Poslanci Európskeho parlamentu včera definitívne schválili novú legislatívu na ochranu novinárov a médií EÚ pred politickými alebo ekonomickými zásahmi.

Podľa nového zákona, ktorý bol prijatý 464 hlasmi za, 92 proti a 65 sa zdržalo hlasovania, budú členské štáty povinné chrániť nezávislosť médií a všetky formy zásahov do redakčných rozhodnutí budú zakázané

Spravodajkyňa Výboru pre občianske slobody Ramona Strugariu (Renew, RO)v plenárnej rozprave uviedla: „Novinári majú teraz spojenca, súbor nástrojov, ktoré ich chránia, posilňujú ich nezávislosť a pomáhajú im čeliť výzvam, zasahovaniu a tlaku, s ktorým sú pri svojej práci často konfrontovaní. Toto nariadenie je reakciou na Orbána, Fica, Janšu, Putina a tých, ktorí chcú premeniť médiá na vlastné nástroje propagandy alebo šíriť falošné správy a destabilizovať naše demokracie. Žiadny novinár by sa nikdy nemal báť akéhokoľvek tlaku, keď vykonáva svoju prácu a informuje občanov.“

„Význam plurality médií pre fungujúcu demokraciu nemožno dostatočne zdôrazniť,“ uviedla spravodajkyňa Výboru pre kultúru a vzdelávanie Sabine Verheyen (EPP, DE). „Sloboda tlače je ohrozená na celom svete, vrátane Európy: vražda na Malte, ohrozenie slobody tlače v Maďarsku a mnohé ďalšie príklady to jasne dokazujú. Európsky zákon o slobode médií je našou odpoveďou na túto hrozbu a míľnikom v európskych právnych predpisoch. Oceňuje a chráni dvojitú úlohu médií ako podnikov a strážcov demokracie,“ uzavrela.

Europoslankyňa za Fidesz Andrea Bocskor vo svojej tlačovej správe k legislatíve uviedla, že „hoci mal nový zákon chrániť pluralitu médií a nezávislosť médií, v skutočnosti ide Bruselu o zákon o cenzúre, ktorý sa snaží regulovať mediálne systémy členských štátov na základe stanoviska organizácií Sorosovej siete, zasahujúc do právomocí členských štátov.“

ZÁKON O SLOBODE MÉDIÍ: NOVÝ NÁVRH ZÁKONA NA OCHRANU NOVINÁROV EÚ A SLOBODY TLAČE

• Zákaz používania spywaru proti novinárom s výnimkou prísne vymedzených prípadov
• Všetky médiá budú musieť zverejniť informácie o tom, kto ich vlastní
• Mechanizmus, ktorý zabráni veľmi veľkým online platformám svojvoľne obmedzovať slobodu tlače

EMFA zaviaže krajiny EÚ, aby chránili médiá pred hospodárskymi, politickými a vládnymi zásahmi.

Ochrana práce novinárov

Úrady budú mať zakázané tlačiť na novinárov a redaktorov, aby zverejnili svoje zdroje, a to aj ich zadržiavaním, sankciami, prehliadkami kancelárií alebo inštaláciou rušivého sledovacieho softvéru do ich elektronických zariadení.

Európsky parlament doplnil rozsiahle záruky, ktoré umožnia používanie spywaru, čo bude možné len na individuálnom základe a na základe povolenia súdneho orgánu vyšetrujúceho závažné trestné činy, za ktoré možno uložiť trest odňatia slobody. Aj v týchto prípadoch budú mať subjekty právo byť informované po tom, ako dôjde k sledovaniu a budú ho môcť napadnúť na súde.

Redakčná nezávislosť verejnoprávnych médií

S cieľom zabrániť využívaniu verejnoprávnych médií na politické účely by sa ich vedúci a členovia vrcholových orgánov mali vyberať transparentnými a nediskriminačnými postupmi na dostatočne dlhé funkčné obdobie. Nebude možné ich prepustiť pred skončením ich zmluvy, pokiaľ už nebudú spĺňať profesionálne kritériá.

Verejnoprávne médiá budú musieť byť financované transparentnými a objektívnymi postupmi a financovanie by malo byť udržateľné a predvídateľné.

