Peking, február 2026 – Čína zaznamenala významný prelom vo svojej energetickej transformácii. Podľa údajov Global Energy Monitor už nefosílne zdroje energie predstavujú 52 % celkovej inštalovanej energetickej kapacity krajiny, čím po prvýkrát v histórii prekonali fosílne palivá. Tento míľnik potvrdzuje dynamický posun najväčšej svetovej ekonomiky smerom k čistejšiemu a udržateľnejšiemu energetickému mixu.
Celková energetická kapacita Číny dosiahla v uplynulom roku 3 890 gigawattov, pričom hlavným motorom rastu boli obnoviteľné zdroje. Solárna energia medziročne vzrástla o 35 % na úroveň 1 200 GW a veterná energia o 23 % na 640 GW. Nové inštalácie solárnych a veterných elektrární presiahli 430 GW, čo predstavuje historicky najvyšší ročný prírastok. Veterné a solárne zdroje dnes tvoria takmer polovicu celej energetickej kapacity krajiny a prvýkrát prekonali tradičné tepelné zdroje.
Tento rýchly rozmach potvrdzuje vedúcu úlohu Číny v globálnom rozvoji čistých technológií a jej schopnosť realizovať veľkoplošné projekty v rekordnom čase. Krajina sa tým zaradila medzi ekonomiky, kde dominujú moderné, nízkoemisné zdroje energie.
Popri zrýchľovaní zelenej transformácie Čína zároveň posilňuje svoju energetickú stabilitu. Výstavba nových uhoľných elektrární je súčasťou širšej stratégie energetickej bezpečnosti, ktorá reaguje na skúsenosti z predchádzajúcich rokov, keď extrémne výkyvy dopytu a obmedzená výroba z vodných zdrojov viedli k výpadkom elektriny. Nové uhoľné bloky sú navrhované najmä ako záložné a regulačné zdroje, ktoré majú stabilizovať sieť v obdobiach špičkového zaťaženia alebo nižšej výroby z obnoviteľných zdrojov.
Čína tak demonštruje pragmatický a systematický prístup: urýchľuje prechod k čistej energii, zároveň však zachováva spoľahlivosť dodávok elektriny pre svoju ekonomiku a obyvateľstvo. Tento vyvážený model potvrdzuje, že energetická transformácia a bezpečnosť môžu ísť ruka v ruke.
Autor: Michala Gánovská, LL.M, MsC.
