Bratislava 24. decembra (TASR) – Viac ako dve miliardy kresťanov v rôznych častiach sveta začínajú v piatok sláviť Vianoce. V predvečer veľkého sviatku – Narodenia Pána (25. 12.) – si pripomínajú narodenie Ježiša ako chudobného dieťaťa v Betleheme, jeho vstup do dejín ľudstva, ktorému priniesol spásu.

      Mnohé kresťanské rodiny na Slovensku dodržiavajú na Štedrý deň pôst ako vyjadrenie pokory a úcty malému Ježiškovi, ktorý prišiel na svet. Slávnostná štedrovečerná večera, ktorej súčasťou bývajú oblátky s medom, diétna polievka a ryba, symbolizuje jednotu rodiny. A tá by sa pri spoločnom stole mala stretávať celý nasledujúci rok.

      Katolíci slávia v piatok popoludní a večer vigíliu sviatku Narodenia Pána. Neodmysliteľnou súčasťou Štedrého večera v rímskokatolíckych kostoloch sú polnočné omše. Spievajú sa počas nich slovenské koledy a vianočné piesne vrátane svetoznámej rakúskej melódie Tichá noc, svätá noc…, ktorú skomponoval v roku 1818 organista Franz Xaver Gruber v malej rakúskej dedinke. Na mnohých miestach sa konajú aj tzv. skoršie „polnočné omše“, napríklad už o 22.00 h, na ktorých sa zúčastňujú rodiny s deťmi a starší ľudia. V kostoloch a domácnostiach veriacich nechýbajú betlehemy a vyzdobené a rozžiarené vianočné stromčeky.

      Tohtoročné slávenie Vianoc poznačila podobne ako vlani pandémia nového koronavírusu. Počas konania bohoslužieb musí byť obmedzená kapacita v kostoloch.  

      V gréckokatolíckej cirkvi sa nekonajú polnočné omše, ale slávi sa v neskorších večerných hodinách Veľké povečerie (asi o 22.00 h). V evanjelických chrámoch sú na Štedrý deň popoludní a večer slávnostné štedrovečerné služby Božie.

      Slávnostné bohoslužby sa konajú aj v reformovanej kresťanskej cirkvi a iných kresťanských chrámoch.

      Pravoslávni veriaci na Slovensku, ktorí sa riadia juliánskym kalendárom, budú sláviť Štedrý deň a Štedrý večer 6. januára.

Vianočné sviatky sú aj v gréckokatolíckej cirkvi jedným z najväčších sviatkov 

      Bratislava 24. decembra (TASR) – Narodenie Ježiša Krista, cirkevnoslovansky Roždestvo Isusa Christa, patrí aj v gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku medzi najväčšie sviatky liturgického roka. Sviatku Narodenia predchádzal v cirkvi 40-dňový pôst, nazývaný Filipovka. Je to liturgické obdobie podobné adventu v latinskej cirkvi, má však viac pôstny charakter.

      Tohtoročné slávenie Vianoc, podobne ako vlani, poznačilo ochorenie COVID-19. Počas konania bohoslužieb sa musí obmedziť kapacita v kostoloch.

      Väčšina gréckokatolíckych farností na Slovensku slávi Vianoce podľa tzv. nového, t. j. gregoriánskeho kalendára. V tento deň (24. 12.) sa v chrámoch v ranných hodinách slúžia kráľovské hodinky (cárske časy). Počas tejto bohoslužby sa čítajú žalmy a časti zo Starého a Nového zákona, ktoré predpovedali alebo ohlasovali Kristovo narodenie. Názov „kráľovské“ pochádza zo skutočnosti, že na tejto bohoslužbe sa voľakedy v Byzancii zúčastňoval cisár so svojím dvorom.

      Poobede (okolo 16.00 h) sa potom slávi veľká večiereň s liturgiou sv. Bazila Veľkého s ôsmimi čítaniami zo Starého zákona, ktoré sa vzťahujú k sviatku Narodenia.

      Na Štedrý deň, nazývaný Navečerie Roždestva, zachovávajú gréckokatolíci prísny pôst až do večera. Štedrovečerná večera sa začína zvyčajne modlitbou a vianočnými želaniami, ktoré obvykle prednesie otec – hlava rodiny. Podávajú sa rôzne jedlá, podľa zvykov v jednotlivých regiónoch Slovenska: med, cesnak, hubová polievka nazývaná mačanka, kapustnica, hrach, fazuľa, bobaľky (opekance s makom), ryba, varená pšenica s medom a iné. 

      Po sviatočnej štedrej večeri sa gréckokatolíci zhromažďujú vo svojich chrámoch na Veľkom povečerí (slávi sa neskoro večer, okolo 21.00 – 22.00 h). Ústredným hymnom tohto liturgického slávenia je spev z proroka Izaiáša: „S nami Boh, čujte všetky národy a kajajte sa, lebo s nami Boh!

      V gréckokatolíckych chrámoch sa na rozdiel od rímskokatolíckej cirkvi neslúži polnočná sv. liturgia, ale spomínané tzv. Veľké povečerie. Slávnostná svätá liturgia sa slávi až na samotný sviatok Narodenia Pána – 25. decembra predpoludním.

      Deň po sviatku Narodenia Pána, 26. decembra, slávia gréckokatolíci Zhromaždenie (Zbor) k presvätej Bohorodičke. Sviatok svätého prvomučeníka Štefana slávia na rozdiel od