Slovensko sa opäť dostáva do pozornosti Bruselu. Európska komisia sleduje prípad slovenského páru rovnakého pohlavia, ktorému ministerstvo vnútra odmietlo zapísať do osobitnej matriky manželstvo uzavreté v Rakúsku. Brusel pritom posiela Bratislave pomerne jasný odkaz: ak slovenské zákony narazia na právo Európskej únie, prednosť má podľa Komisie európske právo.
A práve tu sa otvára oveľa väčšia otázka než samotný spor o zápis jedného manželstva: Kde sa končí slovenská suverenita a kde začínajú povinnosti, ktoré si Slovensko prevzalo vstupom do EÚ?
Brusel: Rozsudky EÚ sú nadradené slovenskému právu
Európska komisia v reakcii pre TASR pripomenula, že rozsudky Súdneho dvora Európskej únie majú prednosť pred vnútroštátnym právom a členské štáty ich musia v plnom rozsahu vykonávať.
„Jedným zo základov našej Únie je, že právo EÚ, ako ho vykladá Súdny dvor EÚ, má prednosť pred vnútroštátnym právom,“ odkázala Komisia.
Brusel zároveň dodal, že bude situáciu pozorne sledovať a v prípade potreby je pripravený využiť všetky nástroje, ktoré má k dispozícii.
Pre slovenskú vládu to rozhodne nie je nenápadný odkaz.
Slovenské ministerstvo povedalo „nie“
Celý spor sa týka Ivana Novotného a Metoda Špačka. Dvojica slovenských občanov uzavrela manželstvo v Rakúsku v roku 2020 a následne požiadala o jeho zápis do slovenskej osobitnej matriky.
Ministerstvo vnútra ich žiadosti nevyhovelo. Rozhodnutie podpísal priamo minister vnútra Matúš Šutaj Eštok.
Pár už avizoval, že rozhodnutie napadne správnou žalobou na Správnom súde v Bratislave.
Na prvý pohľad teda ide o právny spor o jednu konkrétnu žiadosť. V pozadí sa však odohráva oveľa väčší zápas medzi slovenskou ústavou a pravidlami Európskej únie.
Ústava hovorí muž a žena, Brusel hovorí uznať
Slovenská vláda sa opiera o domácu právnu úpravu. Ústava SR definuje manželstvo ako jedinečný zväzok medzi mužom a ženou.
Premiér Robert Fico preto tvrdí, že slovenská ústava neumožňuje uznanie manželstva homosexuálneho páru ani jeho zápis do matriky.
Lenže Brusel upozorňuje na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ z novembra 2025.
Ten riešil prípad dvoch poľských občanov, ktorí uzavreli manželstvo v Nemecku. Poľské úrady odmietli ich manželstvo zapísať do matriky s odôvodnením, že poľské právo manželstvá osôb rovnakého pohlavia neumožňuje.
Súdny dvor EÚ však rozhodol, že členský štát musí za určitých okolností uznať manželstvo dvoch občanov Únie rovnakého pohlavia, ak bolo zákonne uzavreté v inom členskom štáte.
A práve tento rozsudok môže mať pre Slovensko zásadný význam.
EÚ vraj neprikazuje manželstvo pre všetkých. Ale uznanie už áno
Situácia je pritom právne o niečo zložitejšia, než by sa mohlo zdať.
Súdny dvor EÚ podľa uvedeného rozhodnutia nepovedal, že Slovensko musí zaviesť manželstvo osôb rovnakého pohlavia do svojho vnútroštátneho práva.
Inými slovami, Brusel priamo nenariaďuje: „Zmeňte svoju definíciu manželstva.“
Povinnosť však môže vzniknúť pri uznávaní manželstva, ktoré bolo zákonne uzavreté v inom členskom štáte, najmä v súvislosti so slobodou pohybu občanov EÚ.
A práve tu sa slovenská legislatíva dostáva do nepríjemného stretu s európskym právom.
Koľko suverenity vlastne členskému štátu zostáva?
Celý prípad zároveň otvára nepríjemnú otázku, ktorú si členské štáty EÚ musia čas od času položiť.
Ak si Slovensko prijme vlastné ústavné pravidlá, ale Súdny dvor EÚ ich následne vyloží ako nezlučiteľné s právom Únie, čo môže slovenský štát urobiť?
Odpoveď Bruselu je v zásade jednoduchá: európske právo má prednosť.
A práve kritici prehlbovania európskej integrácie v tom vidia problém. Slovenský parlament síce môže prijať zákon, prípadne zmeniť ústavu, no ak sa dostane do konfliktu s právom EÚ v oblasti, na ktorú sa toto právo vzťahuje, Brusel a európske súdy majú nástroje, ako členský štát prinútiť pravidlá rešpektovať.
To je realita členstva v Európskej únii – Slovensko síce zostáva suverénnym štátom, no svoju suverenitu vykonáva v rámci pravidiel a záväzkov, ktoré na seba vstupom do EÚ prevzalo.
Brusel už proti Slovensku rozbehol konanie
Nejde pritom iba o tento jeden prípad.
Európska komisia už začala voči Slovensku konanie o porušení povinnosti. Dôvodom je minuloročná novela slovenskej ústavy, ktorá podľa Komisie spochybňuje zásady prednosti, autonómie, účinnosti a jednotného uplatňovania práva EÚ.
Bruselu prekáža aj ustanovenie hovoriace o zvrchovanosti Slovenskej republiky v hodnotových a etických otázkach.
A tak sa z pôvodne pomerne konkrétneho sporu o zápis jedného manželstva postupne stáva súboj o to, kto má posledné slovo v otázkach, ktoré Slovensko považuje za svoju vnútornú záležitosť.
Slovensko môže povedať „nie“. Otázkou je, čo bude nasledovať
Politicky môže slovenská vláda, parlament aj prezident deklarovať nesúhlas s rozhodnutím Bruselu. Právne je však situácia podstatne komplikovanejšia.
Členstvo v EÚ totiž nefunguje tak, že členský štát si z európskych pravidiel jednoducho vyberie tie, ktoré sa mu páčia.
Slovensko vstupom do Únie prijalo aj princíp prednosti práva EÚ v oblastiach patriacich do pôsobnosti európskeho práva. A ak členský štát svoje povinnosti neplní, Komisia môže začať konanie o porušení povinnosti a vec môže skončiť pred Súdnom dvorom EÚ.
Inými slovami: Bratislava môže politicky protestovať, môže nesúhlasiť a môže bojovať o zmenu pravidiel. Nemôže však jednoducho vyhlásiť, že európske právo pre ňu neplatí.
A práve v tom spočíva jeden z najväčších paradoxov celej debaty o slovenskej suverenite.
Spor o manželstvo je možno iba začiatok
Do prípadu sa navyše zapojil aj opozičný poslanec PS Michal Sabo, ktorý takisto požiadal o zápis manželstva uzavretého v Rakúsku do slovenskej osobitnej matriky.
Či už človek podporuje uznávanie manželstiev osôb rovnakého pohlavia, alebo je zásadne proti, jedna vec je neprehliadnuteľná.
Tento spor už dávno nie je iba o manželstve dvoch ľudí.
Je aj o tom, aký priestor zostáva národným parlamentom rozhodovať o citlivých spoločenských otázkach v situácii, keď sa ich právna úprava dostane do konfliktu s pravidlami EÚ.
A Brusel teraz Slovensku pripomína, že pri takomto konflikte nebude rozhodovať iba to, čo si odhlasuje slovenský parlament.
Rozhodovať bude aj európske právo. A jeho presadzovanie má Brusel vo svojich rukách.
-rvv-
