Bratislava 16. apríla (TASR) – Pravoslávni kresťania na Slovensku i vo svete, ktorí sa riadia podľa juliánskeho kalendára, vstúpili v pondelok (10. 4.) do Veľkého či Strastného týždňa, počas ktorého si pripomínajú utrpenie, smrť a pochovanie Ježiša Krista. V nedeľu oslavujú najväčší kresťanský sviatok Christovo zmŕtvychvstanie – Paschu.
Cirkev si počas tohto dňa modlitebne pripomína a liturgicky sprítomňuje významnú biblickú udalosť – Isus Christos, ktorý svojou smrťou vykúpil hriechy ľudstva, vstal z mŕtvych. Podľa Svätého písma bol ukrižovaný a zomrel na Golgote. Najbližšími učeníkmi a nasledovníkmi bol uložený do hrobu a na tretí deň vstal z mŕtvych. „Táto biblická udalosť znamená pre kresťanov víťazstvo Bohočloveka Isusa Christa nad hriechom i smrťou a začiatok nového života. Samotné slovo Pascha znamená Prechod. Pre kresťanov má osobitný význam – znamená prechod od smrti k večnému životu s Christom,“ uviedol tajomník Tlačového odboru Úradu metropolitnej rady Pravoslávnej cirkvi na Slovensku Vasyľ Kuzmyk.
Slávnostná bohoslužba Paschy – Utreňa Zmŕtvychvstania sa koná spravidla v noci alebo v skorých ranných hodinách a má radostný charakter. Pred jej začiatkom veriaci so sviecami v rukách obchádzajú chrám. Počas bohoslužby mnohokrát zaznieva paschálny pozdrav Christos voskrese – Christos vstal z mŕtvych, na ktorý veriaci odpovedajú slovami Voistinu voskrese – Skutočne vstal z mŕtvych. Týmito slovami sa pozdravujú počas nasledujúcich 40 dní veľkonočného obdobia, čím potvrdzujú vieru pravoslávnej cirkvi vo vzkrieseného Christa ako jednu z hlavných doktrín kresťanstva.
Po svätej liturgii kňazi zvyčajne požehnávajú pokrmy – syr, maslo, vajcia a mäso, ako aj sladký koláč, príznačne nazývaný pascha.
Veriaci slávia prvú nedeľu po Veľkej noci Nedeľu Božieho milosrdenstva
Bratislava 16. apríla (TASR) – Cirkev slávi prvú nedeľu po Veľkej noci Nedeľu Božieho milosrdenstva. Na tento deň pripadá oktáva zmŕtvychvstania, ktorá korunuje oslavu veľkonočného tajomstva Krista.
Sviatok Božieho milosrdenstva slávili prvýkrát v Krakovskej arcidiecéze v roku 1985, neskôr sa k tomu pridali niektorí poľskí biskupi vo svojich diecézach. Ján Pavol II. v roku 1995 povolil tento sviatok pre všetky diecézy v Poľsku. Po kanonizácii sestry Faustiny 30. apríla 2000 pápež vyhlásil tento sviatok ako záväzný pre celú cirkev.
Nedeľa Božieho milosrdenstva má významné miesto v liturgickom roku. Je to deň, ktorý nesie v sebe prísľub samého Krista – úplné odpustenie všetkých vín a trestov za hriechy.
Ctitelia Božieho milosrdenstva sa tento rok stretnú na viacerých miestach Slovenska. Napríklad v Smižanoch, Bratislave, Košiciach, Nižnom Hrušove či na hore Butkov.