Transparentnosť vlastníctva

Aby verejnosť vedela, kto kontroluje médiá a aké záujmy môžu ovplyvniť spravodajstvo, všetky spravodajské a publicistické kanály bez ohľadu na svoju veľkosť budú musieť zverejňovať informácie o svojich vlastníkoch vo vnútroštátnej databáze, a to aj v prípade, že sú priamo alebo nepriamo vo vlastníctve štátu.

Spravodlivé prideľovanie štátnej reklamy

Médiá budú musieť informovať aj o finančných prostriedkoch získaných zo štátnej reklamy a o štátnej finančnej podpore, a to aj z krajín mimo EÚ.

Verejné finančné prostriedky médiám alebo online platformám sa budú musieť prideľovať na základe verejných, primeraných a nediskriminačných kritérií. Informácie o výdavkoch štátu na reklamu budú verejné vrátane celkovej ročnej sumy a sumy na predajňu.

Ochrana slobody médií EÚ pred veľkými platformami

Poslanci EP zahrnuli mechanizmus, ktorý zabráni veľkým online platformám, ako sú Facebook, X (predtým Twitter) alebo Instagram, svojvoľne obmedzovať alebo mazať nezávislý mediálny obsah. Platformy budú musieť najprv rozlišovať medzi nezávislými médiami a nezávislými zdrojmi. Médiá budú informované, keď platforma zamýšľa odstrániť alebo obmedziť ich obsah a budú mať 24 hodín na odpoveď. Až po odpovedi (alebo v prípade jej absencie) môže platforma obsah vymazať alebo obmedziť, ak stále nespĺňa jej podmienky.

Médiá budú mať možnosť predložiť prípad orgánu na mimosúdne riešenie sporov a požiadať o stanovisko Európsku radu pre mediálne služby (novú radu vnútroštátnych regulačných orgánov EÚ, ktorú zriadi EMFA).

Ako sa uvádza ďalej, prijatím tejto správy Parlament reaguje na očakávania občanov od EÚ vyjadrené v záveroch Konferencie o budúcnosti Európy:

– zaviesť právne predpisy, zaoberajúce sa ohrozením nezávislosti médií a presadzovať pravidlá hospodárskej súťaže EÚ v mediálnom sektore s cieľom zabrániť veľkým mediálnym monopolom, ako aj zabezpečiť pluralitu médií a nezávislosť od neprimeraného politického domáceho alebo zahraničného zasahovania (návrhy 27 ods. 1 a 2);

– boj proti dezinformáciám prostredníctvom právnych predpisov a usmernení pre online platformy a spoločnosti prevádzkujúce sociálne médiá (33(5)),

– brániť a podporovať slobodné, pluralitné a nezávislé médiá a zabezpečiť ochranu novinárov (článok 37 ods. 4).

Dovetok autorky článku:

Podpredsedníčka Európskej komisie pre hodnoty, transparentnosť a právny štát Vera Jourová pred niekoľkými dňami poskytla exkluzívny rozhovor pre Aktuality, v ktorom síce hneď na úvod vyhlásila, že „Komisia nemá vydávať politické deklarácie, ale hneď na to, mylne sa domnievajúc, že hovorí k všetkým občanom Slovenskej republiky, pokračovala: „My nepotrebujeme opozíciu, aby sme získavali informácie, nemusíme byť súčasťou politického boja, ale čo sa týka RTVS: „Právne vzato, je to zatiaľ vec štátu, lebo ešte nevošiel do účinnosti „Zákon o slobode médií“, ktorý som navrhla ja práve kvôli takýmto tendenciám“.

Ako dôkaz „objektívnosti, nestrannosti a nezaujatosti“ získavania informácií ukázali „občanom Slovenska plátok RESPEKT, ktorého titulnú stranu zdobil článok: NOVINÁRI,  KTORÝCH LOVIA FICOVI VLCI“ a dramaticky pokračovala: „To je naprosto škandalózne, čo je to vôbec za „bojúvka“, ešte nato platená z peňazí daňových poplatníkov fyzicky útočiť na novinára, poďme si to pomenovať natvrdo, tak sa na Slovensku dejú veci, ktoré sú škandálne !“

