Do druhého kola volieb prezidenta Českej republiky postúpia Andrej Babiš a Petr Pavel. Čo možno vlastne povedať o doterajšom zápolení o post českej hlavy štátu?

Keďže zo stredoeurópskej (ale vlastne už aj celkovo zo západnej) politiky už dávnejšie akosi vymizlo delenie na pravicových a ľavicových kandidátov, možno aj aktuálne voľby označiť skôr za zápas medzi globalistickým a antiglobalistickým (vlasteneckým) pohľadom na svet. Globalistickú stranu reprezentovali v tomto západe generál Petr Pavel a Danuše Nerudová, pričom ešte môžeme spomenúť aj preferenčne slabšieho kandidáta Pavla Fischera. Na druhej strane pomyselnej barikády stáli bývalý premiér Andrej Babiš a kandidát SPD Jaroslav Bašta.

Česko tentokrát predišlo scenáru, keď by do druhého kola prezidentských volieb postúpili dvaja kandidáti z toho istého tábora. Taký príklad poznáme aj zo Slovenska, keď sa v roku 2004 v druhom kole spolu ocitli Vladimír Mečiar a Ivan Gašparovič ako zástupcovia pronárodného smeru. Ale v čerstvejšej pamäti máme určite skôr voľby z roku 2019, kedy proti sebe stáli dvaja zástupcovia globalizmu – Zuzana Čaputová a Maroš Šefčovič.

Druhé kolo českých prezidentských volieb teda môžeme istým spôsobom označiť za zmysluplné, keďže budú proti sebe stáť zástupcovia odlišných ideológií a svetonázorov – čo by istotne nebol ten prípad, keby postúpili Petr Pavel spolu s Danušou Nerudovou.

Pravdaže, Andrej Babiš nie je žiadnym prototypom vlastenca či vlasteneckého kandidáta. Je to človek, ktorého správanie a politika sú do veľkej miery určované biznisovými záujmami, keďže je známy ako zakladateľ koncernu Agrofert. Nedávno pražský mestský súd vyniesol rozsudok v prípade kauzy Čapí hnízdo, kde bol obžalovaný práve Babiš spoločne so svojou niekdajšou poradkyňou Janou Nagyovou. Oslobodzujúci, hoci zatiaľ neprávoplatný rozsudok je možné považovať za prospešný pre finálnu fázu Babišovej kampane.

Hoci je Babiš v prvom rade tvrdým biznismenom, na rozdiel od generála Pavla či bývalej rektorky Nerudovej by sa od neho dalo očakávať, že v prípade svojho zvolenia na post prezidenta by prejavoval aj autonómne postoje. Jeden z jeho autentických a autonómnych postojov sa týka takej dôležitej otázky ako je česká mena – Babiš je totiž známy ako obhajca českej koruny a odporca vstupu do eurozóny.

Počas volebnej kampane sme mohli sledovať aj púť Jaroslava Baštu, ktorého je možné – na rozdiel od Andreja Babiša – označiť za autentického vlastenca, navyše so skúsenosťami s odporom voči komunistickému režimu, kvôli čomu Bašta nejaký čas strávil aj vo väzení. Bašta je zároveň známy ako signatár Charty 77. Oproti nemu sa vo voľbách o post hlavy štátu uchádzali aj kandidáti, ktorí boli v minulosti členmi KSČ – a tu hovorím práve o Petrovi Pavlovi a Andrejovi Babišovi, ktorým sa podarilo postúpiť do druhého kola.

Bašta však rozhodne nestaval len na svojom impozantnom životnom príbehu. V kampani bol charakteristický radikálnou vlasteneckou rétorikou – tak v otázke energetiky, kde presadzoval vyvážanie len prebytkov elektrickej energie a ponechanie zvyšku pre potreby Česka a jeho obyvateľov, ako aj jasný mierový postoj v prípade vojny na Ukrajine. Tu treba poznamenať, že viacerí kandidáti sa prejavovali razantnou proukrajinskou (a teda vlastne proamerickou) rétorikou.

Bašta však nakoniec do druhého kola nepostúpil. Možno len špekulovať, či za to môže aj jeho prísľub o tom, že by odvolal vládu Petra Fialu, čo je z hľadiska ústavy sporné.

Jedno je isté. V týchto voľbách nepostačilo a ani naďalej nebude stačiť len časté vyhranenie sa českých liberálnych politikov zhrnuté v pojme „Anti-Babiš“. Ak chce Petr Pavel pomýšľať na víťazstvo, musí predstaviť svoje vlastné osobnostné kvality. 

Teraz už môžeme konštatovať, že jeho súperke Danuši Nerudovej sa to nepodarilo. Možno to zrejme pripočítať tak jej prázdnemu a frázovitému vyjadrovaniu, ako aj kauze pochybne získaných titulov na Mendelovej univerzite, kde bola dotyčná kandidátka rektorkou. Nerudovej nepomohlo ani odstúpenie odborárskeho bosa Josefa Středulu v jej prospech – čo samé o sebe pôsobilo zvláštne, keďže od tohto typu kandidáta by sa dala očakávať skôr podpora kandidáta s výrazným sociálnym cítením, čo Danuše Nerudová určite nie je.

Momentálne je možné povedať, že v pozícii favorita volieb je skôr Andrej Babiš, ktorému stačí byť takzvane „sám sebou“, aby získal hlasy. Petr Pavel do týchto volieb pochopiteľne nešiel s tým, že bude autentický a „svoj“, ale s tým, že bude čo najenergickejšie presadzovať globalistickú agendu.

Dá sa už teraz poznamenať, že Česi sa ukázali ako väčšmi kriticky mysliaci národ, keď už v prvom kole odmietli svoju verziu Zuzany Čaputovej? Počkajme si radšej ešte na výsledky druhého kola, kedy sa nakoniec možno ukáže, že Česko až také výrazne odlišné od slovenského politického diania a uvažovania nie je!

Ladislav Kováčik