D. Saková: Septembrový termín volieb je nevýhodný pre ľudí a krajinu
Bratislava 5. februára (TASR) – Poslanec Národnej rady (NR) SR Juraj Krúpa (SaS) považuje septembrový termín predčasných parlamentných volieb za kompromis, s ktorým nie sú všetci spokojní. Bol za to, aby sa voľby konali v júni. Septembrový termín je podľa nezaradenej poslankyne NR SR Denisy Sakovej z mimoparlamentného Hlasu-SD nevýhodný pre ľudí a krajinu. Vyplýva to z ich vyjadrení v diskusnej relácii TA3 V politike.
„Do konca októbra sa bude skladať vláda, bude sa riešiť programové vyhlásenie vlády, budú sa hľadať prieniky medzi jednotlivými volebnými programami, a už musíte riešiť návrh štátneho rozpočtu,“ skonštatovala Saková. Krúpa reagoval, že rozpočet pripravujú úradníci na ministerstvách pred letom. Vláda potom podľa neho rozpočet upraví na základe svojich priorít. „Bude to pre ten október trochu náročné, ale dá sa to stihnúť,“ doplnil.
Hlas podľa Sakovej ešte nevie, či postaví v prezidentských voľbách vlastného kandidáta. „Tejto téme sa budeme venovať asi po parlamentných voľbách,“ uviedla. Krúpa by podporil Zuzanu Čaputovú, ktorá ešte neoznámila, či sa bude opätovne uchádzať o post hlavy štátu.
Obaja sa zhodli, že nesúhlasia s návrhom zatvorenia obchodov v nedeľu. „Nemyslím si, že je na mieste, aby poslanci parlamentu diktovali, či si ľudia môžu privyrobiť v tejto ťažkej chvíli viac alebo nemôžu,“ skonštatovala Saková. Krúpa to považuje za ideologický boj.
Poslanci diskutovali aj o pomoci Ukrajine. Krúpa uviedol, že podpora krajiny, ktorá je napadnutá, je prirodzená a v kontexte medzinárodného práva a charty OSN. Je podľa neho v životnom záujme Slovenska podporovať Ukrajinu, aby ubránila svoje územie. Saková zopakovala, že Hlas už na začiatku vojny odsúdil vojenskú agresiu. Vláda podľa nej môže pomáhať Ukrajine, no mala by v prvom rade myslieť na občanov Slovenskej republiky.
R. Kaliňák nevylúčil návrat do politiky
Bratislava 5. februára (TASR) – Exminister vnútra a člen predsedníctva Smeru-SD Robert Kaliňák nevylúčil návrat do politiky. Volajú ho tam podľa neho „nezákonné obvinenia“. Poslanec Národnej rady SR a podpredseda strany Za ľudí Juraj Šeliga je ochotný rokovať o spolupráci s expremiérom Mikulášom Dzurindom, ak to pomôže poraziť Smer-SD. Vyplýva to z ich vyjadrení v diskusnej relácii TV Markíza Na telo.
Septembrový termín predčasných parlamentných volieb je podľa Šeligu výsledkom dohody bývalej koalície. Zopakoval, že by podporil aj júnový termín, ak by Smer-SD a Hlas-SD zahlasovali za zvýšenie ústavnoprávnej ochrany Špecializovaného trestného súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry. Kaliňák v tejto súvislosti skonštatoval, že volebná kampaň sa bude spájať s kriminalizáciou opozície, pretože súčasná vláda podľa neho nemá žiadne výsledky.
Kaliňák zopakoval, že jeho obvinenie z korupcie je nezmyselné a nelogické. Ide podľa neho o politicky motivovaný proces. „Je to vec, kedy kajúcnici, ktorí majú za sebou 18-miliónový daňový podvod, sa chcú dostať z veľmi ´obrovskyročného´ väzenia, ktoré môžu mať, tým, že si budú vymýšľať na ľudí, ktorých niekto označí,“ skonštatoval.
