup ku komunikácii, ktorý postupne vznikne v gescii národného koordinátora pre strategickú komunikáciu na úrade vlády, pomôže štátu efektívne komunikovať spoločné postoje a hodnoty a zároveň účinne bojovať proti dezinformáciám a vplyvovým operáciám,“ uviedol predkladateľ. Ráta sa aj s vypracovaním hĺbkovej analýzy, ktorá má s cieľom stransparentnenia informačného priestoru zaradiť pôsobenie online médií do súčasného regulačného rámca.

V rámci budovania odolnosti obyvateľstva navrhuje ministerstvo pripraviť koncepciu celoživotného vzdelávania i vzdelávaciu kampaň, ale aj vypracovanie koncepcie digitálneho občianstva. Pri voľbách by sa mala zosúladiť a spresniť úprava subjektov oprávnených poskytovať finančnú podporu pre predvolebné kampane zavedením inštitútu konečného užívateľa výhod.

K zmierneniu hybridného pôsobenia cudzích aktérov v SR má prispieť napríklad zavedenie povinnosti pre inštitúcie akademického sektora zverejniť výročnú správu o finančných transakciách zo zahraničia, povinné preverovanie zahraničných investícií do médií či legislatívna úprava pôsobenia domobrany.