Tradícia betlehemov, známych aj ako jasličky, patrí k neodmysliteľným symbolom Vianoc. Tento zvyk, ktorý pripomína narodenie Ježiša Krista, sa postupne rozšíril do celého sveta. No viete, kde sa objavil prvý betlehem a kedy sa tento zvyk dostal na územie Slovenska?
Prvý živý betlehem svätého Františka
História betlehemov sa začína v roku 1223 v talianskom mestečku Greccio. V tom čase taliansky šľachtic Giovanni di Velita pozval budúceho svätca, František z Assisi, aby strávil sviatky na jeho panstve. Tento zakladateľ rádu františkánov (rád menších bratov) túžil sprostredkovať tajomstvo Kristovho narodenia obyčajným ľuďom, ktorí si nemohli dovoliť putovať do skutočného Betlehema. Chcel urobiť niečo výnimočné – ukázať ľuďom tajomstvo Vianoc spôsobom, aký doteraz nepoznali.
Rozhodol sa teda stvárniť výjav Ježišovho narodenia v malej jaskyni na vrchole skalnatého kopca, miesto upravil ako kaplnku. Pripravil scénu narodenia Ježiška. Nejde o sochy či obrazy, ale o skutočnú scénu pripomínajúcu narodenie Ježiša, takzvaný živý betlehem. Jaskyňa je tichá, pokojná a jej atmosféra pripomína prostotu betlehemskej maštale. František nechá priniesť seno, ktoré rozprestrú na zem. Uprostred jaskyne je pripravená jednoduchá drevená kolíska – miesto, ktoré symbolizuje jasle, kde bol podľa Biblie položený Ježiš. No to nestačí. František chce, aby bol betlehem živý, takže do jaskyne privedú aj zvieratá. Prichádza osol, ktorý symbolizuje pokoru a trpezlivosť, a vôl, ktorý pripomína silu a vernosť. Tieto zvieratá sú v biblickom príbehu často spomínané ako svedkovia Ježišovho narodenia.
František tiež zabezpečí, aby sa na scéne nachádzali ľudské postavy. Nechce, aby boli vyrezané z dreva či kameňa. Namiesto toho do rolí Jozefa a Márie obsadí dvoch skutočných ľudí – miestnych obyvateľov. Hoci bábätko Ježiša nepredstavuje skutočné dieťa, prítomná je aspoň bábika, ktorá leží v kolíske na sene. Tento jednoduchý obraz má ľuďom ukázať, v akých podmienkach prišiel Spasiteľ na svet.
Keď je všetko pripravené, František rozosiela pozvanie ľuďom z Greccia a okolitých dedín. Nezáleží na tom, či sú bohatí alebo chudobní, všetci sú vítaní. Správa sa rýchlo rozšírila a ľudia boli zvedaví: čo to ten František pripravil? V noci na Štedrý deň sa zástupy ľudí schádzajú pri jaskyni. Prichádzajú s lampášmi a pochodňami, osvetľujúc tmavé lesné chodníky. Ich očakávanie narastá, lebo nikto presne nevie, čo ich čaká. A keď vojdú do jaskyne, ich srdcia sú naplnené úžasom. Vidia tam prostú, ale krásnu scénu – Mária a Jozef stoja pri kolíske, v ktorej leží malý Ježiš. Okolo nich pokojne stoja vôl a osol, jemne pofukujúc teplý vzduch na bábätko.
Vrcholom celej noci je svätá omša, ktorú slúži sám svätý František. Jaskyňu napĺňa spev a modlitby. František prednáša kázanie, v ktorom hovorí o pokore, láske a Božom dare ľudstvu. Jeho slová dojímajú prítomných k slzám. František hovorí o tom, ako sa Všemohúci Boh rozhodol narodiť ako chudobné dieťa v maštali, aby ukázal svetu, že pravé bohatstvo spočíva v láske a pokore. František počas omše požehná betlehem, čím symbolicky pripomína, že táto scéna nie je len divadelnou hrou, ale hlbokou oslavou Božej prítomnosti na zemi.
