Bratislava 15. októbra (TASR) – Hnutie Sme rodina stiahne svoj podpis z novely zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorá má zabezpečiť prevod štátnych pozemkov v národných parkoch pod ochranárov. Uviedol to predseda Národnej rady SR Boris Kollár (Sme rodina) na tlačovej konferencii.

Dôvodom stiahnutia podpisu je podľa Kollára to, že počúvali hlasy v regiónoch. Dôsledkom reformy tak ľudia môžu stratiť prácu. Novela by sa mala prijať až potom, ako v národných parkoch bude urobená zonácia, tvrdí Kollár.

Ministerstvo životného prostredia uviedlo, že reforma sa bude týkať 300.000 hektárov pozemku. Podľa Kollára sa to však dotkne 660.000 hektárov štátnych pozemkov s presahom na 1,2 milióna hektárov, a to aj na súkromné pozemky. „Nehovoríme nie, ale v tejto forme novelu nepodporíme,“ poznamenal.

Igor Viszlai zo Slovenskej lesníckej komory navrhol, aby reforma národných parkov prešla riadnym vládnym návrhom a nie poslaneckým. Musí podľa neho prebehnúť riadne pripomienkové konanie.

Novela sa má dotknúť aj približne 900 poľovných revírov, čo je nadpolovičná väčšina, poukazuje Rudolf Huliak zo Slovenskej poľovníckej komory. „Škody spôsobené v národnom hospodárstve touto voľne žijúcou zverou, na ktorú prestane byť vyvíjaný poľovnícky tlak, budú nedozerné,“ tvrdí.

Kollár zároveň odporučil predkladateľovi návrhu, poslancovi Jaromírovi Šíblovi (OĽANO), aby novelu stiahol, presunul o pár mesiacov a prepracoval ju. „Prijmeme taký návrh zákona, ktorý bude vyhovovať všetkým, nebude ničiť prírodu a ani ľudské životy v tej prírode,“ povedal Kollár.

Predseda parlamentného výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Jaroslav Karahuta (Sme rodina) v piatok doobeda pre TASR povedal, že k reforme očakával pozmeňujúci návrh od envirorezortu, ktorý by zadefinoval, ako sa pozemky presunú. Kritizoval aj pracovnú skupinu k reforme, ktorá sa podľa neho ani raz nestretla.

Spolupredkladateľka reformy a poslankyňa NR SR Anna Zemanová (SaS) pre TASR reagovala, že ak má Karahuta pozmeňujúci návrh, mal by ho predložiť. Zatiaľ od neho nič neeviduje. Zemanová na predloženej novele nepotrebuje niečo meniť.

Šíbl nevidí dôvod na stiahnutie novely z rokovania parlamentu. Nebráni sa pozmeňujúcim návrhom, ktoré reformu vylepšia a špecifikujú. Pripomenul, že reforma prešla aj klasickým medzirezortným pripomienkovým konaním. V tom procese podľa neho neboli vznesené žiadne zásadné pripomienky, ktoré by novelu spochybnili. Reforma národných parkov je aj v programovom vyhlásení vlády. „Logicky by sme očakávali od koaličných partnerov, že ak majú konkrétne výhrady k takto naformulovanej novele, tak ich budú komunikovať s nami,“ podotkol Šíbl.

Táto novela zákona nijako nerieši zonácie národných parkov, ktoré v súčasnosti prebiehajú podľa platnej legislatívy. Poslanec poukazuje, že štát nejde reformou obmedzovať hospodársku činnosť v národných parkoch. Obmedzenie ťažby sa môže diať napríklad až v procese zonácie. Vtedy si však vlastník pozemku bude môcť podľa zákona požiadať o finančnú náhradu za obmedzenie ťažby dreva a štát mu ju vyplatí, vysvetlil Šíbl.

O novele zákona o ochrane prírody by sa malo rokovať na najbližšej schôdzi parlamentu, ktorá sa začne na budúci týždeň.

Predseda Národnej rady (NR) SR Boris Kollár (Sme rodina) sa ospravedlní vyšetrovateľovi Jánovi Čurillovi, až keď bude úplne zbavený obvinenia. Uviedol to na piatkovej tlačovej konferencii v reakcii na žalobu, ktorú mal naňho vyšetrovateľ podať pre výroky o „čurillovskej mafii“.

„Pán vyšetrovateľ Čurilla je stále trestne stíhaný. Pokiaľ mu bude zrušené stíhanie generálnym prokurátorom alebo rozhodne súd, ktorý povie, že trestný čin nenaplnil, potom sa k tomu postavím čelom a pánovi Čurillovi sa ospravedlním. Dovtedy nemám dôvod to urobiť,“ skonštatoval Kollár. Podotkol, že Čurilla zrejme nemá rovnaký meter, keďže mu neprekážali výroky iných osôb. Kollár preto verí, že vo svojom profesijnom živote má iný prístup a k porušeniam zákona pristupuje u každého rovnako.

Portál aktuality.sk informoval, že vyšetrovateľ Čurilla mal na Kollára podať žalobu na ochranu osobnosti. Má v nej žiadať verejné ospravedlnenie a odškodné 100.000 eur. Žaloba mala byť reakciou na výroky Kollára po zadržaní a obvinení štyroch vyšetrovateľov Národnej kriminálnej agentúry, medzi ktorými bol aj Čurilla.