Uvedomujem si, že  ten náš život a svet nie je vôbec predvídateľný a ani bezpečný. Mnohí sme to  zažili aj počas pandémie COVID 19, ale teraz vidíme, že strach o život začíname vnímať aj počas vojenského konfliktu na Ukrajine.

Ak nám chýba  pocit bezpečia a absentuje bazálna istota z toho jednoznačne  pramenia naše úzkosti.

Rusko – Ukrajinský problém prestáva byť podľa môjho názoru Rusko – Ukrajinským problémom, pretože už dnes ovplyvňuje naše životy viac, než by sme chceli a potrebovali.

Keď tak nahlas rozmýšľam nad vojenskými konfliktami vychádza mi to tak , že jednoducho sa nájde propagandistický dôvod, pre ktorý sa ospravedlní začatie útoku.

Dôvod môže byť reálny, falošný, fiktívny, vymyslený či domnelý.

Než ľudia zistia  či dôvod na útok bol oprávnený, môže byť  vojna v plnom prúde a niekedy je už aj po nej.

Vojna prináša nielen ničenie, zabíjanie, násilie, rozvrat ekonomiky, životného prostredia, potláčanie ľudských práv a ďalšie negatívne prejavy, ako mučenie, rabovanie, či iné deviantné prejavy zlyhania ľudského rozumu.

Vychádza mi to tak aj v súčasnom vojnovom konflikte, že omnoho ťažšou úlohou pre ľudstvo sa tu stáva udržanie, či znovuvybudovanie mierového stavu, než riešenie rôznorodých konfliktov prostredníctvom násilia a vojnového besnenia.

A k tomu ešte aj Informačná vojna, ktorá nás demoralizuje, polarizuje a rozoštváva nás. Informačná vojna sa prelieva do fyzického sveta, ľudia sú zmätení v tom, čo je skutočná hrozba.

Ku všetkej úcte si kladiem otázku, či má Európa a v podstate celý  svet charizmatického politika, ktorý by bol všeobecnou autoritou.

Riešenie vidím v tom, že vlády sveta si  musia zvoliť politiku mieru, humanizmu a ľudských práv namiesto vojny a ľudského utrpenia.

Identifikujem sa jednoznačne s názorom, že teraz je viac než kedykoľvek potrebné vodcovstvo, ktoré nás zavedie preč od strachu a bude pestovať väčšie presvedčenie o vnútornej dobrote a duchaplnosti ľudstva.

Cieľom musí byť  mier ako výsledok dlhodobého rozvoja humanizmu, lásky a ľudskej kultúry, zároveň s predpokladom, že vojna bude prekonaná civilizačným vývojom.

Mier je vzácny. Je potrebné ho živiť, udržiavať, brániť. Žiaľ, z pozície, v akej sme, je potrebné ďalej normálne žiť a pracovať, zachovať si otvorenú myseľ a čistú myseľ, vieru a nádej.

Mám obavu, že mier na Ukrajine asi  ešte  dlho nebude. Závisí aj od toho, ako chápeme mier.

Mier v  duši, mier  vo verejnom prostredí, mier v medziľudských vzťahoch, mier ako neprítomnosť  vojny, násilia.

Prajem Ukrajine  a celému svetu mier vo všetkých významoch toho slávneho slova .

Dušan Piršel