Za svojím cieľom si treba ísť, a kto rád píše, nech nikdy nezúfa. Náhoda a vytrvalosť totiž často zohrávajú rovnako dôležitú úlohu ako talent. Máloktorý slávny spisovateľ sa stretol hneď na začiatku s pochopením či úspechom. Príbehy ich odmietnutí sú dnes legendárne – a niekedy dokonca aj zábavné.
Najznámejším príkladom je J.K. Rowlingová. Jej Harryho Pottera pôvodne odmietlo 12 vydavateľstiev. Dôvod? Príliš dlhé a údajne nezaujímavé. Rowlingová sa v tom čase, v rokoch 1995-1996, cítila ako stroskotanec, žila na sociálnej podpore a písala v kaviarňach, pretože si doma nemohla dovoliť kúriť. Osud jej knihy sa zmenil vďaka osemročnému dievčatku – dcére riaditeľa vydavateľstva Bloomsbury. Tá po prečítaní prvej kapitoly donútila otca, aby ju vydal, pretože vraj „nikdy nič lepšie nečítala“. Osud Rowlingovej sa tak zázračne otočil – dnes sa radí medzi najbohatších ľudí sveta, pričom jej čistý majetok sa podľa odhadov pohybuje na úrovni približne 1 miliardy dolárov.
Podobne trpké začiatky mal aj kráľ hororu Stephen King. Jeho prvé tri knihy všetky vydavateľstvá odmietli bez mihnutia oka, nikto nemal záujem. Potom začal písať Carrie, ale aj tu mal pocit, že je to na nič, a rukopis zahodil. Ako spomínal: „Mal som pocit, že som napísal najväčší prepadák na svete.“ Ešte že sa do odpadkov pozrela jeho manželka Tabitha. Tá si prečítala nedokončené dielo a manžela potom posmelila: „Toto musíš dokončiť!“ King dielo dopísal, no keď ho chcel vydať, opäť ho odmietlo tridsať vydavateľstiev, až sa mu ozvalo vydavateľstvo Doubleday, ktoré bolo ochotné za odmenu 2500 dolárov knihu vydať. Po knihe sa tak zaprášilo, že ju nestačili tlačiť a do konca roka sa jej po celej Amerike predalo cez milión kusov. Dnes je King megaúspešným autorom, podľa ktorého predlohy sa natočilo nespočetne hollywoodskych trhákov. Predal celkom cez 350 miliónov kusov svojich diel a majetok presahuje hodnotu 500 miliónov dolárov.
Zaujímavá je aj historka Jacka Londona. Ten od mladosti uvažoval o tom, že sa stane úspešným spisovateľom. Žiaľ, nenarodil sa do prostredia, ktoré mu umožňovalo ľahko si plniť svoje sny. Jeho rodina bola chudobná a negramotná a on sám bol nútený školu opustiť už v desiatich rokoch. Nevzdal sa však svojho sna stať sa veľkým spisovateľom. Čítal knihy vždy, keď mohol. Ak by si ich nemohol dovoliť, požičiaval by si ich z verejnej knižnice alebo od svojich priateľov. A skúšal písať. Neustále posielal vydavateľom svoje rukopisy, no tí ich zakaždým odmietli. Napísali mu: „Nie je to dosť dobré“. London, uvedomujúc si, že vo veku 24 rokov a bez vzdelania svoj jazyk stále len cibrí, im na to odpísal: „Možno to raz dobré bude.“ Sám však v sebe mal isté pochybnosti.