„Nový zákon ešte nie je plne v účinnosti, ale dali sme doporučenie členským štátom, aby chránili novinárov. V zemi, ktorá zažila vraždu novinára a ktorá bola celé roky podporovateľom týchto iniciatív, je to varovné, varovať treba preto pred takýmto vývojom, ak chce mať vláda dobrú komunikáciu so štátmi EˇU a Spojenými štátmi, toto jej bude veľmi sťažovať situáciu. Kam smeruje Slovensko po voľbách ? Je to prevzatá metodika od Viktora Orbána“, na čo sa pani podpredsedníčka EK vytasila ďalšou „objektívnou, nezávislou a samozrejme spoľahlivo overenou informáciou“ zo strany maďarskej opozície,  a to investigatívneho projektu VSquare, že „z peňazí maďarských daňových poplatníkov bola Orbánom platená kampaň, ktorá mala ovplyvňovať voľby na Slovensku, na čo si Vera Jourová sama pre seba položila rečnícku otázku: „ Môže sa páčiť premiérovi jedného štátu, keď mu susedný premiér zasahuje do volebného boja ?“

Záverom povedala aspoň jednu vetu, ktorá je pre ňu záväzná, avšak ktorú ako najoddanejšia, najspoľahlivejšia a najpracovitejšia kamarátka Sorosa, (sama sa pochválila v českých médiách, že o všetkom konzultuje s pánom Sorosom – video je dostupné na internete) nielenže sústavne porušuje, ale je priamo jej pracovnou metódou: „Reprezentujem Európsku komisiu, ktorá do politiky nemôže a nesmie zasahovať, ale ako občianku Českej republiky ma to znepokojuje. Rada by som chodila do slovenských reštaurácií na skvelé bryndzové halušky a nie na jedálniček veľmi nezdravých ingerdiencií.“

Nuž a my, takýmto spôsobom oslovení občania Slovenskej republiky, veríme, že to bola labutia pieseň pani podpredsedníčky EP, že nás konečne prestane znepokojovať a že na Slovensko zavíta na bryndzové halušky už len ako súkromná osoba so svojimi kamarátmi z mimovládnych organizácií, s ktorými tak neúnavne a tvrdošijne bojovali proti Slovensku. Takže, parafrázujúc Borisa Johnsona, keď opúšťal britský parlament: Hasta la Vista, pani VeraJourová.

A keďže hlavným zdrojom informácií je pre podpredseníčku Európskej komisie  RESPEKT, dovolím si aj ja prispieť do mlyna drobnými informáciami z verejných zdrojov:

DENNÍK N SA STAL NOVÝM SPOLUMAJITEĽOM ČESKÉHO RESPEKTU, ktorý investíciou slovenského denníka po 17 rokoch mení majiteľa. Šéfredaktorom časopisu, ktorý má 22 tisíc printových a digitálnych predplatiteľov, bol v minulosti Martin M. Šimečka.

Od novembra 2023 sa vydavateľom časopisu stáva spoločnosť RespektMedia, v ktorej

rovnomernými štvrtinovými podielnikmi sú slovenský Denník N, česká nadácia Independent

Press, ktorá spoluvlastní aj český Denník N; spoločnosť Aegis Holding, akciová spoločnosť,

slovenského novinára a spisovateľa Lászlóa Szigetiho, založená 20. mája 2023, so sídlom vo

Veľkých Dvorníkoch, ktorej konateľom je od 06.09.2023 a ktorý napríklad založil

vydavateľstvo Kalligram a Respek tMedia, čo je samotná redakcia Respektu.

Na otázku, z akých zdrojov Denník N čerpal investície na túto transakciu, vydavateľ

odpovedal: „Naša redakcia je v posledných rokoch zisková. Postupne sme si vytvárali

finančnú rezervu a zároveň sme vyplácali dividendy akcionárom, teda aj samotným

novinárom, ktorí redakciu spoluvlastnia. Dlhšie sme hľadali aj investičné príležitosti a tento

rok sa objavili hneď dve: kúpili sme podiel v slovenskej IT a poradenskej firme v oblasti

digitálneho publikovania a reklamy FAT CHILLI s.r.o. a teraz sa stávame spolumajiteľom

Respektu. Do FAT CHILLI s.r.o dňa 21.09.2023 vstúpili dvaja noví spoločníci: Prandegic

Online Medias.r.o. a BM Pro Advertisings.r.o. Denníku N zostáva aj po týchto investíciách

dostatočná finančná rezerva. Redakcia je zároveň natoľko stabilná, aby zvládla aj prípadné

politické a právne útoky, ktoré jej v dnešnej dobe môžu hroziť.