Šeliga odmietol, že by polícia konala podľa pokynu politikov. „My nezasahujeme do roboty policajtov, prokurátorov a vyšetrovateľov,“ povedal. V tejto súvislosti skritizoval, že Generálna prokuratúra SR ešte vlani zrušila obvinenie šéfa Smeru-SD Roberta Fica a ďalšej trojice osôb z kauzy Súmrak. „O vine alebo nevine má rozhodovať súd, nie pán Žilinka,“ doplnil.
Diskutovalo sa tiež o nájdení dokumentu, v ktorom dočasne poverený šéf envirorezortu Ján Budaj (OĽANO) podpísal spoluprácu so Štátnou bezpečnosťou. Šeliga jeho vysvetlenie označil za zvláštne. „Nechcem byť jeho sudcom. Tú dobu si neviem predstaviť. O tomto bude Budaj hovoriť s premiérom,“ priblížil. Rozhodnutie, či má opustiť kreslo ministra, necháva Šeliga na Budajovi.
Šipoš: Matovič má mať dokumenty, ktoré usvedčujú Sulíka z korupcie
Bratislava 5. februára (TASR) – Predseda hnutia OĽANO Igor Matovič má mať dokumenty, ktoré usvedčujú šéfa SaS Richarda Sulíka z korupcie. V diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12 to povedal predseda poslaneckého klubu OĽANO Michal Šipoš s tým, že Matovič si to potrebuje skompletizovať a potom s tým oboznámi verejnosť. Šipoš konkrétne nevie, o čo ide. Poslanec parlamentu a podpredseda SaS Branislav Gröhling si myslí, že Sulík sa bude brániť.
Z Matovičovej strany ide podľa neho buď o trestný čin ohovárania alebo zadržiavania dôkazov. Gröhling sa domnieva, že Sulík podnikne v tejto súvislosti právne kroky.
OĽANO po voľbách podľa Šipoša určite nepôjde do vlády so Smerom-SD, Hlasom-SD, ĽSNS a Republikou. „S ostatnými si vieme sadnúť a rokovať. Aj SaS musí pochopiť, že spolu nemáme 70-80 percent. My tu máme tesne 50 percent, ak prídu všetci pravicoví demokratickí voliči voliť,“ podotkol Šipoš.
SaS pôjde do volieb samostatne, súčasťou jej kandidátky môžu byť osobnosti. Gröhling potvrdil, že prebiehajú diskusie, no chcú si byť v strane istí, že tí ľudia majú liberálne, demokratické a prozápadne nastavenie. Po voľbách SaS určite nechce spolupracovať so Smerom-SD, ĽSNS a Republikou. Čo sa týka povolebnej spolupráce s Hlasom-SD, bude pre SaS dôležité, ako sa pozerá na kauzy svojich ľudí, a ako by hlasovali napríklad pri registrovaných partnerstvách. Spoluprácu s Matovičom si Gröhling predstaviť nevie.
Ak sa k moci vráti Robert Fico (Smer-SD), bude to podľa Gröhlinga najmä vďaka práci OĽANO a podporovaniu Sme rodina. Skonštatoval tiež, že predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová sedí teraz niekde v kúte a čaká, aké poradové miesto dostane na kandidátke OĽANO.
„Toto bude najtvrdšia predvolebná kampaň, ktorá stojí pred nami,“ zhodnotil Šipoš. Garantuje, že hnutie bude bojovať proti mafii, korupcii a bude chcieť pomáhať rodinám, chorým a starším. Kampaň SaS bude podľa Gröhlinga konštruktívna a strana bude predkladať cielené návrhy pre ľudí.
Šipoš poukázal, že poslanci za OĽANO, ktorí sa dostali aj do iných funkcií, ako napríklad Mária Šofranko či Erik Ňarjaš, nebudú poberať žiadne výhody či odmeny. „Robíme to inak ako Smer. Naši ľudia, ktorí chcú pomôcť, nepoberajú za to žiadne peniaze,“ podotkol.
Šipoš si vie predstaviť podporiť obedy zadarmo pre deti v adresnej forme. Chce však vedieť, odkiaľ na to štát zoberie peniaze. Gröhling chce, aby sa opatrenia robili cielene pre skupiny, ktoré to potrebujú, a nie pre všetkých.