Potom sa jedného dňa prechádzal okolo skalného lomu a všimol si robotníka, ktorý sa pokúšal rozbiť kameň. S každým úderom kladiva lietali iskry, ale skala zostávala neporušená. London chvíľu pozoroval, ako sa muž opakovane snaží, no výsledok nebol viditeľný. Zdalo sa, že jeho námaha je úplne márna. Lenže robotník sa nevzdával. Jeho ruky sa možno triasli únavou, no pokračoval ďalej. A potom, pri 32. údere, kameň s rachotom pukol na dve časti. London zostal stáť v nemom úžase. Ten okamih ho zasiahol hlbšie, než by čakal. Uvedomil si, že každý jednotlivý úder, aj keď sa zdalo, že neprináša nič, v skutočnosti oslaboval kameň. Práca robotníka nebola márna – každý úder ho priviedol bližšie k cieľu. London, ktorý sa dovtedy cítil frustrovaný neustálymi odmietnutiami svojich rukopisov, si uvedomil, že aj jeho písanie je ako tie údery kladivom. Aj keď vydavatelia jeho diela vracali bez akejkoľvek nádeje, každá zamietnutá kniha bola krokom k tomu, aby sa zlepšil. S novým odhodlaním začal vnímať svoje písanie ako postupnú prácu na „rozbití skaly“ – zdokonaľoval kapitoly, vytváral silnejšie postavy a písal stále lepšie príbehy.
A potom to prišlo. Koncom roku 1900 London konečne dosiahol úspech, po ktorom tak dlho túžil. Jeho kniha Syn vlka získala uznanie doma aj v zahraničí. Londona táto skúsenosť utvrdila v tom, že vytrvalosť a odhodlanie dokážu prelomiť aj najtvrdšie prekážky. Počas svojho života vydal viac ako 50 diel a stal sa jedným z najvýznamnejších autorov svojej doby.
Príkladom toho, ako sa netreba nechať odradiť je aj Margaret Mitchellová. Autorka klasiky Juh proti Severu bola odmietnutá 38-krát! Vydavateľ, ktorý jej knihu nakoniec vydal, si však na nej postavil celú kariéru – predalo sa totiž vyše 30 miliónov kópií. Podobne bol na tom aj Dan Brown, autor Da Vinciho kódu, ktorý tiež čelil drsným reakciám. Jeden vydavateľ mu napísal: „To je tak hrozne napísané, že to ani horšie nejde.“ Dan Brown následne vylepšil rukopis a vydal bestseller, ktorý dodnes predal cez 200 miliónov výtlačkov.
Podobných príbehov by sme našli mnoho:
- Alex Haley písal osem rokov a dostal 200 po sebe nasledujúcich odmietnutí. Jeho román „Roots“ sa však stal vydavateľskou senzáciou a nakoniec získal aj Pulitzerovu cenu v roku 1977. Z Románu sa už dvakrát natočil úspešný seriál.
- Slávna Agatha Christie hľadala vydavateľa celých 5 rokov. Výsledok? Cez dva miliardy predaných kníh celkovo.
- „Nemám ani najmenšiu predstavu, čo sa ten muž snaží povedať. Zrejme autor zamýšľa, aby to bolo vtipné,“ povedal vydavateľ o románe Josepha Hellera Hlava XXII. Tento román údajne dostal svoje meno preto, že ho prijalo až 22. vydavateľstvo. Predalo sa z neho viac ako 10 miliónov výtlačkov.
- Odmietnutá poprednými vydavateľstvami, 21-ročná Mary Shelley nakoniec našla malé vydavateľstvo, ktoré publikovalo jej Frankensteina, ale za 13 rokov sa nepredalo viac ako 500 kusov. Až ústným podaním vzrástla popularita a kombinácia tejto publicity s jedným z najlepších štýlov písania v žánri rýchlo katapultovala dielo na elitné priečky v predajnosti.
- Thor Heyerdahl veril v jeho „Kon-Tiki“ aj po 20 odmietnutiach vydavateľmi. Prijatie 21. vydavateľom viedlo k tržbám 20 miliónov.
- Nezlomený rokmi odmietania, C.S. Lewis nakoniec získal vydavateľskú zmluvu, ktorá umožnila jeho sérii Kroniky Narnie predať viac ako 100 miliónov výtlačkov. Boli preložené do 47 jazykov.
Je to teda naozaj tak. Vydavateľstvá sú ako detektívi, čo občas prehliadnu poklad priamo pred nosom. Našťastie, život je plný náhod, ktoré môžu zmeniť všetko. Pre každého spisovateľa to môže byť príležitosť, a kto vytrvá, ten sa raz možno dočká svojej šance. Takže: Ak sa vás svet rozhodne ignorovať, nezúfajte. Možno to stačí len zahodiť – a potom vybrať z odpadkového koša. 😊😉
Autor: Marek Kurta