Zúčastnené strany sa dohodli, že nebudú zverejňovať finančné podrobnosti o transakcii.

DENNÍK N OŽIVIL SVOJ MAĎARSKÝ PROJEKT „NAPUNK“

a vyzýva na jeho podporu, aby jeho „redakcia mohla pokračovať a fungovať v nezávislej

a kvalitnej žurnalistike aj v roku 2024“, čo uvádza s výkričníkom. Podporovatelia ako darček

získajú knihu Ľudovíta Ódora „Rýchlokurz geniality“ s venovaním autora.

Projekt Denníka N však bude rovnocenne bojuje nielen proti Ficovi, ale aj proti

Orbánovi, lebo uvádza: Neúspech maďarských politikov v slovenských voľbách

môže ďalej posilniť vplyv Viktora Orbána na južnom Slovensku. Spoločné hodnoty s

Orbánom zdieľa aj víťaz slovenských volieb, Robert Fico. Vedie to k silnej

polarizácii, ktorá ešte výraznejšie dopadá na maďarskú menšinu. Politické strany v

Maďarsku kontrolujú väčšinu maďarských médií a majú v rukách aj viaceré

maďarské médiá na Slovensku, v ktorých šíria Orbánovu a Putinovu propagandu.

Nezávislé médiá maďarskej menšiny sú vystavené útokom radikálnych politikov.

Napunk je jediný maďarský spravodajský web na Slovensku, ktorý má stabilné miesto

v stredoeurópskom mediálnom priestore vďaka spolupráci so slovenskými, českými a

maďarskými partnermi.“

Projekt Denníka N sa systematicky venuje aj zanedbaným témam viacnásobných menšín, či

už ide o Rómov alebo LGBTI+ ľudí.

Reklame na kampaň „nezávislej žurnalistiky“ dali svoje tváre: Matúš Kostolný, Monika

Todová a Zoltán Szalay.

Z článkov Napunk aspoň niektoré: Maďarsko posiela na Slovensko nezvyčajne veľa špiónov

na príkaz Orbánovej vlády, mnohí z nich pracujú ako diplomati. Slovenské voľby cez

Roberta Fica posilnili vplyv Viktora Orbána v regióne. Šéf maďarskej diplomacie Péter

Szijjártó si len pred niekoľkými dňami na Slovensku podal ruku so svojimi staronovými

partnermi vo štvrtej Ficovej vláde a všetkých ubezpečil, že nás čakajú pekné časy a veľké

príležitostiv oblasti maďarsko-slovenskej spolupráce. Maďarského ministra prijal premiér

Robert Fico a minister zahraničných vecí Juraj Blanár a Szijjártó povedal, že prebiehajú

prípravy na Ficovu návštevu Budapešti. Podľa investigatívneho textu projektu VSquare, sú

však bezpečnostné orgány na Slovensku zmätené nezvyčajne vysokým počtom špiónov,

ktorých má Maďarsko v krajine. Dokonca aj predchádzajúci maďarský veľvyslanec Tibor

Pető bol agentom. Róbert Fico niekoľko týždňov po voľbách obmedzil

komunikáciu médií s vládou podobne, ako to robí v Maďarsku Viktor Orbán.

Pozreli sme sa, čo čaká verejnosť na Slovensku, ak bude pre Bratislavu

vzorom maďarský premiér“.

Záverom  kacírska otázka: Čo bolo predmetom návštevy Alexandra Sorosa ako súkromnej osoby u prezidenta Českej republiky Petra Pavla ? Je Česká republika hlavným stanom a pokladňou aj pre voľby v Slovenskej republike, kde sa rovnakým kopirákom vyrába už tretí kandidát na prezidenta, ktorému pre istotu aj bývalý Peter Kiska podľa vlastných slov zapožičal svoj vlastný úspešný tím. Tentoraz si nepripíjajte predom na medvediu kožu: Slováci už na ten istý projekt tretíkrát nenaletia.

Dana Bystrická