BRATISLAVA 16. februára (SITA) – Ústavný súd je pri rozhodovaní o pozastavení účinnosti zákonov zdržanlivý. Za dve dekády vyhovel 25 návrhom zo 105 podaným. Pre agentúru SITA to uviedol ústavný právnik Vincent Bujňák. „V rokoch 2001 až 2011, teda za prvých desať rokov od získania tejto právomoci, vyhovel z 32 takýchto návrhov len v ôsmich prípadoch. V druhom desaťročí, teda od roku 2012 do roku 2021, mu bolo predložených 73 návrhov na pozastavenie účinnosti a súd vyhovel 17,“ poukázal. O návrhu rozhoduje plénum Ústavného súdu, teda všetci jeho sudcovia. Ak Ústavný súd prijme návrh na ďalšie konanie, môže pozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva a slobody, hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok. „Príkladom z nedávnej minulosti je pozastavenie účinnosti ustanovenia Zákonníka práce, ktoré by umožňovalo zamestnávateľom dať zamestnancovi výpoveď, ak tento dovŕši 65 rokov veku a vek určený na nárok na starobný dôchodok. Toto ustanovenie malo byť účinné od 1. januára 2022, ústavný súd rozhodol o pozastavení účinnosti 15. decembra 2021 a jeho uznesenie bolo v zbierke zákonov publikované 29. decembra 2021,“ poukázal Bujňák.

Prezidentka Zuzana Čaputová podpísala novelu Trestného zákona a podá návrh na Ústavný súd SR na preskúmanie tejto novely. Zároveň podáva návrh na pozastavenie jej účinnosti, kým súd o jej návrhu nerozhodne. Oznámila to dnes v Prezidentskom paláci. Čaputová povedala, že novelu musela napísať, aj keď s ňou nesúhlasí, a to preto, aby mal Ústavný súd SR dostatočný časový priestor na rozhodnutie. Ak by použila prezidentské veto, koalícia by ho mohla prelomiť a novela by stihla nadobudnúť účinnosť už od 15. marca.

Bujňák uviedol, že ústava hlave štátu neprikazuje, aby pred podaním návrhu ústavnému súdu využila právo veta. Pripomína paralelu zo zahraničia, keď český prezident v roku 2002 nesúhlasil so zákonom týkajúcim sa súdov a sudcov. „Zákon mal veľkú podporu parlamentu a bolo zrejmé, že prezidentove veto bude prelomené. Prezident preto zákon podpísal, aby nezdržiaval jeho vyhlásenie a aby mohol Ústavnému súdu podať návrh čo najskôr. Ústavný súd neskôr jeho návrhu vyhovel,“ poukázal ústavný právnik. Dodal, že sa vyskytol aj prípad z roku 2020, keď skupina poslancov napadla právny predpis niekoľko dní pred jeho vyhlásením v zbierke zákonov. Po jeho vyhlásení bolo podanie skupiny poslancov doplnené. Ústavný súd takýto postup akceptoval.

Rozhodnutie hlavy štátu podpísať schválený zákon podľa Bujňáka znamená, že nič nebráni jeho vyhláseniu v zbierke zákonov. Podľa rokovacieho poriadku Národnej rady SR zašle predseda parlamentu zákon najneskôr do 21 dní od jeho schválenia na vyhlásenie v zbierke zákonov. „Zákon o tvorbe právnych predpisov uvádza, že ministerstvo spravodlivosti ako vydavateľ zbierky zákonov dbá na to, aby boli právne predpisy vyhlásené v zbierke zákonov do 15 dní od predloženia žiadosti o vyhlásenie. Všetky tieto lehoty sú poriadkové, čo znamená, že právny poriadok s ich uplynutím nespája právne následky,“ povedal.

Bujňák zároveň upozornil na ďalšiu právnu normu zo zákona o tvorbe právnych predpisov. Tá uvádza, že pri tvorbe, schvaľovaní a vyhlasovaní právnych predpisov sa dbá na to, aby medzi vyhlásením právneho predpisu v zbierke zákonov a dňom nadobudnutia jeho účinnosti uplynulo najmenej 15 dní. „Ide o tzv. legisvakačnú dobu, ktorá slúži na to, aby sa adresáti novej právnej úpravy mohli oboznámiť so svojimi právami a povinnosťami a vedeli sa na ne pripraviť. Nulová alebo extrémne krátka legisvakačná doba sa tak môže stať aj argumentom v konaní pred ústavným súdom,“ poznamenal.