Bratislava 26. januára (TASR) – Zníženie frekvencie krízových situácií i ich negatívnych dosahov chce štát dosiahnuť prostredníctvom implementácie Národnej stratégie riadenia rizík bezpečnostných hrozieb SR. Dokument, ktorý má zadefinovať opatrenia pre obmedzenie vplyvu hrozieb na funkčnosť spoločnosti, bude v stredu schvaľovať vláda.

Kabinet sa na 54. rokovaní bude zaoberať aj návrhom smernice o obrannom plánovaní, ktorá má zosúladiť plánovanie použitia a mobilizácie ozbrojených síl i hospodárskej mobilizácie na účely obrany štátu.

V programe je tiež návrh zamerania rozvojovej spolupráce SR na rok 2022, jej prioritami majú byť naďalej napĺňanie cieľov trvalo udržateľného rozvoja, pomoc v humanitárnej oblasti i riešenie globálnych výziev, medzi nimi i zvládnutie pandémie ochorenia COVID-19.

Vláda bude tiež schvaľovať príspevok obciam a mestám, postihnutým mimoriadnymi udalosťami, peniaze by mali smerovať napríklad do Zlatnej na Ostrove, v ktorej spôsobila v auguste 2020 materiálne školy búrková povodeň. Takisto aj do Popradu, kde došlo rovnako v auguste 2020 k požiaru bytového domu.

Ďalší príspevok, ktorý by mali ministri odobriť, má zabezpečiť pokračovanie projektu pastoračnej činnosti v prostredí rómskych komunít, na rok 2022 by sa z rezervy vlády na tieto účely mala vyčleniť suma 330.000 eur.

Do programu je zaradený aj návrh stratégie pre inteligentnú a udržateľnú mobilitu Slovenska, ministri sa majú vyjadriť aj k poslaneckému legislatívnemu návrhu, upravujúcemu lehoty pri procese prepúšťania zamestnancov s ťažkým zdravotným postihnutím.

Podrobnosti o plánovaní obrany štátu vrátane súvisiacej dokumentácie, ale aj postup pri plánovaní použitia ozbrojených síl na účely obrany štátu upravuje nová smernica vlády. Kabinet ju schválil v stredu.

Dokument sa venuje obrannému plánovaniu a plánovaniu použitia Ozbrojených síl SR na účely obrany štátu, mobilizácie ozbrojených síl a hospodárskej mobilizácie na účely obrany štátu podľa osobitného predpisu.

„Cieľom smernice je vytvorenie podmienok na zladenie uvedených štyroch plánovaní a ich výstupov. To zefektívni vytváranie a tiež použitie ozbrojených síl na základe plánov ich použitia v čase vojny a plánov ich použitia v čase vojnového stavu a ďalších obranných kapacít štátu,“ uvádza ministerstvo obrany v predkladacej správe.

Ministerstvo obrany má podľa dokumentu napríklad každé štyri roky predkladať vláde dlhodobý plán rozvoja podpory obrany štátu, ktorý určuje dlhodobé ciele a postupy na desať až 15 rokov. Každé dva roky má rezort vypracovať strednodobý plán.

Plánovanie obrany štátu podľa predkladateľa posilní obranyschopnosť SR a plnenie jej medzinárodných záväzkov v oblasti obrany. Zároveň je aj príspevkom k civilnej pripravenosti a odolnosti štátu. Príslušné plánovania sú harmonizované s plánovacími procesmi Organizácie Severoatlantickej zmluvy a Európskej únie.