Rozšírenie tradície do Európy
Tento jedinečný zážitok sa hlboko vryl do pamäte ľudí. Po Františkovej smrti v roku 1226 jeho spolubratia pokračovali v stavbe betlehemov a táto tradícia sa začala šíriť do ďalších františkánskych kláštorov v Taliansku. Významným medzníkom vo vývoji betlehemov bol rok 1289, keď sochár Arnolfo di Cambio vytvoril pre Baziliku Santa Maria Maggiore v Ríme prvý veľký betlehem s pohyblivými postavami. Tento betlehem mal už realistickejší vzhľad, čo umocňovalo emocioný zážitok veriacich.
Azda najznámejším betlehemom sa stal ten z Neapola (presepe napoletano), ktorý je vyrobený z farebnej terakoty. Okrem svätej rodiny obsahuje mudrcov, zvieratá, pastierov a dokonca aj remeselníkov pri práci. Neapolské betlehemy dodnes ohurujú detailmi a bohatstvom scén, čo z nich robí skutočné umelecké diela.
Táto jednoduchá scéna narodenia sa stala symbolom Vianoc po celom svete. Mnohé rodiny si dnes stavajú vlastné betlehemy doma, čím pripomínajú posolstvo, ktoré chcel svätý František odovzdať – aby ľudia nezabúdali na skromnosť, lásku a pokoru.
Kedy sa objavili prvé jasličky na území Slovenska?
Tradícia betlehemov sa dostala na územie Slovenska prostredníctvom františkánskych kláštorov, ktoré patrili medzi prvé rehole v našej krajine. Najstarší doložený betlehem na území Slovenska pochádza zo 17. storočia a bol vytvorený práve v prostredí františkánskych kláštorov. Františkáni prenášali tento zvyk aj do miest a obcí, čo prispelo k jeho šíreniu medzi bežných ľudí.
V 18. a 19. storočí sa betlehemy začali objavovať aj v domácnostiach. Ručne vyrezávané drevené jasličky, ktoré mohli byť jednoduché alebo bohato zdobené, sa stali súčasťou vianočných tradícií. Zvlášť známe sú betlehemy z oblasti Oravy, Liptova a Spiša, kde sa udržali tradície rezbárstva.
Jedným z najvýznamnejších je Slovenský betlehem v Rajeckej Lesnej, ktorý vytvoril rezbár Jozef Pekara. Toto monumentálne dielo, na ktorom pracoval 15 rokov, bolo sprístupnené verejnosti v roku 1995. Betlehem je 8,5 metra dlhý, 2,5 metra široký a 3 metre vysoký, obsahuje približne 300 postáv, z ktorých sa polovica pohybuje. Zobrazuje nielen scénu Kristovho narodenia, ale aj dejiny slovenského národa, tradičné remeslá a významné pamiatky.
Ďalším pozoruhodným dielom je pohyblivý betlehem v Terchovej, nachádzajúci sa v predsieni kostola sv. Cyrila a Metoda. Tento betlehem je považovaný za najstarší vyrezávaný drevený pohyblivý betlehem na Slovensku.
V Banskej Štiavnici sa nachádza ďalší drevený pohyblivý betlehem, ktorý patrí medzi najkrajšie a najväčšie na Slovensku.
Tieto betlehemy nielenže zachovávajú tradíciu, ale aj prezentujú bohatú históriu a kultúru Slovenska prostredníctvom umeleckého spracovania scén Kristovho narodenia a života slovenského ľudu.
Netradičné betlehemy
Betlehemy sa po stáročia vytvárajú z rôznych materiálov, pričom mnohí umelci a remeselníci využívajú svoju kreativitu na tvorbu netradičných a zaujímavých diel. Existujú miniatúrne betlehemy vytvorené z rybích kostí predstavujú precíznu a detailnú prácu, kde sú postavičky vyrezávané do najmenších fragmentov kostí. Z ďalších netradičných jasličiek možno vymenovať betlehem z jadierok ovocných plodov, betlehem z banánových šupiek, betlehem z kukuričného šúpolia a dokonca betlehem zo škrupiniek pistácií! Ľudskej fantázii sa medze veru nekladú.
A čo je najúžasnejšie – po tieto betlehemy nemusíme chodiť ďaleko, sú u nás na Slovensku! Sú totiž dielom Jozefa Práznovského zo Žiliny a aktuálne sú vystavené Kysuckým múzeom na výstave „Betlehemy ako ich nepoznáme“ v priestoroch renesančného kaštieľa v Radoli. Výstava je prístupná do 26. januára 2026
Autor: Marek Kurta
